Dnes však jeho koryto a hlavne okolie „zdobia" škatule, pneumatiky i všelijaké kusy nábytku. To, že tadiaľ tečie potok, dokazuje už iba tenký pramienok vody, ktorý si derie cestu pomedzi nahádzané smetie. Takto to vyzerá už niekoľko rokov a zdá sa, že nikomu z kompetentných to neprekáža.

Tento problém nie je ľahostajný ani jednému zo záhradkárov Ladislavovi Matóovi, ktorý už roky bojuje s kompetentnými, aby na Račom potoku urobili poriadok. „História ukladania odpadu v Račom potoku sa odvíja od roku 1996. V tom čase som si na to 'dovolil' upozorniť vtedajšieho primátora Rudolfa Schustera. Na môj list zareagoval v priebehu mesiaca a na Račí potok poslal svojho námestníka Ivana Andrejku. Keď sme si prešli najzdevastovanejšiu časť tejto lokality, povedal, že keďže je to taká krásna časť prírody, zvolajú stretnutie viacerých kompetentných. V nasledujúcich dňoch sa skutočne konalo."

Zástupcovia mesta potvrdili fakt, že lokalita potrebuje poriadnu očistu. Do veľkej brigády sa zapojili viaceré mestské orgány, ktoré nasadili svojich ľudí i mechanizmy. Ruku k dielu priložili aj záhradkári. „V tom čase tam prišla aj TV Naša, teda ľudia, ktorí tam robili, sa večer mohli vidieť v televízii. Nechceli sme veriť, aký kus práce sa podarilo urobiť a že si to všimla aj televízia. Boli sme šťastní, že sa nám podarilo konečne Račí potok upraviť a vyčistiť od smetí. Táto brigáda, keďže to bolo znova potrebné, sa zopakovala aj o rok. Žiaľ, od roku 1998 až do súčasnosti sa neurobilo na Račom potoku nič."

Magistrát nepomohol

L. Mató to však nechcel nechať tak. Navštevoval mestské orgány, telefonoval, upozorňoval. Dokonca vyvolal opakované stretnutie na Račom potoku. „Chcel som, aby prišli konkrétni ľudia, ktorí sú zodpovední za životné prostredie. Bolo tam asi 15 ľudí aj polícia. Veril som, že ten stav sa zmení." Napriek tomu, že sa našli ľudia, ktorí mali riešenia a chceli ich aplikovať, všetko ostalo len v rovine sľubov. Podľa L. Matóa sa aj starosta MČ Západ Pavol Mutafov vyjadril, že sa to musí upratať a že to nebude problém. Keď ho o nejaký čas L. Mató znova navštívil, už to reálne nebolo, keďže, ako inak, chýbali peniaze. Oslovili sme teda starostu P. Mutafova, aby sa vyjadril k otázke upratovania Račieho potoka, ktoré sľuboval. „Je to pravda. Pred rokom sa konalo stretnutie so zástupcami mesta. Hovorili sme, že naša mestská časť sa k čisteniu Račieho potoka pripojí poskytnutím finančnej čiastky a asi 30 pracovníkov VPP. Žiaľ, kolegovia z magistrátu upratovanie vyčíslili na 35- až 40-tisíc eur. My sme na to nemali, teda z toho zišlo. Nie že by nebola vôľa, ale peňazí je málo."

V zápisnici zo stretnutia, ktorú sa L. Matóovi podarilo získať, bol uvedený stav veci a riešenie. „Vraj treba počkať na koniec vegetácie a potom sa to všetko urobí. Rok prešiel, druhá vegetácia je už za nami a okrem ďalších stretnutí so zástupcami mesta sa na Račom potoku nič nové nedeje. Tak som si povedal - 'žarty bokom' a oslovil som verejnoprávnu televíziu. Tá to odvysielala a mňa poriadne nazlostilo, že sa pracovníčka magistrátu v príspevku vyjadrila tak, že ak majú záhradkári nejaký problém, majú sa obrátiť na magistrát. Že sú tam na to, aby to riešili. No, bolo to ozaj na smiech..."

Televíznych divákov mohli také vyjadrenia zmiasť. Mohli si povedať - načo sa záhradkári sťažujú, keď mesto je ochotné pomôcť? „Magistrát nám nepomohol," vraví L. Mató. "Boli to len plané sľuby, dookola opakované 12 rokov. Myslel som si, že keď to už vezme do rúk televízia, kompetentní sa zobudia. Nestalo sa tak. Dokonca som pred niekoľkými týždňami listom oslovil aj pána primátora. Za posledné štyri roky to bol už tretí list. Ako bývalého lesného inžiniera, ktorý má k prírode veľmi blízko, som ho žiadal, aby sa na Račí potok prišiel osobne pozrieť. Neprišiel. Viem, že na magistráte majú aj mnoho iných problémov, ktoré treba riešiť. Ale my, záhradkári, by sme vôbec nemuseli poukazovať na tento stav. Sme vlastníci záhradok, ostatné patrí mestu. Oni by sa teda mali o to, ako Račí potok vyzerá, starať."

Osem návrhov

Keď sme sa boli na Račí potok pozrieť my, realita prekonala naše očakávania. Bývalé koryto aj okolie je zahádzané rôznym smetím, pneumatikami, kusmi nábytku, kartónmi... „Vedľa pri ceste síce stojí veľkokapacitný kontajner a klobúk dole pred KOSIT-om, ktorý ho pravidelne vyprázdňuje. Ale tým sa to končí. My záhradkári kontajner používame na záhradkársky odpad. Zvykli sem však chodiť ľudia, ktorí s danou lokalitou nemajú nič spoločné. Na vozíku za autom privezú domový odpad alebo stavebnú suť a ak je kontajner plný, vysypú to vedľa. Občas prichádzajú v noci, aby ich nikto nevidel. Často kvôli tomu volám policajtov. Prídu, niekam telefonujú, ale stále zostáva iba pri slovách."

V posledných dňoch však nie je odpad tým jediným, čo špatí Račí potok. „Istá rómska rodinka si tam postavila chatrč. Priamo ponad potok. Minule som počul rozhovor ďalších, ktorí tam prišli. Hovorili o tom, že si tam k nim postavia ďalšiu..." Okrem toho je jeden z brehov Račieho potoka miestom, kam chodia zberači kovov spaľovať káble, aby ich zbavili PVC. Je len otázkou času, kedy plameň preskočí na okolité smetie a spôsobí tak veľký požiar. Pred pár rokmi prispela k znečisteniu okolia potoka aj firma, ktorá si na kopci nad ním upravovala terén. Stavebný odpad, hlavne stovky starých tehál, jednoducho buldozérom zahrnula dole pomedzi stromy k potoku.

Aby sa nepovedalo, že záhradkári iba kritizujú, sami vypracovali návrh niekoľkých riešení, ktorý doručili aj na magistrát.

1. Vyčistiť priestor v okolí veľkokapacitného kontajnera vrátane likvidácie nahromadených konárov.

2. Zrealizovať jednoduché parkovisko pre osobné autá vedľa kontajnera navozením drobného štrku, čím sa zamedzí vytváraniu tzv. čiernych skládok (v opačnom prípade vysadiť v tomto priestore nízko rastúce dreviny či nenáročné stromčeky.

3. Vyčistiť potok v dĺžke 100 metrov a spriechodniť jeho tok.

4. Vyčistiť priestor za potokom, kde sa zhromažďujú asociáli s cieľom opaľovania káblov a ďalších zakázaných činností.

5. Zrezať vysoké stromy, ktoré sú v tomto priestore tzv. ochranným štítom pre prebývanie bezdomovcov.

6. Vyčistiť breh od vyhodeného materiálu (plechy, plasty, panely...) z horných firiem, ktoré devastujú už niekoľko rokov prírodu a sú zdrojom možných úrazov.

7. Opatriť otvorený kanál kovovým alebo iným príklopom.

8. Zvážiť ďalšiu existenciu drevenej chatrče na potoku, ktorá slúži na prebývanie jednej rómskej rodine.

V októbri vraj upracú

Samozrejme, obrátili sme sa aj na ďalších kompetentných, ako mienia tento problém riešiť. „Mesto Košice tak ako v ostatných záhradkárskych lokalitách aj v lokalite Račí potok rozmiestňuje veľkokapacitné kontajnery," hovorí Peter Kačala z referátu životného prostredia Magistrátu mesta Košice. „Rozmiestnené sú od apríla do konca októbra. Mimo tohto času sa v dotknutých lokalitách tvorí odpad uložený v rozpore so zákonom. Dôvodov je hneď niekoľko. Celoročné bývanie v týchto lokalitách, pričom obyvatelia nie sú zapojení do systému zberu komunálneho odpadu. Teda nie je možné pre neudržiavanie komunikácií vykonávať zber a prepravu komunálneho odpadu. Využívanie zberných miest (aj napriek tomu, že na ňom nie je umiestnený kontajner) týmito obyvateľmi, ako aj právnickými osobami, ktoré si tieto miesta 'mýlia' s ich zbernými nádobami. Tie ich im totiž nestačia, lebo sú buď nedostatočne, alebo vôbec nezapojení do systému zberu komunálneho odpadu."

Ako P. Kačala pokračuje, vo veľkom množstve tu právnické osoby umiestňujú odpad z podnikateľskej činnosti, ktorý majú zo zákona likvidovať na svoje náklady. „Máme tu ďalšiu skupinu neprispôsobivých občanov a tými sú záhradkári samotní. Ich environmentálne povedomie je viac ako slabé. Minimum ich kompostuje, a tak biologický odpad končí v zberných nádobách. To by nebolo až také zlé ako to, že nevládzu pre únavu a slabosť vysypať odpad do nádoby a tak ho uložia po okolí. Potom je tu skupina bezdomovcov, ktorí v lokalite Račí potok žijú v provizórnych príbytkoch a chatrčiach. Znášajú odpad na tieto miesta, kde ho 'separujú' a následne odpredávajú. Po tejto činnosti ostáva množstvo odpadu po okolí, o čom píše aj sťažovateľ. Podnikateľský subjekt nad lokalitou pri oplocovaní a úprave svojho pozemku všetok odpad zosunul na svah nad Račím potokom, no teraz tvrdí, že nie je jeho."

Mesto Košice sa stále snaží v jarných mesiacoch odstrániť odpad aspoň na zbernom mieste, aby tam bolo možné umiestniť veľkokapacitný kontajner. „Je pravda, že záujem o upratanie lokality existuje aj zo strany záhradkárov," uznáva P. Kačala. "V tomto roku mesto v jarných mesiacoch upratať Račí potok nestihlo a počas vegetačného obdobia by táto činnosť nemala zmysel. V októbri má však mesto naplánované čistenie tejto lokality v spolupráci s mestskou časťou Košice-Západ."

Konkrétne riešenia, aby po uprataní lokality nevznikali na Račom potoku nové skládky, zatiaľ neexistujú. „Mesto chce riešiť túto lokalitu komplexne a to tak majetkovo, ako aj cestou zverenia jednotlivých častí do správy jednotlivým subjektom. O návrhoch pána Matóa sme informovaní. V čase, keď sa bude táto lokalita riešiť, budú jeho návrhy diskutované aj s ďalšími odbornými oddeleniami mesta (ÚHA, majetkové atď.). Potom uvidíme, či a ako sa dajú tieto návrhy zrealizovať v praxi."

Treba hľadať riešenie

Čo bude teda ďalej s Račím potokom a či sa tam ešte niekedy vrátia aspoň raky, bude jasnejšie najskôr po sľubovanom októbrovom čistení. V každom prípade vyčistenie, ktoré bude poriadna fuška, problém nevyrieši. Treba prijať také opatrenia, aby lokalita ani do budúcnosti nemohla slúžiť ako miesto, kam bude môcť každý, komu sa zachce, zvážať odpad. V opačnom prípade nemá investícia do čistenia a samostné upratanie zmysel. O pár mesiacov by mohlo byť všetko po starom...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári