Po príchode do vysnívanej destinácie som však bola zhrozená, aj keď už mám čo-to precestované. Všade špina, smrad a otravní miestni pajáci. Okamžite som bola rozhodnutá, že tam nezostanem ani sekundu, balím kufre a idem z tej päťhviezdičkovej diery do našej milej stredoeurópskej civilizácie! Spoludovolenkujúca bola zo mňa na nervy. Stálo ju to nesmierne úsilie, no nakoniec ma presvedčila, aby sme zostali a skúsili si náš kvázi luxusný pobyt aspoň nejak užiť.

Po dvoch dňoch sa však na moje vlastné prekvapenie stala z mojej nočnej mory rozprávka ako z tisíc a jednej noci. Teplúčko, číro-číre more, jemnulinká pláž a dotyky s exotickou, zároveň starobylou kultúrou. Navyše som zistila, že tá strašná špina vlastne ani nie je špina, len všadeprítomný piesok z púšte. Že ten smrad vlastne ani nie je smrad, ale pach prácne odsolenej vody z mora. A že otravní miestni vlastne ani nie sú otravní, iba sa boja o svojich, vraj slušných, 60 eur mesačne.

Napriek tomu som sa tešila domov. No namiesto radosti prišlo rozčarovanie. Známy taxikár ma totiž vysadil pred ošumelou bratislavskou stanicou obklopenou asociálmi a zapáchom výkalov so slovami: "Do p***, smrdíš ako neger!" Zaklincovala to dôležitá manažérka toaliet: "K****, kam sa trepete s tými kuframi?"

Vtedy mi to došlo. Tá naša civilizácia vlastne ani nie je veľmi civilizovaná...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári