m tým ich kadejaké MP trojky či štvorky. Keď ich vidím s drôtikmi, ktoré im trčia z uší, ježia sa mi všetky chlpy.

Nedávno som na zastávke čakal na bus z Ťahanoviec do mesta. Zrazu sa mi zazdalo, že počujem akúsi super modernú vypaľovačku. Bola to muzika ako vystrihnutá z hororu, hrôza.

"Ty, more, čo počúvaš, šak to je úplne super," zaznelo za mojím chrbtom. Otočím sa, stojí tam akýsi mládenec v gatiach na pol žrde, kapucňa mikiny stiahnutá hlboko do čela. Prihováral sa podobne odetému chalanovi. Ako inak, obaja boli "zadrôtovaní". Z odpovede toho druhého som vyrozumel, že počúva čosi od nejakého repera.

Nič proti muzike nemám, doma sa mi ešte stále povaľujú LP platne s Elvisom alebo skupinou Kiss, ktoré si aj po rokoch rád vypočujem. Problém je v inom. Decká si totiž púšťajú svoju muziku z prehrávačov tak nahlas, že ju počuť široko-ďaleko. Fakt "perfektné" je to napríklad práve pri cestovaní. Sedím na sedadle, čítam noviny a z ničoho nič bác. Nastúpi skupinka mladých a už to ide. Ten vpravo ma oblažuje zo slúchadiel čímsi neidentifikovateľným, zľava sa šíri kvílenie akéhosi hip-hopera, zozadu ďalšieho. Nuž a zlatým klincom programu je, keď do toho vodič autobusu spustí jeho obľúbené ľudovky. Paráda.

Ale nevadí. Už viem, ako im prejdem cez rozum. Kúpim si balík vaty a odteraz si vždy pred odchodom z domu vtlačím do uší dva malé štoplíky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári