Korzár logo Korzár Košice
Piatok, 7. máj, 2021 | Meniny má MonikaKrížovkyKrížovky

Históriu Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach tvorili aj viaceré esá z európskeho šampionátu

V nedeľu napíše Medzinárodný maratón mieru už svoju 87. kapitolu. V roku, ktorý bol aj rokom európskeho šampionátu v atletike. A to je príležitosť pozrieť sa detailnejšie na najlepších Európanov, ktorí štartovali aj na maratóne v Košiciach.

Slovenský medzinárodný maratón, už takmer 60 rokov známy ako Medzinárodný maratón mieru, najstarší pravidelne sa konajúci maratón na starom kontinente, často privítal európsky maratónsky výkvet. Pozrime sa, ako to bolo doteraz s maratónskymi esami z majstrovstiev Európy na MMM.

Prvou hviezdou bol Galambos

V medzivojnovej ére sa uskutočnili prvé dva európske šampionáty v atletike. Už z premiéry v Turíne 1934 ešte v tom istom roku štartovali v Košiciach traja maratónci. Štvrtý v poradí ME, József Galambos z Maďarska, bol na vtedajšom Slovenskom medzinárodnom maratóne druhý za Čechom Josefom Šulcom, ktorý na ME skončil deviaty. Tento územčistý maďarský vytrvalec bol najúspešnejším bežcom v doterajšej histórii MMM s touto bilanciou: zvíťazil v rokoch 1927, 1928, 1932, 1933 druhý dobehol v rokoch 1931, 1934, štvrtý skončil v roku 1935 a napokon bol sedemnásty v roku 1937. Majster Európy z Paríža 1938, Fín Vainio Muinonen, štartoval v Košiciach až v roku 1946. Na druhých ME v Paríži obsadil 7. miesto Francúz Desiré Leriche, víťaz z Košíc z predošlého roku 1937, ktorý potom padol v II. svetovej vojne. Zo štyroch účastníkov týchto ME bol „strieborný" Angličan Squire Yarrow známy neskôr v Košiciach ako vedúci britských reprezentantov.


V nasledujúcom období (1946 až 1950) excelovali v Košiciach najmä vytrvalci zo škandinávskych krajín, úspešní tiež na ME. To napokon platí aj o päťdesiatych rokoch 20. storočia. Už z Osla 1946 nastúpili na zasneženú trať do Sene a späť jedenásti účastníci ME! Majster Európy, Fín Mikko Hietanen, vyhral, pričom „strieborný" z Osla, krajan Vaunio Muinonen doslova „zamrzol" a skončil až dvanásty. Piaty Švéd Gősta Leandersson bol na košických stupňoch druhý a ôsmy v poradí Dán Hennig Larsen preberal cenu za 3. miesto. V roku 1947 najväčšiemu prekvapeniu tej doby, Luxemburčanovi Charlesovi Heirendtovi (na ME 1946 bol šiesty v behu na 10 000 m) podľahol Angličan Jack Holden – neskorší majster Európy v Bruseli v roku 1950. V rokoch 1948 a 1950 zvíťazil v Košiciach Švéd Gősta Leandersson, ktorý ani v Bruseli nedosiahol na medailu, keď dobehol štvrtý. Istou satisfakciou pre neho bolo víťazstvo na najstaršom svetovom maratóne v Bostone v roku 1949.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Bežal zlým smerom

Počínajúc rokom 1952 a novým názvom Medzinárodný maratón mieru rástol počet „hviezd" či už z olympiád alebo európskych šampionátov v Košiciach, čím rástol aj kredit podujatia. Obdobným prípadom ako Gősta Leandersson bol malý svetlovlasý Fín Erkki Puolakka, dvojnásobný víťaz MMM v rokoch 1952 a 1954, ktorý na ME v Berne r. 1954 ako štvrtý ostal mimo medailového piedestálu. V tomto švajčiarskom meste sa odohrala práve v maratónskom behu jedna z najväčších organizátorských blamáží a športových tragédií v histórii atletiky. Keď vbehol na dráhu štadióna Neufeld vedúci pretekár Ivan Filin, rozhodcovia ho ešte nečakali, nemali pripravené označenie smeru a Rusa upozornil až piskot a protesty divákov na to, že beží k cieľu zlým smerom. Zatiaľ ho predstihli Fín Veikko Karvonen (zlato) aj ďalší Rus Boris Grišajev (striebro). Jury rozhodla ponechať poradie a tretiemu Ivanovi Filinovi udelila tiež zlatú medailu. Tento bývalý frontový vojak a neskôr baník v Tule, bol znova tretí na ME v Štokholme o štyri roky. Tam zažiaril jeho krajan Sergej Popov, ktorý získal titul v rekordnom svetovom víkende časom 2:15:17 hod. Ten rok vyhral MMM v rekorde pretekov časom 2:17:45 hod. a v roku 1963 bol druhý v rovnakom čase! Ivan Filin vyhral MMM v roku 1957 a v roku 1959 bol tretí. V päťdesiatych rokoch vynikli v Košiciach tiež dvaja Švédi. Evert Nyberg, držiteľ bronzovej medaily z ME 1946 v behu na 5000 m vyhral MMM v roku 1955 a Thomas H. Nilsson, deviaty v behu na 10 000 m z ME 1954, vyhral MMM v roku 1956 v rekorde podujatia.

Manažérske schopnosti a skvelé kontakty Ing. Vojtecha Bukovského, zakladateľa maratónu, dosiahli vrchol koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov. Nebol to iba olympijský víťaz Abebe Bikila... Svedčí o tom i štatistický prehľad účastníkov ME, štartujúcich v Košiciach až po rekordných 18 a všetkých troch medailistov z Belehradu 1962. Majster Európy Brian Kilby tam potvrdil britskú bežeckú školu, o tri roky na MMM však stál „iba" na treťom stupienku. Vtedy najvyššie žiaril šťastím víťaz MMM 1965, Belgičan Auréle Vandendriessche, dvojnásobný strieborný medailista ME v rokoch 1962 a 1966, kde podľahol práve britským reprezentantom Kilbymu a Hoganovi (pôvodom Írovi). Tretí z trate v okolí vtedajšieho hlavného mesta Juhoslávie, Rus Viktor Bajkov, pri dvoch štartoch na MMM nedosiahol na stupne. Zato „bronzový" z roku 1966 v cieli na Népstadióne, Maďar Gyula Tóth, dvakrát bol prvý na štadióne Lokomotívy v Košiciach: v rokoch 1966 a 1971. Obdobne to bolo s úspechmi vtedajšej svetovej špičky, MUDr. Pavla Kantorka (piaty na ME 1962 a ôsmy na ME 1966), ktorý bol trojnásobným víťazom MMM v rokoch 1958, 1962 a 1964. Aj ďalší český vytrvalec vo vtedajšej špičke, Václav Chudomel (desiaty na ME 1962 a osemnásty na ME 1966) vyhral MMM v roku 1968 a ešte dvakrát bol dekorovaný na stupňoch. Naopak, v Košiciach neuspel Maďar Lajos Mecsér, držiteľ striebornej medaily z behu na 10 000 m z ME v Budapešti, keď najlepším jeho umiestnením bolo 6. miesto v roku 1970.

Skryť Vypnúť reklamu

Mnohým tu ruže nekvitli

„Ruže nekvitli" v Košiciach ani majstrovi Európy z roku 1969 na klasickej gréckej trati z maratónu do Atén a bronzovému medailistovi z roku 1971 v hlavnom meste atletického Fínska, Ronovi Hillovi z Veľkej Británie, v tých časoch prvému Európanovi s časom pod 2:10 hod. Po rekordných medzičasoch v roku 1974 ostal po obrátke v Seni aj on bezmocný proti stene zo studeného protivetra a dažďa. Ron Hill si zabehol v Košiciach polmaratón v roku 2005 už ako rekreačný bežec a veterán. Jeho britský kolega Jim Alder, druhý na MMM 1966 po veľkom boji s G. Tóthom, bol vtedy na Panathénskom štadióne roku 1969 tretí. Fínovi Kallemu Hakkarainenovi (deviaty na ME v Helsinkách 1971) sa nepodarilo nadviazať na slávu predchodcov v drese Suomi, keď na MMM dvakrát „asistoval" víťazom (1977 – druhý a 1972 – tretí). Podarilo sa to až jeho krajanovi Jounimu Kortelainenovi v roku 1979. Zato Juhoslovanovi, žijúcemu vo Švédsku, Nedjalkovi Farčičovi, hoci neúspešnému na šampionátoch i olympiádach, nik nestačil na MMM 1967. Držiteľ striebornej medaily z ME 1974 v Ríme, Eckhart Lesse z vtedajšej NDR, bol v Košiciach o tri roky len sedemnásty. Majster Európy z Prahy 1978, Rus Leonid Mosejev, v „open" ročníku 1980 obsadil tretie miesto. Iný majster Európy z Ríma v behu na 10 000 m a „strieborný" na 5000 m, Manfred Kuschmann z NDR, bol rok predtým testovaný na MMM a skončil ôsmy.

Možnosť získať špičkových bežcov začala časom stroskotávať na komercionalizácii maratónov i cestných behov. V osemdesiatych rokoch to ešte nebolo také výrazné ako v deväťdesiatych, čo tiež dokumentuje štatistika. V nasledujúcom období to boli najmä Nemci z bývalej NDR, ktorí v Košiciach dosiahli úspechy. Po mnohých štartoch sa konečne v roku 1981 podarilo vyhrať Hansovi-Joachimovi Truppelovi (siedmy na ME 1978), v roku 1987 vyhral Jörg Peter (sedemnásty na ME 1986) a v roku 1988 zvíťazil Michael Heilmann (na ME 1986 maratón nedokončil). Nepodarilo sa vystúpiť na najvyšší stupienok dvojnásobnému olympijskému víťazovi, medailistovi MS a dvojnásobnému účastníkovi ME (štvrtý v roku 1978 a šiesty v roku 1982) Waldemarovi Cierpinskému, ktorý zo štyroch štartov na MMM dvakrát stál na treťom stupienku (1974 a 1977).

Maratónsky „krst" v Košiciach v roku 1980 (pätnáste miesto) absolvoval Werner Schildhauer z NDR, ktorý potom získal na ME 1982 strieborné medaily na dráhe v behoch na 10 000 m a 5000 m. Víťazstvo na MMM v roku 1989 slávil český bežec, v tom čase v Dukle Banská Bystrica, Karel David (siedmy na ME 1990). Z ďalších tesne za víťazom na 2. mieste dobehol Rus Vladimír Kotov v roku 1988 (účastník ME 1982) a Holanďan Michel de Maat v roku 1992 (účastník ME 1994). Košický rodák a vtedy člen Dukly Banská Bystrica Róbert Štefko (štvrtý na ME 1994 a ôsmy na ME 1998 v behoch na 10 000 m) sa stal dlhoočakávaným slovenským víťazom MMM v roku 1999. Vo výsledkoch ME v Göteborgu boli dvaja z účastníkov MMM predošlých rokov: dvanásty dobehol Rafael Wójcik z Poľska a na sedemnástom mieste skončil Rus Grigorij Andrejev, víťaz MMM v roku 2003.

Skryť Vypnúť reklamu

Ženy iba tri

Z oveľa kratšej histórie maratónskeho behu žien na majstrovstvách Európy vyplýva aj situácia s ich aktérkami na MMM. Treba zdôrazniť, že práve v roku 1982 na pôvodnej trati z Maratónu do Atén mali ženy maratónsku premiéru na ME. Až potom mali majstrovský „debut" na MS v roku 1983 v Helsinkách a na OH v roku 1984 v Los Angeles. Prvou dámou MMM je Češka Alena Peterková, účastníčka maratónu na ME 1990 v Splite, víťazka v Košiciach v roku 1989 v traťovom rekorde 2:31:28 hod. prekonanom až vlani Ukrajinkou Olenou Burkovskou časom 2:30:50 hod. Víťazkou MMM v roku 1994 sa stala Slovenka Ľudmila Melicherová, ktorá reprezentovala Československo na ME 1986 v Stuttgarte v behu na 10 000 m. Účastníčka maratónu na ME 1998 v Budapešti, Jelena Mazovková z Bieloruska, vyhrala MMM v roku 2003. Tieto tri maratónkyne sa doteraz zapísali významne do histórie MMM v Košiciach ako účastníčky európskych šampionátov.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  2. Príbehy investorov: Na čo si dávať pozor?
  3. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  4. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  5. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  6. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  7. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  8. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  9. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  10. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť
  1. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  2. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  3. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  5. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  6. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  7. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  8. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  9. Ako zabezpečiť vhodné podmienky na dôstojnú prácu?
  10. Moderná drevostavba s vlastným rukopisom
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 58 020
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 18 608
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 14 966
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 12 723
  5. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 8 112
  6. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 8 050
  7. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 7 906
  8. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 7 344
  9. Tipy od delegátky: Egypt má veľa turistami neobjavených miest 7 139
  10. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 110
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

A ako sa predraží prenájom či predaj bytu? Pozrite si prepočty.

10 h

Väzba nenahrádza trest. Má byť humánna.

8 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop