Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovie výstava "Ako sa obliekajú rozprávky" v Galérii Bašta. Do konca októbra tam môžete obdivovať kostýmy zo 40 českých a československých rozprávok.

„Je to originálna výstava originálnych kostýmov," hovorí kurátorka Jana Sommerová. „Práve preto je jedinečná. Nachádzajú sa tu kostýmy a rekvizity od najstarších rozprávok ako Pyšná princezná až po najnovšie tituly ako Z pekla štěstí. Výstavu sme sa snažili urobiť rozmanitou, teda sú tu kostýmy nielen z českých rozprávok, ale aj z československých ako napríklad Princ Bajaja či Panna a netvor. Momentálne ich máme asi 280. Máme napríklad aj kompletnú výstavu rozprávky Tri oriešky pre Popolušku. Iba tam máme 90 kostýmov." Košicú expozíciu obohatili okrem už spomínaných aj kostýmy a rekvizity z rozprávok Hrátky s čertem, Nejkrásnější hádanka, Arabela, Šíleně smutná princezna, O princezně Jasněnce a létajícím ševci, Princ a Večernice, Byl jednou jeden král a Císařův pekař a pekařův císař.

Myšlienka usporiadať takú výstavu vznikla asi pred štyrmi rokmi. J. Sommerová, ktorá sa venuje projektom pre deti, premýšľala, aký by pre ne mohla pripraviť na Vianoce. „Napadlo mi, že dodnes môžu byť na Barrandove originálne kostýmy z filmových rozprávok. Nastala doba mravčej práce, zháňania kostýmov, fotografií, až sa nám to ozaj podarilo a v roku 2008 sa urobila nádherná výstava v Prahe. Mala neuveriteľný úspech a videlo ju okolo 50-tisíc návštevníkov. Najmenší, ale aj tí najstarší mnohokrát odchádzali so slzami v očiach. Tak som si povedala, že to bola trefa do čierneho. Na to sme nadviazali ďalšou výstavou minulý rok. Nebola to však iba moja zásluha, podieľalo sa na tom mnoho ďalších ľudí."

Zháňanie kostýmov bolo ťažké. To priznáva aj J. Sommerová. Hľadali sa nielen na Barrandove, ale aj u hercov či výtvarníkov. Takže u každého, kto kostým mohol mať. Samozrejme, musela sa dokazovať totožnosť, lebo výstava je založená na tom, že sú to výlučne originály. „Dokazovanie totožnosti nebolo jednoduché. Napríklad Helenka Vondráčková, ktorá si zahrala Šialene smutnú princeznú, na výstave povedala, že to nie sú tie šaty, že si to pamätá a že to nemôžu byť ony. Zistili sme, že sú to ony, ale sú prešité. Niektoré kostýmy totiž boli používané aj do iných filmov, napríklad historických, alebo v spolupráci s rôznymi koprodukciami, takže sú upravované. Preto tie šaty nemohla spoznať."

Žiaľ, šaty z niektorých filmov, vrátane Troch orieškov pre Popolušku, nemohli byť do Košíc privezené, vzhľadom na to, že ide o kultúrne dedičstvo a tiež pre problémy súvisiace s financiami a vývozom. Organizátori totiž musia mať povolenie na vývoz do zahraničia. „Mrzí ma to, možno niekedy nabudúce tu urobíme výstavu iba Popolušky," sľubuje J. Sommerová. Ani priestor nedovolil doviezť celú výstavu. „No aj tak si myslím, že bude spĺňať očakávania. Je tu okolo 40 kostýmov, dekorácií a rekvizít ako napríklad obuvníkove krídla z rozprávky O princezně Jasněnce a létajícím ševci. Máme aj spievajúcu kvetinu z rozprávky Pyšná princezná. Dokonca sme priviezli aj originálny obraz pána Wericha z rozprávky Byl jednou jeden král. A hoci mamičky a dievčatá obdivujú skôr princeznovské kostýmy, vzali sme aj rozprávku Josefa Ladu Hrátky s čertem, pretože tie kostýmy sú výtvarne nádherné. Všetky boli šité ručne. Ušiť jedny šaty trvalo niekedy aj 60 hodín a podieľali sa na nich dve až tri krajčírky. Nie ako dnes, že sa všetko vyrobí na stroji."

Na jedny šaty sa nespotrebovalo toľko látky ako dnes. Nebolo to však tým, že by jej mali málo. Všetky herečky boli totiž veľmi útle. „Ich šaty mali v páse 55 centimetrov. Najmenšie šaty sú práve Arabeline, ktoré si dnes neoblečú ani 11 či 12-ročné dievčatá. My sme to skúšali. Teda naše herečky boli nielen veľmi krásne, ale aj veľmi štíhle."

J. Sommerová tvrdí, že sa pri zháňaní kostýmov zamerala hlavne na tie staré. Celkom presne si spomína, ktorý bol prvý, aj aké emócie v nej prebudil. „Pamätám si kostým, ktorý som ako prvý videla a držala v ruke. Bol to myší kožúšok z rozprávky Princezná so zlatou hviezdou na čele. Tak ma to dojalo, že som sa z toho rozplakala. Samozrejme, všetci sa ma pýtajú, či je kožúšok z myší. Nuž, ni ej, hoci tak skutočne vyzerá. Z tejto rozprávky sa nám podarilo získať aj kuchynské náradie. Žiaľ, priestor nám nedovolil ani túto rozprávku sem priviezť."

Zložitá je aj údržba kostýmov. Mnohé sú prezdobené, plné čipiek, volánikov a iných ozdôb. Mmnohé majú dnes viac ako 50 rokov. Keď sa však na ne človek pozrie, vyzerajú veľmi zachovane. „Samozrejme, často sa prevážajú, musíme na ne dávať pozor. Teraz majú starostlivosť dokonalú, ale aj tak sa mnoho vecí nedá zachrániť. Kostýmy sa vôbec nedajú prať, teda niekto by mohol povedať, že je to špinavé. Myslím však, že práve tá patina ukazuje dobu tých šiat, že to nie sú šaty, ktoré sme teraz ušili, aby sme urobili nejaké repliky. Je to naozaj problematické zaobchádzať s nimi tak, aby z nich nepadali perličky, koráliky, aby sa neumazali. Návštevníci na ne aj kvôli tomu nesmú siahať."

Každý kostým stojí na podstavci a zreteľne je na ňom vyobrazený zákaz dotýkať sa. Z ich krásy sa chcú totiž tešiť aj ďalší. Snáď aj o niekoľko rokov. Podstavec obsahuje aj tabuľku s názvom rozprávky, rokom natočenia, meno postavy, herca či herečky, ktorá ju hrala, tiež výtvarník kostýmu a jeho majiteľ. Každú rozprávku prezentuje aj panel, na ktorom si každý prečíta niekoľko viet o rozprávke a prezrie si fotografie, z ktorých niektoré zábery v rozprávkach neboli použité. J. Sommerová hovorí, že zohnať fotografie k rozprávke bolo veľmi zložité, azda ťažšie ako samotný kostým. Pretože po zohnaní fotografie sa začína kolotoč zháňania súhlasu jej autora so zverejnením. J. Sommerová priznáva, že mnohokrát mala chuť to vzdať.

Zo zaujímavostí z nakrúcania spomeňme Helenu Vondráčkovú, ktorá si zahrala Šialene smutnú princeznú. Prezradila, ako sa naučili plakať na pľaci. „Ako herečka-amatérka som nevedela plakať na rozkaz. Pomohla Stella Zázvorková ako dobrá pestúnka. Nastrúhala cibuľu do vreckovky a plač sa naopak musel krotiť." Iné zaujímavosti prezrádza popis k rozprávke Pyšná princezná. Je to najnavštevovanejší český film, iba v kinách ho videlo vyše 10 miliónov divákov. Mimochodom, takmer sa nenatočil. „Keď sa prvá povojnová rozprávka pripravovala na realizáciu, niektorým bdelým a ostražitým schvaľovateľom vadilo, že je kladnou postavou mladý panovník, vlastne predstaviteľ feudálnej triedy," píše sa v pútači. „Našťastie, autori dostali spásonosný nápad, že kráľ Miroslav bude v prestrojení za záhradníka tiež trochu pracovať, čím si vylepší kádrový profil. Stalo sa. Preto môžeme počuť z jeho úst aj agitačné heslá, presne v duchu dobovej rétoriky, ako napríklad: Najprv práca, potom zábava."

Každý, kto výstavu navštívi a díva sa na šaty z rozprávok, ktoré veľmi často vídaval v televízii, musí mať silné pocity. Veď len samotné šaty princeznej Krasomily, ktoré sme videli iba čiernobiele, sú na výstave v celej farebnej kráse. Tehlovočervené, vyšívané zlatými niťami, pekne zladené s kostýmom kráľa Miroslava. Pyšnoprinceznovské zátišie dotvára originálna lutna, na ktorú hral Miroslav princeznej a aj známa spievajúca kvetina. Ako vlastne funguje, ako výrobcovia dokázali, že spieval? Kým kedysi jeho pohyb a spev „urobili" filmové triky a doprovodné hudobné nástroje, dnes je modernejší. Je napojený na MP3 prehrávač, a tak kvetina spieva aj bez trikov.

Na prvej výstave pred dvoma rokmi v Prahe sa zúčastnili aj niektorí herci či režiséri rozprávok, z ktorých kostýmy sa vystavovali. Herečka Magda Vášáryová, ktorá si zahrala v roku 1971 v rozprávke Princ Bajaja princeznú Slavěnu, si zaspomínala, ako šaty skúšala. „Boli, samozrejme, navrhnuté dopredu. Majú vaše rozmery a počas ich skúšania ste ako modelka. Stojíte na takej debničke, aby ste boli trochu vyššie, aby sa dala upraviť výška." M. Vášaryová priznáva, že samotné nakrúcanie rozprávky bolo pre ňu veľmi ťažké, pretože sa jej tri týždne kryli dva filmy. "Druhým bol film, ktorý som robila s pánom Krejčíkom podľa poviedky Markéty Navarskej. Točila som ho pri Plzni a v noci ma vždy viezli do Liberca alebo do pražských ateliérov, kde som nakrúcala Bajaju. Keď sa pozriete na ten kostým, pri mojej výške 168 cmv som vážila asi 45 kg. Bola som veľmi chudá. Počas tých troch týždňov som nemala čas ani najesť sa." Predstaviteľka princeznej Slavěny priznala, že nikdy netúžila zahrať si takú postavu. „Som tak málo romantický tvor. Ja som nikdy nechcela byť princeznou, skôr ošetrovateľkou v nejakom leprosáriu."

Prvej výstavy v Prahe sa zúčastnila aj dnes 78-ročná herečka Alena Vránová. Tá si v roku 1952 zahrala postavu princeznej Krasomily v rozprávke Pyšná princezná. Na rozprávku nemá najkrajšie spomienky hlavne preto, že svoju postavu hrala tak vierohodne, až sa do svojho filmového princa Vladimíra Ráža zamilovala. A on do nej tiež. Na tom by nebolo nič zlé, keby herečka nebola v tej dobe vydatá. Život sa s ňou vďaka tomu v ďalších rokoch nemaznal. A tak nikoho asi neprekvapilo, keď počas otvárania výstavy kostýmov pani Vránová síce mimoriadne ocenila snahu jej autorov, k svojej rozprávkovej úlohe sa však vyjadrila len stručne. „Keď na mne tie šaty špendlili, ani mi nenapadlo, že sa raz 'dožijú' takejto chvíle."

Aj samotná kurátorka výstavy má k jednej z rozprávok citový vzťah. Tou rozprávkou je Pyšná princezná, v ktorej si zahrala takmer tretina jej rodiny. „Moja babička, dedko, mama, otec, všetci si zahrali v tejto rozprávke komparz. Môj ocko tam mal asi štyri roky. Túto rozprávku mám teda ozaj veľmi rada."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári