Kedysi detský spevák Martin Madej je prekvapený, že ho ľudia aj po 15 rokoch spoznávajú

Azda niet Slováka, ktorý by si nepamätal veľký detský hit o psíkovi Bobim, ktorý zožral kocku z Lega. Detskú hviezdu, Martina Madeja, ktorý túto pieseň naspieval, objavil pred 15-timi rokmi Peter Nagy.

Na pódiu stál prvýkrát trojročný, v piatich nahral album s orchestrom

V tej dobe naspieval Martin viacero detských hitoviek, ale od určitého času o ňom už počuť nebolo. Pred niekoľkými týždňami sa však objavil v Košiciach v muzikáli Boyband. Pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali nielen o jeho "hviezdnych" detských časoch, ale aj o tom, čo robil potom, čo teraz, i čo ešte plánuje.

O čom je muzikál Boyband, to už sčasti prezrádza jeho názov, v preklade chlapčenská skupina. "Je to zábavný muzikál pre mladých ľudí, ktorý odhaľuje fungovanie fenoménu chlapčenských kapiel," predstavuje muzikál Martin. "Predstavenie je plné známych hitov chlapčenských skupín ako Backstreet Boys, Take That či Westlife. Tie spievame všetci napoly slovensky a napoly anglicky. Je to preto, aby to všetci pochopili a vedeli, o ktoré hity ide. Napríklad známa pieseň od Backstreet Boys 'All never break your heart' je v našej verzii 'Láska je zázrak'."

Postava, ktorú Martin v muzikáli hrá, je zvláštna. Takú nikdy nemal a možno už ani nebude. „Moja postava sa volá Marek. Počas fungovania kapely prejde asi najväčším vývinom. Pre mňa ako herca je to postava zaujímavá. Z pätice chalanov je Marek najmladší. Moju postavu odhadujem na 16 rokov, čo je chúlostivý vek vzhľadom k tomu, že tesne pred koncom zistím, že som homosexuál. Všetko však dobre dopadne a predstavenie končí ako inak, happyandom. Košičanom by som chcel aj v mene Boybandu poďakovať za podporu počas predstavenia aj napriek zlému počasiu."

Meno Martina Madeja sa však nespája s hereckým svetom, skôr so speváckym. A to už od útleho veku, kedy sa mnohé deti zabávajú skôr stavaním hradov z drevených kociek. Keď bol malý, jeho mama viedla detský folklórny súbor Dovinka, teda bol so spevom a tancom v kontakte od malička. Bolo len otázkou času, kedy sám začne spievať a tancovať, čo prišlo veľmi skoro. "V podstate jediná prekážka, ktorá mi bránila vystupovať, bolo len to 'r', ktoré som prvýkrát povedal až v troch rokoch. Už ako trojročný som teda stál prvýkrát na pódiu ako člen súboru Dovinka. V piatich rokoch som nahral kompiláciu ľudových piesní pod názvom 'Kukulienka kde si bola', ktorá mala neskôr druhý diel s názvom 'Dínom Dánom'. Na týchto projektoch som spolupracoval s orchestrom Lúčnice. Myslím, že tento projekt je dodnes úspešný a pre deti je učebnicou základných ľudových piesní."

O tri roky neskôr sa však Martinov život zmenil už omnoho viac. Ako osemročný sa zúčastnil konkurzu Petra Nagya. Nebolo to však z jeho vlastnej iniciatívy. "Prihlásila ma babka, ktorá našla inzerát v novinách. Bolo tam okolo štyridsať detí a všetky boli vyparádené v šatočkách a detských oblekoch. Ja jediný som prišiel v rifliach. Zrejme aj to okrem spevu Petra zaujalo. Samozrejme mal som trému. Aj preto, že ako jediný som spieval pesničky Elánu namiesto detských piesní Petra Nagya, čo sa však napokon ukázalo ako pozitívne."

Nuž a potom sa rozkrútil kolotoč spievania na albume "Peter Nagy a deti". Martin ho naspieval s Petrom a mnohými ďalšími svojimi rovesníkmi. Hity ako Ping pong, či Kanibali, dodnes znejú v ušiach mnohým, ktorí v tej dobe tieto pesničky počúvali a rodičom sa ježia vlasy, pretože niektoré šli v rádiu nonstop. Neskôr u Martina prišla práca na sólovom albume "Martin Madej", kde texty a hudbu zložil P. Nagy. V marci 1999 získal tento projekt ocenenie Zlatá platňa za 10 tisíc predaných kusov. K dvom skladbám - "Ferrari" a "Indián" boli nakrútené videoklipy.

Ako detská hviezda teda Martin naspieval mnoho piesní. Od Ferrari, cez Indiána, Mám dobrú babu, až po slávny hit Bobi. Zaujíma nás teda, ako si na to obdobie spomína. "Osemročné dieťa nedokáže ešte podľa mňa vnímať fakt, že to, čo sa deje na pódiu, má na ľudí nejaký vplyv a môže sa im to páčiť alebo naopak. Takže som to celé bral ako zábavu. Bol som však často prostoreký a niekedy až príliš odvážny. No Peter ma vždy dokázal správne usmerniť, či na pódiu, či pri vystupovaní pred médiami. Ostatné deti ma brali ako hviezdu asi dve minúty, kým pochopili, že som chalan ako každý iný. A čo dievčatá? Nálepka detskej hviezdy nie je práve magnet na baby, ale občas je to dobrá téma na začiatok príjemnej konverzácie," smeje sa.

Detská hviezda Martin Madej však ľuďom tak utkvel v pamäti, že hoci od dôb Bobiho uplynulo veľa času, stále si naň spomínajú. Spoznávajú ho dokonca aj na zjazdovke, keď lyžuje maskovaný helmou a veľkými okuliarmi. Čo na to Martin? "Momentálne ma to už skôr prekvapuje, že aj 15 rokov potom si ma ľudia pamätajú. Keď sú príjemní, tak mi to je, samozrejme, tiež príjemné. No keď sú nepríjemní a neprajní, vždy si spomeniem na zlaté a platinové platne za predaj nosičov s mojimi piesňami, ktoré mi doma visia na stene a tak nejako sa mi uľaví."

Určite to nemá ľahké, ani pri zoznamovaní s novými ľuďmi. Tým, že sa v tvári iba málo zmenil, asi je zvyknutý na reakcie typu: "Ja ťa poznám. Ty si ten, čo spieval o tom Bobim, čo zožral kocku z lega..." a podobne. "Drvivá väčšina ľudí, s ktorými sa zoznámim, ma hneď spozná a zvyčajne reaguje pozitívne. Teda až na niektorých rodičov, ktorých deti kedysi počúvali dookola moje skladby. Tí tvrdia, že hoci som im sympatický, moje pesničky z detstva nenávidia, lebo ich počuli už aspoň tisíckrát," priznáva Martin.

Mnohí herci, či speváci mali už v detstve jasnú predstavu, že skončia na doskách, čo znamenajú svet, či za mikrofónom na pódiu. Zaujímalo nás, či to tak bolo aj v Martinovom prípade. Či už v detstve vedel, že sa jeho cesta uberie týmto smerom. "Ako dieťa som bol vždy hyperaktívny, čo mi aj ostalo. Talent som zdedil po oboch rodičoch, keďže sú výborní speváci aj tanečníci. A čo sa týka zabávania spevom aj tancom, pamätám si niekoľko rodinných osláv, ktoré som ako dieťa, tancujúc a spievajúc, uzatváral. Áno, aj to mi ostalo," smeje sa. "Napriek tomu som vždy chcel byť niečím iným. Túžil som byť veterinárom, lebo som miloval zvieratá, ale osud to chcel inak..."

Po ére Bobiho, či Ferrari však prišlo na dlhší čas ticho. O Martinovi nebolo počuť, kým sa znova neobjavil v muzikáli Boyband. Čo teda robil dovtedy? "Bolo to obdobie, keď som mutoval, takže som spievať nemohol a venoval som sa hlavne tancu. Tancoval som v tanečnom štúdiu Jumbo pod vedením Milana Kereša, momentálne choreografa muzikálov Boyband a Príbeh ulice. Toto obdobie bolo krásne asi ako stredoškolské obdobie každého iného tínedžera. Po rozlietanom detstve konečne kľud," smeje sa.

Momentálne sa Martin venuje viac herectvu, ako sólovému spevu. Študuje na VŠMU v odbore muzikálové herectvo v ročníku profesora Martina Hubu. "K divadlu som sa dostal prostredníctvom konkurzu a moje prvé predstavenie bol muzikál 'Fontána pre Zuzanu' na Novej scéne v Bratislave, kde som stvárnil jednu z vedľajších úloh. Bolo to pre mňa veľmi príjemné obdobie, lebo som spoznal nových ľudí, nový systém práce a hlavne som opäť začal robiť to, čo ma baví."

V ďalšom predstavení "Tančiareň" v Slovenskom národnom divadle má naštudovaných niekoľko postáv. Okrem toho hrá hlavnú postavu v školskom muzikáli "Každý má svojho Leona" a tiež už spomínanú postavu Mareka z muzikálu "Boyband". Aj vo filme by si veľmi rád zahral. "Určite by som chcel. Myslím, že v poslednom čase sa roztrhlo vrece s tanečnými a hudobnými filmami, tak by sa niečo podobné mohlo objaviť aj na Slovensku. V budúcnosti by som sa chcel venovať asi hlavne spevu a tancu a ich spojeniu. No pri herectve by som tiež rád zostal."

Pred šiestimi rokmi sa Martin pokúšal vrátiť na sólovú dráhu. Žiaľ nevyšlo to. "Nenatrafil som vtedy na správnych ľudí. Spravil sa singel, ako pokus, no nevyšiel. Tento nezdar bol pre mňa skôr poučením ako niečim, čo budem do konca života oplakávať." Myšlienku na sólový album však úplne nezavrhol. "Pracujem na ňom, aj keď zatiaľ len v rámci snovej fantázie. Momentálne som ovplyvňovaný najmä soulom, jazzom, funkom takže aj prípadný album by mal mierne čiernejší odtieň."

Ako dieťa spolupracoval na albumoch s Petrom Nagyom. Je teda na mieste otázka, či zvažujú ďalšiu spoluprácu, prípadne, či nejaká prebieha. "S Petrom sa momentálne nestretávam, len občas na nejakých náhodných spoločných vystúpeniach. Spoluprácu nechystáme. Peter sa už skôr venuje fotografii, takže jedine, že by ma chcel za modela, o čom dosť vážne pochybujem," zasmial sa Martin. S inými deťmi zo svojho „hviezdneho" obdobia sa takisto nestretáva. „Občas v meste stretnem Mišku Paštékovú, ale ostatných som nevidel aspoň desať rokov."

Ako dieťa spieval Martin pieseň "Mám dobrú babu". Odvtedy "trochu" vyrástol a pred časom médiá vypátrali aj jeho "babu". No aj tá je už momentálne minulosť. V novinách sa o tom objavilo zopár článkov, ale ani jeden nebol bulvárneho typu. Martin hovorí, že s bulvárom žiadny problém nemá a že sú kamaráti. Iným problémom byť mohla byť pre jeho kariéru nálepka detského speváka. Prekročí niekedy túto hranicu? „Myslím, že to neprekročím nikdy. Ale to je prirodzené. Na druhej strane ma to teší, lebo to potvrdzuje fakt, že tie pesničky sa ľudom páčili, keďže to boli také hity."

Ako každý človek, aj Martin má so svojou budúcnosťou veľké plány. "Sú hudobného charakteru, no veľmi do toho netlačím. Som rád, že som v tom muzikáli, že ďalej môžem ukazovať, čo viem. A takto by som sa rád aj ďalej neskôr uberal sólovou cestou. Určite je snom každého speváka mať svoj album a svojich poslucháčov. Chcel by som sa naďalej venovať divadlu a možno aj produkcii, ktorá ma tiež baví. No zvyčajne svoj život nechávam na osud."