egami pomáhala pri ukladaní vriec a stavaní hrádzí pri Hornáde. Snažila sa tak zabrániť jeho preliatiu. Eva Hanková z dobrovoľníckeho združenia Košická kynologická záchranárska brigáda.
Pôsobí útlo a nenápadne. Bežný človek by o nej nepovedal, že dokáže veľké veci. Zdanie však klame. Eva už viac ako desaťročie so svojimi psami pomáha ľuďom a zachraňuje im životy. Dostala sa k tomu úplnou náhodou. „Už ako malé dieťa som chcela mať psíka. Splnilo sa mi to však až pred viac ako dvanástimi rokmi. Aj preto som sa potom prihlásila do kynologického klubu. Na základe prineseného psíka, ktorý sa osvedčil, mi preto ponúkli vstup do kynologickej záchranárskej brigády, ktorá sa vtedy zakladala. Ponuku som prijala. Máme preto z toho, on i ja, obrovskú radosť," spomína Eva na svoje začiatky.
Od tohto dňa tak už uplynulo viac ako 12 rokov a svoje rozhodnutie nikdy neoľutovala. Akého psa vtedy doniesla? „Labradorského retrievera," odpovedá. „Jeho papierové meno je Bean Albion Paducah Line, pracovné Ringo. Má 12 a pol roka." Ringo bol prvý Evin seriózny pracovný pes. Priznáva, že pri jeho výbere mala obrovské šťastie. „Bol od colníka z výborného chovu. Spolu s ním a Ringovou mamou spolupracoval pri hľadaní drog," opisuje Eva začiatky so svojím psom. Jeho genetické predpoklady tak boli na veľmi vysokej úrovni. „Prekonával všetky moje očakávania. Naučil sa pracovať vo väčšine záchranárskych disciplín, či už išlo o štandardné práce v lese, v ruine, či na stope, tak aj v snehových podmienkach a vo vode. Je niekoľkonasobným majstrom Slovenska. Je majstrom SR v pachových prácach podľa IPOR (medzinárodný skúšobný poriadok), majster SR podľa PZ (národný skúšobný poriadok) a majster SR podľa PZ veteránov." Labradorský retriever je dnes vo výsluhovom dôchodku. „Užíva si ho. Jeho úlohou je už len byť, robiť radosť a byť rozmaznávaný." Ringo však ani v súčasnosti nezaháľa. Je kanisterpautickým psom s niekoľkými skúškami.
Záchranárskym teoreticky môže byť každé psie plemeno. Podmienkou je, aby bol pes hravý, mal záujem o aport a spoluprácu s človekom. V rôznych záchranárskych akciách tak človek môže nájsť aj rôzne mixy. „Preferované sú takzvané pracovné plemená, ktoré boli a sú generačne šľachtené na úzku spoluprácu s človekom. Medzi ne radíme rôzne ovčiarske psy - nemecký ovčiak, belgické ovčiaky, borderské kolie, všetky druhy retrieverov, prípadne rôznych teriérov," vysvetľuje Eva. Každý z potenciálnych záchranárskych psov musí, okrem všeobecných vlastností ako hravosť, ochota spolupracovať či istá fyzická vybavenosť, spĺňať aj isté konkrétne kritériá. Overujú sa v rámci špeciálnych skúšok.
„Ide predovšetkým o špeciálne pachové práce, a to na rôznej ploche. Je to napríklad les, zmiešané porasty, práca v ruine. Tá obnáša aj prácu v stiesnených priestoroch, na stope a samostatnou kategóriou je práca v snehových podmienkach a vo vode," opisuje Eva. Pes tiež dokazuje aj svoju poslušnosť a obratnosť napríklad na kladine. „Nie je to však len to. Ide aj o rôzne rebríky, pohyblivé a pevné kladiny, preklápacie dosky a tunely." V rámci skúšok sú dva skúšobné poriadky. „Národný skúšobný poriadok PZ, Pes záchranár, obsahuje cviky poslušnosti a špeciálne práce: les, stopa, ruina, a medzinárodný skúšobný poriadok - IPOR."
Dôležitejšie sú takzvané špeciálne práce. „Tie sú naviazané vždy na pomocníka, ktorého záchranári odborne nazývajú figurant. Má vždy niečo, čo psa donúti hľadať ho. Ide buď o nejaké jedlo, medzi ktoré patrí rôzne mäso alebo klobásy, alebo o nejaké psie hračky. Medzi ne patria napríklad loptičky či ponožky. Psovod vždy povelom 'Hľadaj!' vyšle psa na hľadanie spomínaného figuranta. Keď ho nájde, označí ho štekaním a až do príchodu jeho majiteľa ho nesmie opustiť. Až potom dostane buď hračku, alebo jedlo." Postupne sa pre psa komplikujú podmienky. „Zväčšuje sa časový odstup od uloženia figuranta, zmenšuje sa možnosť kontaktu s ním, zväčšuje sa vzdialenosť od psovoda, sťažuje sa terén okolo figuranta. Je to napríklad nepríjemný materiál, výška či tma."
Okrem Ringa Eva vlastní štvorročnú sučku nemeckého ovčiaka - Emu z Ladsteina. „Nespĺňa celkom moje predstavy," hovorí s úsmevom a nadnesene Eva. „Je však šíkovná a pracuje." Nateraz má dve pracovné skúšky a pokračuje vo výcviku. „V medzinárodnom porovnaní majú skúšky niekoľko stupňov. Je to preto, aby sa psy mohli porovnávať so zahraničím a mohli absolvovať prípadne aj ďalšie súťaže. Ema má základný výcvik a prvý stupeň výcviku v plošnom vyhľadávaní. Ide o prácu v lese. Uvidíme, kam to až dosiahne. Predpokladám, že má schopnosť urobiť skúšky na vyššej úrovni. Nepredpokladám, že z nej bude pes z hľadiska športovej kynológie na vrcholovej úrovni. Je však nasadeniaschopná bez akýchkoľvek problémov." Hovorí, že výber psa je vždy aj o šťastí. "Veľmi záleží, aké plemeno a akého jednotlivca dostanete."
Nielen v Košiciach patrí Eva medzi priekopníčky a zakladateľky psieho záchranárstva. „Prvé roky som pomáhala len v rámci Slovenska. Systém spolupráce medzi profesionálnymi zložkami nebol prepracovaný. Spolupráca však bola oveľa aktívnejšia. Postupne, ako sa okolo záchranárstva menila nielen legislatíva, upravovali sa aj vzťahy. Na Slovensku sme tak pomáhali nespočetne ráz." Hlavným revírom je domovské mesto - Košice. „Pred niekoľkými rokmi sme s policajtmi pomáhali pri páde jednej z jazykových škôl. Prehľadávali sme tam priestory. Boli sme aj pri páde lešenia na Watsonovej ulici, pri spadnutých múroch v pivovare, kde kradli Rómovia."
Absolvovala aj mnohé z ich pohľadu bežné pátracie akcie. Išlo najmä o stratených hubárov a deti pri Myslave. Pomáhajú však nielen na Slovensku, ale napríklad aj v Maďarsku. „Máme výbornú spoluprácu s budapeštianskym záchranárskym združením Főnix. V rámci toho pomáhame zachraňovať ľudí v Miskolci a na maďarsko-slovenskom pohraničí," vysvetľuje Eva. Do zahraničia, na veľké katastrofy, sa však doteraz nikdy nedostala, hoci ponuku už dostala niekoľkokrát. Problémom sú, samozrejme, peniaze. „Bolo to stále v rovine 'áno, chceme vás i vášho psa. Zložte nám však peňažnú zálohu.' V mojom prípade to neprichádza do úvahy."
Ako štvornohý miláčik, tak aj každý človek môže byť potenciálnym záchranárom. „Musí vedieť prekonávať sám seba. Ide tak o jeho fyzickú zdatnosť, schopnosť vydržať v sťažených pracovných podmienkach či už v exteriéri, alebo interiéri. Patrí tam tak napríklad výška, hĺbka, tma či stiesnený priestor. Musí však prirodzene inklinovať k samotnému pomáhaniu. Má to byť v ňom, aby sa premohol a rozhodol pomôcť človeku. Samozrejme, najdôležitejšia je láska k zvieraťu, schopnosť pracovať s ním a mať ho rád," vymenúva Eva. Žiadne fyzické podmienky však na vstup do kynologickej brigády nie sú. „V tréningu sa preverí, či človek dokáže v prírode fungovať pol dňa. Sám adept, keď to nezvláda, pochopí a stiahne sa. Venujú sa tak napríklad inému kynologickému športu. Polrok je optimum nielen pre človeka, ale aj samotného psa."
Košická kynologická záchranárska brigáda spolupracuje aj s civilnou ochranou. V rámci nej sa konajú opakované súčinnostné cvičenia na rôznych miestach dnes už bývalého Československa. Samozrejme, zúčastňuje sa ich celá spomínaná brigáda. „Napríklad každoročne sa koná cvičenie v rámci spolupráce mesta Košice a mesta Miskolc. Naposledy išlo o súčinnostné cvičenie všetkých zložiek, ktoré sú schopné podieľať sa na nejakej záchranárskej akcii. Boli tam zložky z viacerých krajín," hovorí Eva. Tvrdí, že práve tieto cvičenia sa najviac podobajú reálnej záchranárskej praxi. V rámci Miskolca išlo o cvičenie v priestoroch bývalých železiarní. Bol to obrovský priestor a niekoľkodňové cvičenie v rámci všetkých záchranárskych zložiek. Absolvovali aj súčinnostné cvičenie pred povodňami. Svoje poznatky však tento rok použiť nemuseli. Mali obrovské šťastie. "Vyhlásili nám pohotovosť. Našťastie, nebol taký problém, aby sme museli niekoho hľadať. Zúčastňovali sme sa pri vrecovaní a stavaní hrádzí pri Hornáde. Bolo to tak hlavne o fyzickej pomoci."
So svojimi dvoma psami Eva býva v jednoizbovom panelákovom byte. "Veľakrát je to o mojej veľkej obete a veľmi dobre zorganizovanom čase, aby mali dostatok voľného pohybu a zamestnania." Na jednej strane psy oceňujú úzky životný kontakt, vzťah je potom o to bližší. "Na druhej strane je to obeta voči tým psom. Všetok čas musím venovať tomu, aby sa nenudili a mali dostatočný výbeh. Piatok, sobota a nedeľa je venovaná výcviku. V pondelok a utorok sú tak spokojnejší a sú rady, že sú doma. V stredu a vo štvrtok treba intenzívnejšie na nich pracovať. Od piatka zas začíname cvičiť," prezrádza Eva program.
„Moja práca a psy ma stále bavia. Neobmedzujú ma žiadne fyzické a ani iné okolnosti. Verím, že za nejaký čas príde iný pes, ktorého vycvičím a budeme pokračovať. Naše dobrovoľnícke združenie má okolo 10 členov. Tí svojich psíkov cvičia a pripravujú. Myslím, že to má stále perspektívu," myslí si Eva Hanková. Na záver však vyjadrila nádej, že najkrajšie by bolo, ak by nikdy k situácii, aby museli byť záchranárske psy nasadené, nedošlo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
