ale aj o jeho muzike a špecifickom karibskom spôsobe života sme sa s ním porozprávali.

Hoci je celý život Rolida Estobara Carbonella, prezývaného Roli, o hudbe, nerobí ju odmalička. Isté obdobie sa živil klasickým zamestnaním. "Vyučil som sa za elektrikára. Po dvojročnej základnej vojenskej službe som sa zamestnal v hoteli, kde som robil zvukára," hovorí tento 35-ročný rodák zo Santiaga de Cuba. Po piatich rokoch prácu zvukára v hoteli zanechal. Uchvátila ho totiž muzika, preto sa jej chcel venovať naplno. V rodine je prvý, kto sa začal hudbou zaoberať profesionálne. "Iba jeden vzdialený príbuzný je gitarista. Na hudobných nástrojoch hrá aj môj brat, no má to len ako hobby."

Rozhodnutie stať sa muzikantom prišlo u Roliho z viacerých dôvodov. Keď sa zamyslel, prišiel na to, že hudba bola súčasťou jeho života, už keď bol malý chlapec. "S hudbou sa mi spája jedna zábavná príhoda, ktorú som zažil pred vyše dvadsiatimi rokmi," spomína. "Môj starý otec sa živil tým, že vyrábal nábytok. Raz som bol v jeho dielni a zbadal som jednu z postelí, ktoré vyrobil. Jedna drevená doska na nej mi pripadala ako dobrý materiál na výrobu gitary. Odrezal som ju a primontoval k nej z tenkého plechu a drôtu provizórne struny. Keď to starý otec zbadal, svoj názor na to mi ukázal výpraskom." Dnes sa už pri tejto spomienke smeje.

Významným pre Roliho hudobné cítenie bol rok 1987. "Brat chodieval do Havany. Vrátil sa aj s jedným známym a začali hrať na gitare. Jedna z piesní sa mi veľmi zapáčila. Stále som ich prosil, aby mi ju zahrali. Nemohli to však stále. Preto som sa rozhodol, že sa začnem učiť hrať na gitare aj ja." Spočiatku sa chlapec učil sám. Pozháňal si rôzne tradičné kubánske piesne, ktoré sa mu páčili a učil sa ich zahrať. "Noty som nepoznal. Stále to bolo pre mňa len hobby. Až neskôr, keď som sa chcel stať profesionálnym umelcom, začal som chodiť do hudobnej školy."

To, že žije hudbou, však nepokladá za nič výnimočné. Kuba a hudba sú totiž takmer synonymá. "Kubánci majú muziku v krvi. Moja jedenapolročná sesternica nedávno, keď som ju strážil, spievala viac ako hodinu. Nevedela ešte rozprávať, no spievala pekne. Neviem o čom, vymýšľala si vlastné melódie." Na Kube znejú tóny prakticky z každej uličky, na každom rohu sú pouliční muzikanti. Roliho hlavným nástrojom je gitara. "Okrem toho však hrávam aj na base a špeciálnej gitare, ktorá má šesť strún rozdelených do troch radov po dve struny." Basu miluje najviac. "Preto, lebo ňou dokážem v hudbe vyjadriť silné pocity. Veľmi pôsobí na emócie a ľudí dokáže rozcítiť ešte viac ako gitara." Gitara je jeho miláčikom najmä z praktických príčin. "Gitaru so sebou môžem brať, kde len chcem. Basu nie."

Svojou gitarou a hlasom Roli vytvára piesne rôznych "horúcich" karibských žánrov. "Najradšej mám trovu. Je to veľmi citlivá muzika, akýsi kubánsky 'šansón'. Ani zďaleka to však nie je jediný štýl, ktorému sa venujem. Na mojom albume možno nájsť piesne, z ktorých je každá iná. Mám rád aj salsu, kvôli jej erotickému charakteru, v ďalšej skladbe je pre zmenu len zvuk piana a môj hlas." Nevyhýba sa však ani tradičnej kubánskej hudbe, ktorú pozná azda každý miestny hudobník. Hity z dokumentu Buena Vista sú známe aj v zahraničí. "V Buena Vista Social Clube hrávali desiatky tých najlepších muzikantov z Kuby. V mojej krajine je to veľká legenda, omnoho širšia, ako ju dokázali zachytiť na dokumente."

Ako Kubánca z "ostrova slobody" sme sa ho nemohli nespýtať na to, ako vníma tamojší politický systém. Neodpovedal nadšene. Politika nie je jeho "šálkou čaju". "Politikou sa snažím nezaoberať. Nič mi to nedá. Napríklad keď som študoval, jeden z mojich spolužiakov bol politický aktivista. Celý čas sa venoval politike a socializmu. Keď sme mali v škole testy, mal nula bodov, pretože nikdy nechodil do školy. Navyše ak by náhodou došlo k zmene režimu, tento človek by neznamenal nič."

Napokon nám však predsa len prezradil svoj názor. "Režim na Kube má mnoho pozitív a negatív, tak ako akýkoľvek iný systém na svete. Môžem povedať, že nám vláda dáva všetko, čo k životu potrebujeme. Jedinou, no veľmi podstatnou chybou je to, že nemáme slobodu. Vysvetľujú nám, čo je dobré a čo je zlé, no nikdy nevysvetlia prečo. Raz si však túto otázku niekto položí, a preto je celý systém ako domino. Čo sa týka života, musím povedať, že nie je na čo sa sťažovať."

Keď Roli porovná demokratické režimy európskych krajín s tým v jeho rodisku, hneď mu je jasná naša výhoda. "Ľudia z vašich krajín môžu cestovať kdekoľvek, spoznávať nové veci, učiť sa prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Majú jednoducho omnoho viac možností. Na Kube je veľa inteligentných, nadaných a skvele vzdelaných ľudí, no svoje poznatky nemajú ako použiť. Mnohých to trápi a snívajú o tom, že z krajiny odídu a budú robiť, čo chcú." Ďalší nepomer sú ekonomické možnosti krajín. "Kubánec si nemôže dovoliť ísť len tak na pivo za jedno konvertibilné peso. Večera s priateľkou v reštaurácii pre cudzincov by ho stála celú výplatu." Na druhej strane dostáva každý Kubánec okrem výplaty aj prídelové lístky, na ktoré si môže vyberať dostatočné množstvo potravín, tabaku či alkoholu.

Roli na Kube hráva v sieti kultúrnych domov v Santiagu de Cuba. "Mám niekoľko rezidentných koncertných miest. Najvýznamnejšie sú Casa de la Trova a Casa de la tradiciones." Istý čas bol dokonca riaditeľom kultúrneho centra, dá sa teda povedať, že pracuje v kultúre. "Casa de la Trova je len pre turistov. Môže tam ísť hocikto, no ceny vstupného a nápojov sú tam také vysoké, že priemerný Kubánec by za štyri návštevy tohto klubu minul celý mesačný plat. Casa de la tradiciones je lacnejšia, a preto je tam aj zmiešaná klientela."

So svojou kapelou vydal jeden hudobný album. Nedávno však s inými priateľmi natočil ďalšie demo. "Šiel som do klubu, kde hrali moji dvaja kamaráti. Chcel som si len vypiť nejaké nápoje a popočúvať muziku, no napokon ma nahovorili na to, aby som si zahral s nimi. Po tom, čo sme zahrali zopár piesní, ľudia burácali. Niekoľkí sa u nás po koncerte zastavili a pýtali si nahrávky. Bola medzi nimi aj žena z Argentíny. Prehovorila nás na to, aby sme u kamaráta doma nahrali demo." Nikdy ho však oficiálne nevydali. Na Kube totiž existuje jedno hlavné štúdio, ktoré musí každú nahrávku pred vydaním povoliť. Mnoho muzikantov teda môže hrávať, no na svojich nahrávkach nesmie zarábať. Každý hudobník navyše potrebuje na to, aby mohol verejne vystupovať, patričné povolenie.

Okrem tradičných piesní má Roli aj približne 30 skladieb, ktoré sám zložil. "Bolo by ich viac, no mám ten problém, že veľmi rýchlo zabúdam. Niekedy si niečo len tak hrám a keď si uvedomím, že je to dobré, zabudnem na to, ako som začal. Piesne si teda musím zapisovať hneď, ako mi napadnú, inak na ne zabúdam." Pre našincov je možno zaujímavý jeho najbližší plán. "Rád by som nahral pesničku s nejakou košickou kapelou. Pretože ma Košice veľmi oslovili a dodali mi množstvo energie."

V Košiciach teda nie je len ako turista. "Navštívil som španielske gymnázium, kde som rozprával o kultúre a živote na Kube. Okrem toho som prezentoval aj kubánsku muziku v miestnej čajovni." Roliho čakali aj ďalšie aktivity. Podobné workshopy zopakoval ešte v minimálne dvoch košických podnikoch. Vážne berie aj spomínanú spoluprácu s jednou z košických rockových kapiel. Do nášho mesta pricestoval v zlom čase. Začiatkom leta, keď bolo veľa zrážok. Po charitatívnom behu v rámci Dní mesta Košice zmokol a prechladol. O 20 stupňov nižšie teploty ako na Kube a chladný dážď urobili svoje.

Problematiku slovenských povodní vnímal mladý Kubánec veľmi citlivo. "Je to veľká tragédia. Mnoho ľudí prišlo o svoje majetky. Podobnú situáciu poznám aj z domova. Nás často trápia hurikány. Tie sú ešte horšie. Okrem povodní k dielu skazy priložia ruku aj silný vietor, búrka. Veľa ľudí príde o dom a prakticky o všetko, čo vlastní." Preto mu napadla zaujímavá myšlienka. "Predtým, ako sa vrátim na Kubu, by som rád šiel do miest, kde povodeň vyčíňala. Zahral by som pre tamojších ľudí. Zadarmo, len ako prejav solidarity."

Svojou muzikou chce Roli prezentovať aj vážnejšie myšlienky o celospoločenských problémoch. Karibská hudba teda nemusí byť len o erotike a oddychu. "Výhodou mojej hudby a toho, že hrávam mnoho žánrov, je to, že môžem písať piesne prakticky o hocičom. Raz ma napríklad oslovili, či by som nezložil pieseň s témou AIDS. Táto choroba je na Kube veľký problém a rád som súhlasil. Viem písať o čomkoľvek, no musí ma kopnúť múza. Ak neprichádza, neviem sa pohnúť."

V posteli spáva so svojou priateľkou - gitarou. "Raz by som si chcel založiť rodinu. Najprv sa však musím zabezpečiť a mať chuť usadiť sa. Rodine sa treba venovať po všetkých stránkach, preto to nechcem uponáhľať." Veľké plány si do budúcnosti nerobí. V charaktere Kubáncov chýba akýsi zmysel pre budovanie kariéry či snívanie. "Život ma naučil, že budúcnosť je len v našich hlavách. Nevieme, či sa jej dožijeme. Preto je dôležité prežívať súčasnosť naplno. Plány si robím len zo dňa na deň."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári