NIŽNÁ MYŠĽA. Kultúrny dom v Nižnej Myšli sa začiatkom júna zmenil na prechodnú ubytovňu pre ľudí bez domova.

V sobotu, tri mesiace po katastrofálnom zosuve pôdy, ktorý pripravil desiatky rodín o strechu nad hlavou, k nemu opäť mierili kroky ťažko skúšaných obyvateľov.

Ľudí zo zničených domov akoby tragédia zmobilizovala. Do hlasovacej miestnosti prišlo z 1091 oprávnených voličov 264.

Zosuv naďalej pracuje

Pestrofarebné kontajnerové sídlisko na kopci nad dedinou vyzerá vyľudnené. Na lúke pod lesom sa pasie pár srniek, výhľad na slnkom zaliate kopce Slanských vrchov, voňavý vzduch a ticho budia dojem idylky.

„Neviem sa s tým zmieriť. Myslela som si, že pokojne dožijem v našom dome čo postavil manžel. A teraz asi umriem v tomto kontajneri," bezmocne narieka Anna Peterčáková.

Spolu s vnučkou Ivankou boli nazbierať v záhrade pri zbúranom dome slivky. Aj z nej ostala už len polovica. Zosuv naďalej, dennodenne z pozemku ukrajuje ďalšie metre.

„O dom som prišla ja so synom o druhý moja dcéra. Neviem, čo bude ďalej."

Prišli o všetko

Vo vedľajšom kontajneri býva syn Ľuboš s rodinou: „Neostalo nám nič. Prišli sme o dom aj o pozemok, rodina je rozbitá. Ale v tomto gete určite neostaneme. S tým sa nezmierim. Nikdy," nevzdáva sa Ľuboš.

Manželka spolu s dvoma deťmi sú väčšinou v Košiciach. Zamestnávateľ jej dočasne poskytol byt, deti tam študujú. Ľuboš ostal radšej v kontajneri. Nechce, aby najmladšia Ivanka zmenila základnú školu.

Peterčákovci majú vyhliadnutý starší rodinný dom. Stavať nový si netrúfajú. „Ktorá banka mi dá hypotéku, keď pozemok je v zosuvnom pásme? A kde by som staval?"

Ľuboš spolu s mamou boli v sobotu večer hlasovať. „Poslanci sú takí istí ľudia ako my. Načo im je imunita? Ani my si nemôžeme robiť, čo sa nám zachce."

Neistota ubíja

Spolu s Peterčákovcami zašiel včer do hlasovacej miestnosti aj sused Marek Baltes: „Ľudia by mali využiť možnosť vyjadriť sa."

Marek celú sobotu betónoval pätky na prístrešok. „Dvere kontajnera sú otočené na sever. Keď prší, zamáka nám dovnútra, bojím sa, že v zime nás zaveje. Nemáme kde ukladať topánky, gumáky, sušiť prádlo. Takto aspoň trošku budeme chránení."

Aj dom Baltesovcov museli po zosuve zbúrať. Podarilo sa im zachrániť aspoň pivnicu. Uložili náradie z garáže a nejaké veci z domácnosti. „Naďalej sa to zosúva. Dvere do pivnice som už len ťažko otvoril. Myslím si, že by nám mal pomôcť štát."

Marek Baltes, paradoxne, pracuje ako strojník vrtnej súpravy. Podľa neho by kopec mohli zastaviť aspoň odvodňovacie vrty. „Sedemnásť rokov robím na zosuvoch. A rovno mne sa to stane. Ani v najhoršom sne by ma to nenapadlo."

Päť generácii

Karol Glajc prišiel o novučičký dom týždeň pred kolaudáciou. Tri roky pracoval ako zvárač v Anglicku, všetky peniaze investoval do novostavby.

Teraz býva spolu s manželkou a dvomi deťmi u svokrovcov: „Žije nás tu pohromade päť generácií. Ale je to stále lepšie, ako sa trápiť v jednom malom kontajneri. Našťastie, rodina drží pokope, navzájom si pomáhame. Svokor mi uvoľnil priestory. Chcem, aby moje deti žili v pokoji."

Časť domu prerábajú, búrajú priečky, stavajú nové. Momentálne nad výstavbou nového rodinného hniezda neuvažuje.

„Polovica dediny je v zosuvnom pásme. Svokrov pozemok zase vytápa. Na jednej strane chceme sanovať kopec, na druhej nič nerobíme, aby sme uchránili stodvadsať domov proti záplavám. Hrádza je nedokončená, koryto Hornádu nikto nečistí..."

Karol Glajc s manželkou hlasovali tesne pred zatvorením miestnosti. „Verím, že najmä otázka o zrušení poslaneckej imunity prilákala dosť ľudí. Slušní ľudia, ktorí dodržiavajú zákony, imunitu nepotrebujú."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári