Česká speváčka Marie Rottrová ponúkla pred nedávnom svojim košickým fanúšikom koncert v Dome umenia. Skôr ako vyšla na pódium a zaspievala množstvo svojich hitov, našla si čas aj na rozhovor, v ktorom prezradila, prečo nezatrpkla voči mužom a ako je možné, že sa jej aj po štyridsiatich rokoch profesionálnej kariéry na scéne stále darí.
Cestu do Košíc si M. Rottrová našla po približne dvoch rokoch, odkedy na jej konto pribudol nový album s názvom Stopy. „Dá sa povedať, že som na ňom pracovala asi päť rokov a dosť dlho trvalo, kým album dozrel," prezradila speváčka. „Mám z neho obrovskú radosť, dobre sa predáva a pesničky, ktoré na ňom sú, mám rada rovnako ja a aj moji fanúšikovia."
Pri svojom poslednom albume si takpovediac dávala načas aj preto, že nemá rada, keď sa niečo uponáhľa. „K svojim piesňam som veľmi kritická. Mnoho som menila, veľa skladieb, o ktorých som si najprv myslela, že by na albume mohli byť, som nakoniec úplne vyhodila a nahradila inými. Oslovila som tiež mnoho nových ľudí, s ktorými som spolupracovala. Jednoducho, nikam som sa neponáhľala a snažila som sa o to, aby všetky skladby boli čo najlepšie." Pri výbere toho, čo na album dá a čo nie, si nechá aj poradiť, no hlavne sa spolieha na svoj inštinkt. „Ja musím každú svoju pieseň cítiť. Veď to budem ja, kto ju bude spievať, nie? Takže jej musím veriť a musím byť na sto percent presvedčená o tom, že táto pieseň je dobrá. Ak o tom nie som úplne presvedčená, skladbu odmietnem."
Vo svojom repertoári má veľké množstvo skladieb, pri ktorých pocítila takpovediac lásku na prvé počutie. „Asi by som musela vymenovať veľa piesní, aby som spomenula každú, pri ktorej to tak bolo, no celkom iste je to prípad skladby 'Lásko, voníš deštěm', tiež 'Řeka lásky' či 'To mám tak ráda'.
Za približne 40 rokov, odkedy sa M. Rottrová pohybuje na poli českej hudobnej scény, obohatila svoj repertoár o nespočetné množstvo pesničiek a veľké množstvo hitov. „Dnes, keď si zostavujem repertoár na koncerty, je z čoho vyberať. A perfektné je, že mám vlastne tri rôzne druhy koncertov. Na jeden chodím so svojou kapelou, ďalšie mávam so skupinou Neřež, no a do tretice sú to koncerty s kapelou Flamingo. Veľmi mi vyhovuje, že to je takéto pestré."
Práve s kapelou Flamingo, ktorá sa neskôr premenovala na skupinu Plameňáci, začínala M. Rottrová v 70. rokoch minulého storočia svoju spevácku kariéru. „Nebola by som nikdy povedala, že nastane ešte akýsi návrat, no keď sme pripravili jeden koncert, ktorý bol oslavou 40. výročia vzniku Flaminga, tak sa toho chytila jedna agentúra a zrazu z toho boli tri koncerty. No a ani sme sa nenazdali, o nedlho bolo tých koncertov oveľa viac, pretože ľudia o to mali neuveriteľný záujem."
Hoci ju späť k jej prvej kapele zaviala príležitosť zaspomínať si na prvé koncerty, nostalgii vraj neprepadla. „Nie som ten typ, ktorý často spomína a díva sa do minulosti. Isteže, ak mi niekto niečo pripomenie, čo sa stalo dávno a je s kým si na to zaspomínať, tak niečomu takému sa nebránim. Rozhodne sa však nedá povedať, že by som vyhľadávala príležitosti na to, aby som sa hrabala v minulosti." Sama si dokonca nikdy neodložila žiadny výstrižok z novín či z časopisu. „Klamala by som však, keby som tvrdila, že doma žiadne výstrižky nemám. Šéfka môjho fanklubu mi vytvorila takú dosť veľkú a objemnú knihu s rôznymi výstrižkami a moji dvaja synovia mi raz čosi podobné podarovali na narodeniny. Volalo sa to 'Mamička, ktorá spieva' a bolo to od nich naozaj veľmi milé. Samej by mi však ani len nenapadlo si také čosi urobiť..."
Ak však občas zablúdi myšlienkami do minulosti, snaží sa v nej nájsť odpoveď na to, ako to, že jej fanúšikovia sú jej stále verní... „Nech si hlavu lámem akokoľvek a môžem si ju ukrútiť, čo neveriacky nad tým krútim hlavou... Veď predsa je toľko mladých súčasných interpretov, ktorí robia dobrú muziku, ako je možné, že moje skladby majú aj po rokoch úspech? Najprv som si myslela, že to bude tým, že nás stále hrajú v rádiách, lenže potom mi dramaturg jedného z nich povedal, že keby si to ľudia nepriali, tak to nehrajú. Tak som usúdila, že to bude asi tým, že mám čo spievať. Nahrala som množstvo albumov, veľa dobrých pesničiek. Niekto proste nemá taký dobrý repertoár, ja ho mám a za to som veľmi vďačná. Pekne ma to hreje pri srdci."
To, že si medzi fanúšikmi získala M. Rottrová popularitu, jej prinieslo aj možnosť mať vlastný program v televízii. V ostravskom štúdiu pripravovala päť rokov "Divadielko pod vežou". „Urobili sme 25 častí, pozývala som si do nich ľudí, ktorých som mala rada a trúfam si povedať, že aj oni mali radi mňa. Bolo to zábavné a divákom sa to páčilo, veď doteraz to reprízujú... Pre mňa to bolo prirodzené a vôbec som nemala problém s tým, že som javisko vymenila za televízne štúdio. Ani som sa nesnažila silou-mocou štylizovať do polohy moderátora, jednoducho som uvádzala 'Divadielko pod vežou' tak, ako to bolo pre mňa prirodzené, čo bolo aj dobre. Potom som dostala ešte zo dve ponuky na nejaké televízne programy, ale nebolo to nič, čo by ma zaujalo."
Okrem toho, že M. Rottrovej robí radosť muzika, radosť jej robí aj vzťah s podnikateľom Milanom Říhom, ktorý si doslova užíva. „Samozrejme, každý človek má za sebou nejaké rozchody a často mnohé z nich nie sú pekné. Aj u mňa to bolo tak, že bol párkrát na vine chlap a dosť to bolelo. Ale nikdy som nemala pocit, že treba zatrpknúť voči mužom a voči vzťahom ako takým. Ja mám chlapov veľmi rada, mám rada mužský svet, ktorý sa s tým ženským krásne dopĺňa. Medzi mužmi mám množstvo dobrých priateľov, všetky kapely, s ktorými hrám, tvoria muži, takže sa pohybujem hlavne medzi chlapmi. Navyše - mám dvoch synov. Jeden z nich už má dvoch chlapcov, ďalší má jedného a na ceste je ďalšie bábätko a predstavte si - zase to bude chlapec! Asi mi nie je súdené mať vnučku," smeje sa. Keďže má stále okolo seba množstvo mužov, vďaka tomu sa naučila rozumieť im... „Ja som ich už prečítala. Muži sú hraví, ostáva v nich mnoho z dieťaťa. Žijú si svoj život tak, aby si plnili sny. Potrebujú, aby sa o nich niekto staral a keď majú doma takú ženu, tak sú spokojní a šťastní."
M. Rottrová vie nielen to, čo platí na chlapov vo všeobecnosti, ale zrejme zistila aj to, čo platí na toho jej. Pár totiž tvoria už niekoľko rokov a ako sama tvrdí, stále sú zamilovaní. „Isteže, taká tá prvotná zamilovanosť, to trvá len niekoľko mesiacov, možno rokov. Je to ten krásny šťavnatý začiatok každého vzťahu. Lenže potom sa treba o vzťah starať, aby prerástol aj do čohosi iného a my dvaja na tom pracujeme a robíme to radi. Každodenný život prináša aj bežné povinnosti a starosti a je fajn, keď dvaja ľudia vedia, ako si aj vo všedný deň navzájom urobiť radosť. Niekedy stačí, keď sa na toho druhého usmejete, zľahka sa ho dotknete..."
Svoj aktuálny vzťah sa snaží pestovať aj preto, lebo spočiatku svojho nápadníka svedomito odmietala. „Jednoducho som nemala záujem," spomína M. Rottrová. "On však bol veľmi vytrvalý a ja som zrazu zistila, že sa môj postoj mení. Raz, bola som na prechádzke so psom a on sa ku mne pridal, sme mali na seba viac času, sadli sme si kamsi na pivo a veľmi dlho sme sa rozprávali. Čím viac času sme spolu trávili, tým viac mi bol sympatický a vravela som si - veď to je fajn chlap a možno by stálo zato dať tomu šancu. Nemôžem však povedať, že som zástanca toho, aby sa vzťahy medzi mužom a ženou rodili pomaly. Niekedy sa totiž môže stať, že preskočí tá povestná iskra za sekundu a môže z toho byť láska za pár sekúnd. A rovnako sa môže stať, že sa budete zbližovať dlho a nakoniec to nebude stáť za nič... Univerzálny recept neexistuje. Keby existoval, bolo by to omnoho jednoduchšie. Ale na druhej strane, možno by to stratilo čaro..."
M. Rottrová spoznala svojho priateľa Milana vďaka tomu, že bol jej oddaným fanúšikom a veľmi túžil stretnúť sa s ňou. „Dnes si trúfam povedať, že je mojím najväčším fanúšikom. Aspoň podľa toho, ako prežíva moje. Veľmi dobre viem, či je, alebo nie je v hľadisku, pretože on je ten, kto tlieska najhlasnejšie spomedzi všetkých. Začína tlieskať úplne prvý - ešte skôr, ako sa skončí pesnička, tlieska hlasno a neprestane, kým neskončia s potleskom aj ostatní."
Ak s partnerom majú čas oddýchnuť si, radi ho trávia v záhrade, na rôznych výletoch a prechádzkach. „Obidvaja zbožňujeme Šumavu, kam chodíme pravidelne. No a potom tiež do Českého raja. Dá sa povedať, že obaja sa snažíme uprednostniť výlety po Čechách pred zahraničím, čím však nechcem povedať, že nechodievame aj inam. No a keď na niečo podobné nie je čas, mne stačí na zrelaxovanie aj možnosť ísť nakúpiť nejaké špeciality, z ktorých doma potom pripravujem výborné jedlo. Varenie je pre mňa úžasný oddych. Rovnako tak aj iné domáce práce, ja napríklad relaxujem pri žehlení a veľmi rada upratujem v skriniach. Viem, že mnohé ženy práve tieto veci neznášajú, u mňa je to naopak," dodala Marie Rottrová s úsmevom.
Dátum narodenia: 13. november 1941
Znamenie: Škorpión
Miesto narodenia: Ostrava
Rodinný stav: slobodná
Relax: žehlenie
Autor: dnm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári