Na americkom vianočnom stole má slovenské jedlá, pivo aj slivovicu

Pred ôsmimi rokmi sa zúčastnil tzv. Zelenej lotérie. Vyhral ju a získal „vstupenku" do USA. O tom, ako sa mu darilo, darí a ako si tam žije, nám porozprával v tomto rozhovore.

„V Košiciach som vyštudoval odbor elektrotechnik na SOU železničnom," spomína Edo na študentské časy. Po škole sa zamestnal vo Východoslovenských železiarňach. Pracoval ako elektrotechnik pre železnice. "Popri tom som dva večery do týždňa chodil na štátnu jazykovú školu na angličtinu. V tej dobe som sa zúčastnil lotérie o Zelenú kartu. Prihlásil som sa hlavne preto, lebo ma lákalo skúsiť niečo nové, iný život, na inom mieste. Keď som dostal poštou všetky dokumenty na vyplnenie, uvedomil som si, že všetko sa môže onedlho veľmi zmeniť. Nečakal som to a zrazu to prišlo. A s tým aj veľký šok..."

Green Card, v preklade Zelená karta - je názov, používaný pre prisťahovalecké víza do USA. Vlastník Zelenej karty získava právo na trvalý pobyt v USA a väčšinu ostatných práv, ktoré má aj občan USA, v podstate okrem práva voliť a byť volený. Môže v USA žiť, pracovať, študovať, voľne sa pohybovať, voľne z USA vycestovať a znovu pricestovať bez potreby získavania ďalších víz. A čo je spomínaná lotéria?

"Počas svojej histórie sú Spojené štáty americké krajinou, ktorej obyvateľstvo rastie vo veľkej miere vďaka prisťahovalcom," informuje istá internetová stránka. "Politika vlády USA je aj zameraná na podporu prisťahovalectva. Z rôznych dôvodov je prítok imigrantov do USA z rôznych častí sveta nerovnomerný. V roku 1990 bol preto v rámci reforiem imigračných pravidiel (Immigration Reform Act) Kongresom USA vyhlásený Diversity Visa Program, ktorý je vo svete známy ako Lotéria o Zelenú kartu, alebo Green Card Lottery. Jednou z úloh tohoto programu je zvýšiť rôznorodosť populácie USA a pomôcť tak aj prílevu nových nápadov a myšlienok. Každý rok je v Lotérii vybraných 50 tisíc ľudí, ktorým bude pridelená Zelená karta. Víťazi lotérie sú vyberaní pri počítačovom žrebovaní náhodne z jednej zo šiestich zemepisných oblastí."

Začiatky sú vždy a všade ťažké a inak to nebolo ani v Edovom prípade. "Prvé dni po prílete do USA boli vyplnené neistotou aj veľkou túžbou využit možnosti v tejto krajine. Dostať sa medzi domácich, nájsť si svoje miesto medzi ľudmi a usadiť sa, aby som sa mohol začat hýbať svojím smerom," spomína ExKošičan na rok 2002. "Prišiel som do veľkého Los Angeles v Južnej Kalifornii a žil som v okrese Los Angeles, nie priamo v meste. Ten okres tvorí niekoľko desiatok miest a mestečiek, ktoré sú od seba oddelené iba dopravnými značkami na cestách. Je to jeden veľký organizmus ľudí a kultúr z celého sveta."

K tomu, aby cudzinec mohol riadne žiť a pracovať v neznámej krajine, musí ovládať jazyk. Edo už hovoril o večerných kurzoch, ktoré absolvoval ešte v Košiciach. „Po príchode mi to pomohlo iba základným spôsobom. Keď sa totiž ku mne prihovorili domáci, ako sú zvyknutí hovoriť bežne, vďaka prízvuku, tempu a frázam som musel skonštatovať, že im takmer nerozumiem. Mojím často opakovaným výrazom sa preto stalo: 'môžete mi to povedať ešte raz, prosím?' Samozrejme, toto sa rýchlo zmenilo a po nejakom čase som začal komunikovať lepšie. Veľa som čítal, písal a používal slovník. Tiež som večer chodil do škôl pre dospelých a tam je angličtina zadarmo, čo je skvelá vec."

Aj vďaka zlepšenej komunikácii sa Edo mohol začleniť do spoločnosti a začať pracovať. Keďže bol vyučený elektrikár s praxou, hľadal si prácu v tomto smere. "Hlavne som robil elektrické práce, trošku pre letecké simulátory, trochu elektrikára na východnom aj západnom pobreží. Teraz som v priemysle a vo firme, ktorá vyrába bojlery. Nedávno sme sa presťahovali z Downey do City of Commerce, kde sú sústredené väčšie priemyselné objekty. Ja vyrábam a testujem elektrické skrine ako aj hotové výrobky pred expedíciou. Zahŕňame hlavne trhy USA."

Podľa Eda je dobré sa najprv rozhľadieť, ako a čo sa kde dá a potom sa niečomu venovať. "Prvú prácu som mal cez známych, neskôr som šiel do New Yorku, kde je veľa našincov. Tam som sa vedel pohybovať lepšie, aj učiť jazyk, nájsť si prácu a spoznávať krajinu. Býval som aj pracoval s našincami, a je to jedna z veľkých skúseností. Pracoval som, aj chodil do školy a šetril si peniaze, lebo som sa chcel vrátiť do južnej Kalifornie. V New Yorku som si urobil prvý vodičák a neskôr sa presunul na môj naplánovaný západ. Momentálne žijem v meste La Mirada neďaleko Los Angeles."

Po návrate do La Mirady si dal Edo jednoduchý plán - pracovať, ďalej študovať a konečne sa venovať svojim záujmom. Tie sú fotografovanie, príroda a vedy. "Fotografia je moja záľuba a niekedy aj práca. Tým myslím, že nerobím typické bežné zákazky, ako sú svadby a podobne, ale hľadám si témy, ktoré ma bavia, ktoré môžu mať neskôr zmysel pre väčšinu. Fotím ľudí, umelcov, krajinu, nočnú fotografiu, život mesta a detaily v okolí, ktoré sa menia. Fotím napríklad požiare, ktoré ukazujú v správach, dokumentárne momentky, zvieratá..."

Život v USA je podľa Eda rozmanitý a iný ako u nás. Ľudia tam žijú v rôznych komunitách a svoj život si zakladajú na svojich hodnotách. A preto si každý musí nájsť svoje miesto, inými slovami mať jasno, čo chce. Keď sa do nového štýlu života začlenil on, nevracal sa na Slovensko ani na sviatky. Zaujímalo nás teda, ako trávil napríklad Vianoce. Na americký, či slovenský spôsob? "Vianoce už zopár rokov trávim u jednej slovenskej rodinky, ktorá má malú dcéru. Bývajú blízko La Mirady a vždy tam ostanem pár dní. Vianoce sú tam teda úplne slovenské. Máme stromček, kapustnicu, vyprážanú rybu, rozprávky a dobré nápoje. Malá dostane darčeky ako u nás. Rodičia ju vylákajú z izby a ja ich dám pod vianočný stromček. Na sviatočnom stole máme pivo Zlatý bažant a pravú slovenskú livovicu. To všetko sa tu dá zohnať, ale treba vedieť kde."

Čo sa týka americkej stravy, aj na tú si Edo zvykol. Avšak nie na typické fast foody typu McDonald. Hovorí, že si zvykne variť sám, alebo zájde do reštaurácie, kde si dá steak so zemiakmi a koláč. Typicky slovenské jedlá ako halušky s bryndzou mu chýbajú, ale navarí si ich sám. Aj potrebné ingrediencie zoženie, ak vie, kde ich má hľadať. Samozrejme, zaujímalo nás, či si v "novom svete" našiel priateľku. Odpovedal, že tú pravú zaiaľ iba hľadá...

Okrem práce venoval Edo svoj voľný čas prehliadke okolia a výletom. "Ako som už spomínal, žijem v južnej Kalifornii. Zaujímavé miesta mám tu zatiaľ iba lokálne. Los Angeles, Hollywood, známe pláže a hory, ale aj miesta, kde pracoval Albert Einstein alebo Edwin Hubble, po ktorom je pomenovaný vesmírny teleskop. Navštívil som miesta, kde boli točené klasické filmy, alebo kde vedci z NASA vyvíjajú nové technológie do vesmíru. Tiež rôzne múzeá, galérie a divadlá."

Edo tvrdí, že jedným z mkiest, ktoré na neho zaopôsobilo najviac, patrí Hollywood. "Je to časť mesta Los Angeles, severozápadne od centra. Nestretol som tam však žiadnu živú hviezdu. Prešiel som sa však po Hollywood Boulevard, kde sú hviezdy na chodníku. Takisto pred vchodom do Grauman's Chinese Theatre, sú na zemi odtlačky rúk aj nôh a podpisy mnohých žijúcich aj nežijúcich hviezd. Fred Astaire z 30-tych, Frank Sinatra zo 60-tych, Clint Eastwood z 80-tych ako aj Arnold Schwarzeneger z 90-tych rokov. Odhadujem, že je tam takmer 200 ďalších mien z filmového plátna a hudobného neba."

Edo navštívil aj miesta, kde sa natáčali známe televízne seriály. "Paramount Ranch je prírodný park s maličkým westernovým mestečkom, ktoré bolo vo filmoch a dnes sa už nepoužíva. Leží na mieste zvanom Malibu Creek, v horách, kde sú potoky. Používal sa ako kulisa ku mnohým filmom, či seriálom, ako Doktorka Quinnová. Seriál M.A.S.H. sa natáčal len kúsok ďalej v Malibu Creek. A v 50-tych a 60-tych rokoch tam vlastnil ranč aj jeden z prezidentov USA - Ronald Reagan."

Okrem týchto miest sa dostal Edo aj na také, ktoré sa bežným ľuďom vidieť len tak ľahko nepošťastí. „Podarilo sa mi dostať do výskumného centra NASA. Tá má zariadenie pri Pasadene zvané Jet Propulsion Laboratory a je to výskumné centrum, ktorého cieľom je vyvíjať robotické zariadenia do vesmíru. Ako každé zaujímavé miesto, aj toto má deň otvorených dverí, ktoré zvykne byť v máji. Vtedy sa tam nahrnie množstvo návštevníkov, ktorí si môžu prezrieť laboratóriá, videá, zariadenia, prototypy, aj všetky tie stroje a strojčeky, ktoré už sú alebo majú v úmysle poslať do vesmíru. Je tam možné vidieť rovery, čo jazdia po iných svetoch, 3-D obrázky a sprievodca prezradí veľmi zaujímavé veci. Je to zadarmo, akurát na začiatku je prísna bezpečnostná prehliadka ako na letisku."

Na otázku, ako na neho zapôsobil New York, Edo odpovedá, že ako veľké metropolitné mesto, kde sa zišli množstvá ľudí z celého sveta. Tieto komunity majú svoje štvrte, kde si udržujú svoju kultúru aj zvyky. To vidieť na obchodoch, reštauráciách aj uliciach. "Je tam všetko, čo má vo veľkom meste byť. Skvelá verejná doprava aj Central Park so svojimi rozmermi približne 4 km x 800 m. Pre každého niečo, len sa usadiť a nájsť si svoj svet." V New Yorku sa mu podarilo stretnúť kanadskú speváčku Alanis Morissette.

Život v USA je teda podľa Eda zaujímavý a on tam plánuje naďalej ostať žiť, pracovať a venovať sa svojim záľubám. Do Košíc sa však vracia vždy, keď sa mu podarí zorganizovať si peniaze a čas z práce a školy. A čo mu v novom domove najviac chýba? "Určite rodina a priatelia. Potom naše mesto, príroda, hrady a zážitky. Chýba mi všetka tá časť života, ktorá tvorí dušu našej krajiny, pretože tu je to iné. Samozrejme, všade žijú ľudia a my si musíme najsť seba a potom svoje miesto no mape." A či by sa niekedy vrátil späť a žil opäť na Slovensku? "Nechávam to na osud," odpovedal Edo trochu záhadne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári