Premiéru v žlto-čiernych farbách si skúsený športovec a aj čerstvý otec odkrúti už tento víkend na dôležitom turnaji prestížnej Euroligy, ktorý majú česť organizovať Košice. Funkcionári ambiciózneho klubu si od tejto cennej posily veľa sľubujú, veď sa o jeho angažovanie pokúšali už tretí rok.

„Pred dvoma rokmi som nad návratom do Košíc vážne rozmýšľal, dostal som však dobrú ponuku z Grécka, a tak som šiel tam," prezradil J. Hrošík. Uplynulé dve sezóny teda strávil v Grécku. Prikývol na vábenie tamojšieho klubu z prímorského Patrasu, zhruba 200 kilometrov od metropoly Atén. „Nie je to turistické mesto, skôr prístavné. Nejaké pláže tam síce sú, ale turista tam na dovolenku určite nepríde. Po vodnopólovej stránke to nebol klub z absolútnej špičky. Ako nováčik postúpili do najvyššej súťaže a tam sa chceli udržať. Prvý rok sme urobili celkom dobrý výsledok, play-off nám ušlo o jediný bod."

Demonštrácie a protesty nezažil

V premiérový rok to mal veselšie, "parťáka" mu robil kolega z reprezentácie Michal Kratochvíl, ktorý tiež posilnil spomínaný klub. „Stále je lepšie, keď je s vami nejaký krajan. Poznáme sa, mohli sme sa na seba spoľahnúť. Žiaden problém som však nemal ani s domácimi hráčmi. Druhý rok som bol už zo Slovákov sám, ďalším legionárom bol Rumun. Bola tam však aj moja manželka, takže voľný čas sme mohli tráviť spolu." Liga v krajine Sokrata nášho reprezentanta prekvapila v jednom smere. „Od druhého do desiateho tímu to bolo veľmi vyrovnané. Až na suverénny Olympiakos mohol vyhrať každý nad každým. Malo to teda svoj náboj až do úplného konca. V Chorvátsku to tak nebolo." S dorozumievaním problém nemal, veď niečo už v kariére preskákal. Aj keď sa tam píše alfabetou (čosi ako Rusi majú azbuku), a tak nápisy na ulici nie je ľahké prelúsknuť. „Takmer všetci v klube vedeli po anglicky. Snažil som sa pochytiť niečo aj z domácej reči. Spočiatku sme si platili aj doučovanie, potom som mal aj knižku, ale na to, aby som sa plynule dohovoril, to nebolo. V klube sme totiž využívali len spomínanú angličtinu. S alfabetou problém nebol. To by každý, kto tam žije, do týždňa zvládol, aj bez toho, že by sa krvopotne mohol učiť."

Hoci šlo o menší klub, pomery v ňom boli na požadovanej úrovni. „V lete sme trénovali vonku, v zime dnu. Zaujímavé bolo, že za mestský bazén neplatili. Využívali ho dva kluby, kedy chceli, mali ho. Nie ako u nás, že si ho musíte objednať na presne určené hodiny. Tam nikto nekontroloval, ako dlho trénujeme. Keď som sa pýtal, ako je to, keď chce plaváreň využívať aj verejnosť, odvetili, že iba keď je bazén voľný." Zabŕdnuť sme nemohli ani do hernej stránky, veď na to tam legionára kupovali, aby bol lídrom tímu. „V prvej sezóne sa mi darilo viac, bol som spokojný. Minulý ročník nebol až taký vydarený. Možno to bolo aj celkovou filozofiou, ktorá v klube zavládla. Tréner aj všetci okolo vraveli, že do play-off postúpime ľahko. Prišlo teda také sebauspokojenie. Gréci už raz sú taká nátura, že majú sklony k takej menšej lenivosti. Keď nemusia, nechce sa im. Nečudo potom, že sme hrali horšie než rok predtým a do play-off sme napokon zase nepostúpili."

Grécko sa v prechádzajúcich mesiacoch vo všetkých svetových médiách skloňovalo viac než dosť. Nie kvôli vodnému pólu, ale kvôli krachu tamojšej ekonomiky. Košický rodák bol v tom čase priamo na „mieste činu". „Všetci sa ma na tie protestné zhromaždenia pýtali. Demonštrácie však boli viac-menej v Aténach. Vraj boli aj v Patrase, ale ja som býval desať kilometrov za mestom, na tréningy som jazdil po diaľnici, čiže som to vôbec nepocítil. Nič som teda nevidel, keby som nesledoval televíziu, prakticky ani neviem, že sa niečo dialo." A čo plnenie finančných záväzkov zo strany klubu? Nepocítil bankrot tamojšej ekonomiky na výplatnej páske? „Gréci stále boli známi tým, že dohoda na presných termínoch pre nich až tak neplatí. To, že pár dní výplata meškala, bolo pre nich úplne normálne."

Skóroval vo finále Euroligy

Grécka skúsenosť bola len ďalšou do mozaiky, ktorú si Jozef Hrošík vyskladal zo svojich pôsobísk v cudzine. Bola to už štvrtá zahraničná krajina, ktorej sa vďaka vodnému pólu pozrel detailnejšie „na zúbok". Táto púť sa natiahla na osem rokov, a to ešte nerátame kratšiu anabázu, ktorá stála úplne na počiatku, lebo po nej sa ešte na určitý čas vrátil na Slovensko. Reč je o trojmesačnom kontrakte v Perthe. Áno, hneď na úvod si to namieril až na opačnú stranu planéty - do Austrálie. U protinožcov strávil len niekoľko týždňov, ale keďže pomohol v najdôležitejšej fáze sezóny, okrem noše zážitkov si odtiaľ odniesol aj austrálsky ligový titul. „Mužstvu z Perthu sme spolu zo Zaťovičom šli pomôcť v play-off. Rád na tie časy spomínam, Austrália je úžasná krajina, uchvátila ma. Získala si ma, kedykoľvek by som si vedel predstaviť, že by som sa tam opäť pozrel."

Austrálsku exotiku neskôr vymenil za Francúzsku Riviéru, ktorú „koštoval" ako hráč CN Nice. Zachutilo mu, a tak sa v zemi galského kohúta zdržal štyri roky. „Dvakrát sme sa stali majstrami, v tomto klube som nakukol aj do Euroligy. Vlastne, nebola to pre mňa úplne prvá skúsenosť s touto súťažou, pretože už predtým som v nej nastúpil za Nováky. V Nice sa mi páčilo, mali sme kvalitného trénera. Potom sa však musel priškrcovať rozpočet, odišli niektoré opory, a tak ďalšie dva roky sme sa museli uspokojiť s pozíciou porazeného finalistu."

Vo francúzskej lige však nadobro nestvrdol. Nepochybne mal na viac, vyčkal si na kvalitnejšiu súťaž, a to sa napokon aj vyplatilo. Zrazu totiž prišiel veľký skok. Inak nemožno nazvať záujem zo strany jedného z najlepších európskych klubov vôbec, chorvátskeho Jugu Dubrovník. Taká ponuka sa neodmieta a podobného „bláznovstva" sa nedopustil ani náš zástupca. S nadšením sa upísal veľkoklubu z Jadranu. „Je to naozaj veľká česť, keď takýto klub chce Slováka. Profesionalita tam na vás číha na každom kroku. Na zápasy Euroligy sme napríklad lietali charterovými letmi. Spolu s nami aj temperamentní fanúšikovia. Na domácich zápasoch európskej súťaže praskalo hľadisko pre tritisíc ľudí vo švíkoch. Atmosféru, ktorú vedia vytvoriť Chorváti, ťažko opisovať. Zvlášť v Dubrovníku, kde je vodné pólo číslom jeden." Hrošík s Dubrovníkom dvakrát doputoval až do finále Euroligy, v jednom z nich strelil dokonca aj gól, a to už navždy zostane zapísané v análoch, nik mu to už nevezme. „Iste, je to príjemné dať gól vo finále najväčšej klubovej súťaže. Väčšiu cenu by to však pre mňa malo, keby to bolo vo víťaznom zápase. Škoda, že dvakrát sme skončili vo finále a napokon som si teda na vzácnu trofej nesiahol."

Zavážilo narodenie dcérky

Po úžasnej vysokej škole vodného póla na Jadranskom pobreží prišlo už spomínané grécke šteklenie a po ňom už návrat domov. V prospech funkcionárov ČH Hornets zahrala aj udalosť zo súkromného života Hrošíkovcov. „Pri rozhodovaní o návrate zavážil aj fakt, že sa nám narodila dcérka, Emka má teraz tri mesiace. Chcel som preto byť niekde, kde mám viac možností. V Košiciach, keď sa niečo stane, alebo čosi potrebujem, je to ľahšie riešiť ako niekde v zahraničí." Samozrejme, súhlas musela dať aj pani manželka. Zvlášť, keď Slovensko je pre ňu zahraničím, keďže je Chorvátka. „My sme sa dohodli tak, že je jedno, kde budeme, kým deti nezačnú chodiť do školy. Či budem tu, alebo niekde inde... Zatiaľ nemusím riešiť otázku, kde sa natrvalo usadíme." Hrošíkova polovička Romana pochádza z Dubrovníka, z tohto mesta si teda počas svojho chorvátskeho angažmán odniesol nielen cenné vodnopólové skúsenosti, ale našiel tam i svoju vyvolenú. „Dubrovník je vodnopólové mesto, všetci týmto športom žijú. My sme sa však zhodou okolností nestretli pri bazéne, ale v reštaurácii. Manželka nemala vo zvyku chodievať pravidelne na zápasy, iba ozaj príležitostne, ale doma si vodné pólo v televízii tiež rada pozrie. Keď sme sa dávali dokopy, ani poriadne nevedela, že som hráčom Jugu." V domácnosti mladej rodinky je „úradnou rečou" chorvátčina. Manželka sa však učí už aj po slovensky. „Už jej to pomaličky ide. Rozprávať ešte nevie, ale rozumie, keď sa s ňou niekto baví. Dcérku budeme, samozrejme, učiť oba jazyky." Svadobný obrad prebehol v rodnej zemi nevesty, líšilo sa to veľmi od slovenských zvykov? „Neviem, lebo na Slovensku som svadbu ešte nemal," pousmial sa „Dodo" a pokračoval: „Napríklad odpytovanie je tiež súčasťou folklóru. Aj ja som šiel do jej domu, v sprievode harmoniky, živej hudby. Potom je to už klasika, do kostola a na hostinu ako u nás. Akurát trošku iné jedlá."

Či sa v materských Košiciach tento výborný pólista so zmyslom pre prihrávku zdrží dlhšie, je momentálne otázne. Zatiaľ sa ČH Hornets podpísal na jednu sezónu. Ako vraví, všetko ostatné je záležitosťou spokojnosti z jednej či druhej strany. Prvým testom, kde by mal potvrdiť svoje nesporné kvality, bude už tento víkend prvé kvalifikačné kolo Euroligy, ktorá sa bude hrať na košickej krytej plavárni. Sršni nastúpia v piatok o 19.30 hod. proti španielskej Terrasse, v sobotu v rovnakom čase proti tureckému Galatasaray Istanbul a v nedeľu o 11. hod. proti nemeckému Spandau Berlín. Postupujú prví dvaja. „Samozrejme, spravíme pre postup všetko. Káder máme kvalitný a verím preto, že sa nám podarí uspieť," tvrdí navrátilec Jozef Hrošík.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári