V Talentmánii Televízie Markíza predvádza svoje netradičné schopnosti aj 22-ročný košický žonglér Martin Leco

To, že na Slovensku máme veľa talentov, dokazujú viaceré súťaže na televíznych obrazovkách. A nie je to len o speve, tanci a akrobaciách, ale aj o nezvyčajných výkonoch v rôznych neštandardných disciplínach.

Košičan Martin Leco zaujal porotcov v Talentmánii svojou šou s basketbalovými loptami natoľko, že postúpil do semifinále.

Dvadsaťdvaročný študent Technickej univerzity v Košiciach sa vzdeláva v odbore cestovný ruch štvrtý rok. Tri roky intenzívne venuje všetok svoj voľný čas nevšednej záľube. Ako to s loptami vie roztočiť, predviedol už na kastingu súťaž TV Markíza. Príležitosť uvidieť ho určite ešte raz budeme mať o niekoľko dní. Ako to dopadne a či dostane šancu bojovať aj vo finále, to je vo hviezdach. Zahviezdil a čo bude ďalej, je v rukách divákov.

Martin hrá basketbal odmalička. To, že to nebude stále len o hádzaní lopty do koša, ale aj čosi viac, zistil, keď skúsil s nimi aj niečo iné. Páčili sa mu basketbalisti zo skupiny Harlem Globetrotters, ktorí so svojím programom cestujú po celom svete, zabávajú ľudí a žnú úspechy. Sledoval ich so záujmom, obdivoval ich umenie a práve oni sa stali jeho najväčšou inšpiráciou a vzormi. Tak sa teda do toho pustil. "Zobral som loptu, začal som sa s ňou hrať a postupne prichádzať na rôzne triky. Tým, že je to voľný štýl, nemusím robiť to, čo ostatní. Stále prídem s niečím novým, s inými prvkami, aby to bola moja šou. Začal som kotúľaním po tele, čo som odkukal od harlemistov. Pridával som ďalšie kúsky, ďalšie lopty, začal som používať rôzne pomôcky 'co dům dá'. Skúšam dovtedy, kým sa to nepodarí."

Skromný a húževnatý žonglér sa riadi dvomi zásadami, ktoré mu dodávajú energiu. Pokiaľ sa mu v jeden deň podarí vyčariť aspoň jeden úsmev na tvári, tak vie, že naplnil svoje poslanie a núti ho robiť to ďalej. Teší ho, že dokáže ľudí zabaviť. Tá druhá je o tom, že mu je jedno, či vystupuje pred desiatimi divákmi, alebo ich je päťtisíc. Dôležité je, že urobí radosť.

"Mám rád, keď sa ľudia smejú a je dobrá zábava," priznáva. "Začal som to skúšať, snažil som sa prísť tomuto kumštu na koreň. Pokiaľ máte inšpiráciu a sen, ktorý si chcete splniť, tak sa k cieľu dopracujete. Mojím snom je dostať sa raz do takého tímu, ale zatiaľ som sám. Som veľmi rád, že som dostal možnosť rozbehnúť svoje vystúpenia. Už predtým, keď ma niekde zavolali, som nikdy neodmietol ukázať, čo viem. Keď vidím, že sa to páči, tak ma to ženie dopredu a chcem byť stále lepší. Chodím medzi deti, pred menšie publikum, ale pred kamery a toľkých divákov som predstúpil prvý raz."

Ako Martin hovorí, začiatky sú vždy ťažké. Pokiaľ neodradia prvé neúspechy, tak sa toho treba chopiť a cieľ sa dostaví. "Keď je talent, cítite ho. Zistil som, že je to super a mohol by som to skúsiť. Iba vtedy to človeka napĺňa, keď niečo robí a darí sa mu. Je to motivácia a ženie ho vpred." Nie je to o tom, že sa ráno prebudíte a zrazu zistíte, že viete niečo, čo ste včera nevedeli. To sú hodiny a hodiny driny, z ktorých sa niekedy zatočí hlava, ale vraj to stojí za to. Lopty sú však guľaté, roztočené, roztancované. Keď jedna zahapruje, nerozladí ho to. Nuž, nie vždy všetko vyjde. "Chytím ju a idem ďalej, zaimprovizujem, urobím nový trik a ľudia to chápu, že sa to môže stať. Správny šoumen však musí v danej chvíli improvizovať. Tak, aby to nikto nezbadal, a musí pokračovať vo vystúpení." Zbaliť lopty a odísť by bolo zbabelé a nefér voči divákovi.

Loptové hry sa zvyčajne končia aspoň rozbitým oknom. Kde trénuje majstrovské kúsky Martin? Všelikde - doma, aj v iných priestoroch, ale niekedy si ľahne aj vonku na trávnik a cvičí. Porozbíjal už všeličo. Odniesli si to vázy, lampy, všetko, čo bolo v okolí krehké. Nie vždy sa totiž dá vybehnúť vonku. Roztáča to vždy, keď má chuť, opakuje si už zvládnuté prvky, aby nezabudol, vymýšľa nové a pridáva vždy viac, aby predstavil zavše niečo iné. "Točiť sa dá lopta na hocičom, použiť sa dajú rôzne rekvizity. Dobre poslúži trebárs aj mobil alebo niečo, čo má ostrejší hrot. Zaujímavé je vytvoriť krútiaci efekt lopty na hlave, ale tam je potrebné udržiavať balans. Všetko je to o balansovaní," prezrádza tajomstvá majster vo svojom umení.

Talent objavil v sebe sám, nikto z rodiny sa podobnej disciplíne nevenoval. "Každý má inú záľubu, toto je moja. Ťažké je povedať, čo je na tréningoch najťažšie. Keď to mám rád a baví ma to, tak na to nemyslím. Skúšam do omrzenia. Je to voľný štýl, takže nemám ruky zviazané. Vymýšľam, chcem to dokázať a robím pre to všetko, čo je v mojich silách." Určite by to bolo dosť ťažké, keby mu ruky niekto zviazal alebo zaviazal mu oči. Ale to sme už uleteli niekde inde. Necháme choreografiu na Martina.

Mladý muž už má za sebou veľa vystúpení, aj keď nie pred toľkými očami. Talentmánia bola premiérou. Prihlásil sa do súťaže sám, pretože mu to môže pomôcť pri zviditeľnení v netradičnej disciplíne. A možno sa mu raz podarí dostať sa do veľkého šoumenského basketbalového tímu, vyskladaného z individualít. Je to ako puzzle, celok z viacerých dielikov. Zatiaľ jeho dielik čaká na príležitosť. Veľkými fanúšikmi jeho hobby je rodina, ktorá mu drží palce. "Podpora k tomu patrí. Páči sa to mamke, otcovi, babke i sestre, ktorá mu najviac zo všetkých fandí. Stačí mi, že si ma ľudia všimli. Keď vypadnem, nič sa nezmení vo vzťahu k mojej záľube a budem to robiť aj potom. Chcem na sebe pracovať. Som rád, že som sa dostal tam, kde som. Vedia o mne a o to mi išlo. Ďalší úspech bude pre mňa radosť, ale keď to nevyjde, nič sa nestane, aj keď ma to bude mrzieť. Verím, že pôjdem ďalej, ale už teraz stojí za to, že som sa vôbec do súťaže dostal a ukázal, čo vo mne je."

Ako sa krútiaci mechanizmus spúšťa a ako to funguje? Skúste si jeden zo školských trikov - klopkať si jednou rukou po hlave a druhou sa hladkať po bruchu. Finta je v tom, že začať nemôžete naraz. Tak isto sa lopty roztočia postupne, a potom sa už len udržujú v pohybe. Ako radí Martin, roztočiť a dobalansovať. Je to ako hra na hudobnom nástroji. "V detstve som sa hrával so všeličím, nekryštalizovalo sa to týmto smerom. Prišlo to, keď som bol starší. Jedno viem, že som bol veľmi živé dieťa a stále som chcel niečo skúšať. Mamka to mala so mnou pestré. Keď mám byť úprimný, spomínam si na chvíle, keď som sa hrával u babky. Občas som si priniesol loptu dovnútra. Nemôžem za to, že luster stál v ceste. Potom sa mi pošťastilo urobiť to isté s mečom. Takže visel asi nesprávnom mieste. Keď som bol starší, už som vedel, že s loptami sa treba hrať vonku. Ale babka sa nehnevá a na vnuka je hrdá."

Martinovi neučarovali len lopty. Má rád hudbu a zimné športy. Lyžoval od útleho detstva, teraz je to snoubord. Štúdium mu ide dobre, a keď si chce niekto nájsť čas na záľuby, tak si ho nájde. "Som presvedčený, že to, čo robím, je presne to, čo som chcel, a napĺňa ma to. Chodil som aj do hudobnej školy. Hral som na bicích a na klavíri. Bolo to super, ale zvíťazila lopta. Na hodiny som síce vždy prišiel, ale myšlienkami som bol vonku." Búchanie paličkami do bubna a dribling s basketbalovou loptou vyvrcholili do záľuby, ktorá roztočila šou. Aby zaujala, zvýšila napätie, spomalila alebo zrýchlila tempo, hudobný podmaz je to, čo ju dotvára. Hudbu si k vystúpeniam vyberá sám a pomáha mu aj bratranec, aby dva odlišné žánre ladili a dotvorili atmosféru na javisku.

"Veľmi rád by som svoje umenie predal ďalej," priznáva Martin. "Vlastne tým chcem ukázať mladým ľuďom, že šport je oveľa zaujímavejší ako počítačové hry. Každý má v sebe nejaký talent, len ho treba objaviť. Život sa im obohatí, keď ho v sebe nájdu. Zážitok, ako vám tlieskajú ľudia, bavia sa, smejú sa alebo sa dokonca postavia, to je neopakovateľný a úžasný pocit a vy viete, že ste netrénovali zbytočne a urobili ste ďalší krok v živote. Stále sa snažím vložiť do vystúpenia všetko. Len vtedy to má zmysel. Keď sa blíži vystúpenie, naplní ma radosť a očakávanie. Čím je tréma väčšia, výkony idú vyššie. Vždy ma prinúti sústrediť sa viac."

Život talentovaného Martina sa točí okolo lopty. Ani sám presne nevie, koľko sa mu ich podarilo pri tréningu zodrať a koľko ich vlastne má. Jedno je isté, že ich často dostáva ako darček. Ale nesťažuje sa, vždy ho to poteší. Niekoho obdarúvajú stále papučami, niekoho tým, čo mu zavše prinesie radosť. Blízki vedia, čo potrebuje. Čo chce robiť v živote, zatiaľ ešte nevie. Na svojho koníčka nezanevrie. Rád by si pozrel svet a čas ukáže, kde zakotví. V tom ešte jasno nemá. Najskôr musí ukončiť školu, a potom sa uvidí. Bližší cieľ je nesklamať divákov, ktorým chce ponúknuť inú šou, ako už predviedol v televíznych ukážkach.

"Som len jedným z mnohých a konkurencia je veľká. Chcem sa predviesť taký, aký som a pobaviť svojím vystúpením." To, čo predvedie najbližšie, zostáva prekvapením. A aké by to bolo prekvapenie, keby sme dopredu prezradili, čo chystá, koľko lôpt prinúti k poslušnosti a na čom ich roztancuje. Jedno je isté, že sa pripravuje ukázať to najlepšie, čo v ňom je.