"Každý Košičan by mal na ňom štartovať. Vždy som po tom túžil, aj keď ešte pred dvoma rokmi sa mi o tom ani nesnívalo."

Voľakedy, ako chlapec, v prvú októbrovú nedeľu na maratóne nikdy nechýbal, či už v mestských uliciach, alebo na štadióne. "Na maratón som chodieval pravidelne od r. 1953, keď som mal desať rokov, ešte keď bol štart i cieľ na starom štadióne Jednoty a neskôr na Lokomotíve." Videl aj famózneho Etiópčana Bikilu v roku 1961. "Akurát som maturoval, na gymnáziu na Šrobárke. Bývali sme na Kórejskej ulici, neďaleko Ryby, a tam som ten maratón sledoval. Pamätám sa na Bikilu, akoby to bolo dnes. Nebola na ňom ani kvapka potu, bežal ľahučko, akoby sa nič nedialo."

Aréna plná divákov mala pre vytrvalcov svoje čaro. "Škoda, že už nie je cieľ na štadióne, je to predsa len také slávnostnejšie, ako na olympijských hrách. Dobehnú naň maratónci a olympiáda sa končí. A organizátori by mohli čosi zarobiť aj na vstupenkách. A prirodzene, aj na reklame. Aj preto napríklad v Los Angeles po 25 rokoch urobili z jednej akcie dve, rozdelili to na maratón a polmaratón, aby prilákali na štart čo najväčší počet bežcov a samozrejme, aby mali aj väčší zisk z reklamy. Napríklad futbal nie je pre nich taký zaujímavý ako maratón, lebo počas prenosu nie sú reklamy."

Behanie považoval za hlúposť

Joseph Jasik ušiel pred režimom v roku 1982. Najskôr bol v lágri v Taliansku a odtiaľ sa dostal za more. Usadil sa kúsok od Los Angeles, v lokalite zvanej trochu po španielsky Valencia, kde má aj svoju autoopravovňu. "Kedysi v Košiciach som hrával basketbal za Lokomotívu ako dorastenec, ale v Amerike na šport nebol čas. Na behanie, na ktoré sa dala manželka Valika, som mal taký názor, že je to hlúposť. Vždy som si ju doberal - nemáte sex, tak beháte. Napokon ma ona k nemu dotiahla. A som jej za to vďačný."

Vlastne to, že sa stal bežcom, spôsobila jeho choroba. "Pred pár rokmi mi diagnostikovali dnu a trombózu nôh, mal som vysoký krvný tlak. Ako každý normálny človek, začal som sa liečiť liekmi. Až neskôr, po konzultácii s doktorom Dobranským, som stavil na diétu, prísnu diétu. Ja, ktorý som si nevedel predstaviť život bez klobásky, jaternice, tlačenky, uhoriek. Teraz je to zelenina, ovocie, obilniny... Škodí mi vraj všetko, čo som mal najradšej. Chytilo ma to počas dovolenky na Tahiti. Cítil som sa tak mizerne, že som povedal manželke, nech ma prehodí cez palubu, že tam zomriem, na najkrajšom mieste na svete. Na diétu prešla napokon aj manželka, aj svokra, ktorá má cukrovku. Všetko mäso sme doma vyhodili. Predtým som prišiel domov z práce, dal som si steak, pivko a zaspal som za stolom. Teraz mám už päť rokov pravidelne na večeru zemiak, tvrdý syr a zeleninu. Nemám problém ísť spať po polnoci a už o piatej som hore. Je na nezaplatenie cítiť sa dobre."

V manželke má veľkého priaznivca. "V behaní ma maximálne podporuje, vidí, že sú výsledky. Žiaľ, ona má momentálne pauzu, pretože je po úraze. Doma v sprche sa pošmykla a spadla tak nešťastne, že si potrhala väzy v kolenách. Takže teraz nemám tréningovú partnerku."

V diéte a behu objavil Joseph Jasik super kombináciu. "Odkedy behám, aj krvný tlak mám normálny, lieky som mohol úplne vysadiť." Vo Valencii je na behanie priestoru habadej. "Nazýva sa to ´Paseo´, dlhé kilometre cestičiek okolo rieky, pre bežcov, cyklistov aj skejtbordistov. Na behanie je tam vyhradených vari šesťdesiat kilometrov chodníkov. Mám priateľa, tiež Košičana, s ktorým chodím behať pravidelne, vo štvrtok a v nedeľu. Cez týždeň absolvujem päť až šesť míľ, v sobotu a v nedeľu desať až dvanásť, bez výnimky, nikdy to nevynechám. No kvôli tým vysokým horúčavám, teraz je tam cez deň vyše štyridsať stupňov, trénujem skoro ráno." Behanie si košický rodák nevie vynachváliť. "Snažím sa k nemu dostať aj svojho 74-ročného brata, ale furt sa vyhovára na boľavé kolená, má totiž trochu nadváhu."

Nedáš si pivo?

Prvú prihlášku dal Joseph Jasik vlani, na polmaratón, s tým, že celú trať absolvuje tzv. ´power walkingom´, to jest rýchlou chôdzou. "Pretože nemám v poriadku kolenné kĺby, čo mi robí pri behu problémy. Som vôbec rád, že chodím. Po štarte bežím asi kilometer, aby som sa trochu rozhýbal, potom prejdem do rýchlej chôdze a na konci opäť bežím. Pri power walkingu nie sú kĺby až tak namáhané, pretože tam sú obe nohy prakticky súčasne na zemi. Aj keď som košický maratón absolvoval takto, predsa sa koleno ozvalo, asi na desiatom kilometri. No ja som mu povedal - ty si rob čo chceš, ja musím dobehnúť..."

Zatiaľ len polmaratón, aj keď ho už dlhšie šteklí myšlienka absolvovať celý maratón. "To nutkanie mám už dva roky, ale mám obavy, aké to bude. Priznávam, pred maratónom mám trošku rešpekt. Aj som začínal na kratšej trati, na prvé preteky, u nás doma vo Valencii, som sa prihlásil iba na päťku, ale v poslednej chvíli som si to rozmyslel a ešte som sa stihol preregistrovať na polmaratón. A nemal som žiaden problém. Len to treba dostať do mozgu, že sa to dá. A tak bude asi aj s tým maratónom."

To bolo vlani v októbri. Odvtedy si pripísal na svoje konto ďalšie štyri polmaratóny. "Rád si vyberám také preteky, kde je aj zaujímavá trať, pekná príroda, lebo počas behu sa obzerám aj okolo seba. Vyhýbam sa maratónom, najmä tým mestským, ktoré sú za plnej premávky. Pre mňa je to životu nebezpečné."

Raritou pre milovníkov maratónskeho behu je napríklad polnočný maratón v Modeste. "Aj keď tam človek z tej prírody a okolia nič nevidí, lebo sa beží v noci, bolo to veľmi zaujímavé. Každý z bežcov musel mať na sebe svetlo, baterku pripevnenú na bruchu alebo na šiltovke, aby ho v tej tme bolo vidieť. Pre obyvateľov Modesta to bola taká nočná párty. Ľudia sedeli pred svojím domom, jedli, pili a povzbudzovali vytrvalcov. Neraz som od nich počul - nedáš si pivo? Bola tam výborná atmosféra."

Životu nebezpečné

Na košický maratón si Joseph Jasik tohto roku zatrénoval na Kysuciach. "V Amerike som zistil, že počas našej dovolenky na Slovensku sa pobeží Kysucký maratón, takže som si to naplánoval. Ale bol nebezpečný, lebo sa bežal za plnej premávky. Z tohto dôvodu som nechcel absolvovať ani polmaratón z Košíc do Sene, ktorý by som ešte pred návratom domov mohol stihnúť. Pretekárom ide o život, pretože šoféri tu jazdia ako blázni."

Polmaratónsky osobák, 3 hodiny 44 minút, si vytvoril na jar tohto roku v Kalifornii. V Košiciach za ním zaostal o deväť minút. "Trošku som bol prekvapený, že tunajší organizátori nasmerovali v cieli polmaratóncov do koridoru, kde nebola časomiera. Keď som dobiehal, tabuľa bola čierna, takže som nemal ani predstavu, v akom čase som to zvládol. No čakal som, že to bude trošku lepšie, pretože košická trať nie je ťažká. Radšej však behám po betóne ako po asfalte, pretože betón je hladký, zatiaľ čo asfaltový povrch je dosť nerovný, na mnohých miestach popraskaný. V Európe sa síce na betóne nebehá, ale v Amerike je dosť veľa cestných úsekov s betónovým povrchom."

Po tej stránke je preňho zaujímavý aj chýrny "Golden Gate Marathon" v San Franciscu. Už samotný názov hovorí, čo je jeho dominantou. "Veľmi sa tam teším, pretože je to mestský okruh a cez most Golden Gate sa pobeží až dvakrát. Pre vytrvalcov je to nevšedná príležitosť, lebo po ňom jazdia iba autá a človek sa tam pešo nikdy nedostane, iba počas tohto maratónu."

To bude v novembri. O mesiac neskôr má stále ešte len začínajúci vytrvalec v pláne aj čosi náročnejšie - polmaratón v Death Valley, teda v Údolí smrti v Kalifornii. "Z osady sa pobeží dolu na najnižší bod v západnej hemisfére, ktorý je 167 metrov pod hladinou mora a kde nie je prakticky žiadna vegetácia." Preto ten morbídny názov pre jedno z najnehostinnejších miest na našej planéte. "Dolu to pôjde asi ľahko, horšie to bude cestou naspäť, keď bude treba bežať do kopca."

Joseph Jasik si však trúfa. A určite príde čas, keď si trúfne aj na celý maratón. Trebárs práve o rok v rodných Košiciach. "Uvidíme. Za totality som si ani nepomyslel, že sa do Košíc ešte budem môcť niekedy vrátiť, nieto že tu ešte pobežím aj maratón, ktorý je každý rok pre Košičanov najväčšou udalosťou, oslavou športu. Aj preto som prekvapený, že Slovenská televízia z neho nevysielala priamy prenos. Košický maratón si to určite zaslúži."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári