Kým u detí podchytí túto formu prevencie detský lekár, dospelí majú na výber. A podľa štatistík je málo takých, čo očkovaniu dôverujú.

Očkovanie je podľa odborníkov najvhodnejšie absolvovať v priebehu októbra a novembra, aby sa včas stihli vytvoriť ochranné protilátky. "Je to najúčinnejšia a najefektívnejšia prevencia proti chrípke," hovorí Oľga Mináriková, vedúca oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach. "Je to aj najúčinnejší prostriedok na zníženie nepriaznivých dôsledkov chrípky. Ochranný efekt nastupuje po 10 až 14 dňoch a očkovať sa dá aj počas prebiehajúcej epidémie."

Odporúča sa dať sa očkovať každý rok. Hladina protilátok, ktorá sa vytvorila po očkovaní, časom klesá a mohla by byť príliš nízka na to, aby poskytla ochranu aj v nasledujúcom roku. Navyše chrípkové vírusy neustále podliehajú genetickým zmenám a imunita získaná po predchádzajúcej chrípkovej infekcii alebo po očkovaní v predchádzajúcom roku nemusí ochrániť pred zmenenými vírusmi. Očkovacia látka je každý rok pripravená z aktuálnych kolujúcich chrípkových vírusov.

O. Mináriková hovorí, že zaočkovať by sa mali dať hlavne tie osoby, u ktorých je najvyššia pravdepodobnosť vzniku komplikácií, a tí, ktorí sú najviac vystavení riziku nákazy. "Prioritné skupiny osôb na očkovanie sú napr. osoby so závažnými chronickými ochoreniami, dospelí vo veku 59 rokov a starší, klienti zariadení sociálnych služieb, deti od 6 mesiacov do troch rokov veku." Zaočkovanie proti chrípke si môže dovoliť každý. Všetky zdravotné poisťovne v SR deklarovali v chrípkovej sezóne 2010/2011 plnú úhradu vakcín proti chrípke všetkým poistencom, ktorí majú o očkovanie záujem.

Napriek tomu je štatistika dospelých v očkovaní veľmi biedna. "Slovenská zdravotnícka organizácia (SZO) odporúča 30 % zaočkovanosť celkovej populácie a 75 % zaočkovanosť rizikových skupín obyvateľstva. SR zatiaľ nedosahuje úroveň zaočkovanosti odporúčanej SZO. Na Slovensku je očkovaných len asi 12 % populácie. Lepšia situácia je v zariadeniach sociálnych služieb, kde je zaočkovanosť približne 82 %."

Mnohí sa obávajú, že očkovanie môže zhoršiť ich stav. Môže však spôsobiť iba lokálnu reakciu, bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie, opuch, menej často zvýšenie teploty, bolesti svalov a kĺbov. Aj to však len na pár dní. Iní zase tvrdia, že hoci sa dajú zaočkovať, aj tak chrípku dostanú. "Môže sa to stať. Ochorenia napodobňujúce chrípku totiž môžu byť vyvolané veľkým počtom iných mikroorganizmov a nie vírusom chrípky obsiahnutým v očkovacej látke. Zvlášť u starších dospelých, ak sa nakazili krátko po zaočkovaní, môže dôjsť k ochoreniu. Avšak u tých osôb, ktoré sa infikovali po očkovaní, je pravdepodobné, že ochorenie bude prebiehať miernejšie, bez komplikácií, a je menej pravdepodobné, že by si vyžadovalo hospitalizáciu alebo sa dokonca skončilo úmrtím."

Ďalšou možnosťou, prečo sa ľudia nedávajú očkovať, je stále častejšie podozrievanie spoločností, ktoré vyrábajú a distribuujú vakcíny, iba z dôvodu reklamy a vyšších ziskov. O. Mináriková s tým nesúhlasí. Dokonca sa objavujú aj hlasy, že samotní lekári, ktorí očkovanie odporúčajú, ho neabsolvujú. "Očkovanie proti chrípke nie je povinné. Zdravotnícki pracovníci však patria medzi rizikové skupiny osôb. Tí lekári, ktorí majú negatívne skúsenosti s prekonaním závažného ochorenia, sa dávajú očkovať každý rok."

Každý, kto nad očkovaním premýšľa, by mal vedieť, že ani očkovanie nechráni stopercentne. "Pri očkovacej látke proti chrípke je asi 80 % účinnosť ochranného efektu," dodáva O. Mináriková.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári