Za nelegálne zamestnávanie 132 ľudí vyrúbil úrad práce „rekordnú" pokutu 5-tisíc eur. Za „čierne" zamestnávanie jednej osoby rozdával sankcie po 2-tisíc eur. Odvolanému šéfovi úradu Jurajovi Briškárovi (Smer-SD) sa to už vysvetľovať nechce.
KOŠICE. Spoločnosť Podtatranská hydina nelegálne zamestnávala v podniku na košickom Jazere 132 osôb. Z toho 70 neprihlásila do Sociálnej poisťovne a 62 nemalo ani zmluvy. Kontrolou to zistil úrad práce.
Podľa zákona musel uložiť sankciu v rozpätí minimálne 2-tisíc, maximálne 200-tisíc eur. Dal pokutu 5-tisíc eur. Podtatranská hydina, firma podnikateľa Pavla Konkoľa, ktorý bol vlani nominovaný na manažéra roka, sa ani neodvolala.
U ďalších 6 subjektov zistil košický úrad čiernu prácu spolu 7 osôb. Zamestnávateľom uložil minimálne pokuty, každému po 2-tisíc eur.
Môže sa to „oplatiť"...
Napríklad ak zamestnávateľ jeden mesiac nezaplatí odvody za 132 zamestnancov s minimálnymi mzdami (vyše 300 eur), môže „ušetriť" viac ako 13-tisíc eur mesačne. Pokutu 5-tisíc eur „naparil" hydinárni ešte bývalý riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach Juraj Briškár (Smer-SD), ktorého po zmene vlády nedávno odvolali.
„Už nie som riaditeľ, otázky adresujte úradu. Bola to najvyššia pokuta v prvom polroku 2010 na celom Slovensku zo všetkých úradov práce za nelegálne zamestnávanie," reagoval Briškár, keď sme sa ho spýtali, prečo nedal vyššiu pokutu.
Košická Hydina ZK v likvidácii vlani hromadne prepustila asi 350 zamestnancov. Jej zariadenia v areáli na adrese Napájadlá 1 prebrala koncom minulého roka Podtatranská hydina (šéf predstavenstva Konkoľ) a prijala späť okolo 130 ľudí. V súčasnosti podnik na Jazere funguje pod firmou Hydina Košice (vlastníci Konkoľovci).
Kovačič: Došlo k náprave
„Keď sa začína, sú aj problémy. Ale došlo k náprave. Znamenalo to opäť prácu pre vyše 100 ľudí, napriek veľmi ťažkému obdobiu," komentoval nelegálne zamestnávanie riaditeľ prevádzky Hydiny Košice Dušan Kovačič, ktorý v minulosti pôsobil v Hydine ZK.
Problémy s čiernou prácou v hydinárni zistil úrad v závere roka 2009. Kontrolu uzavrel pokutou v prvom polroku 2010. Ako dlho v závere vlaňajška protiprávny stav trval, napríklad či menej alebo viac ako mesiac, Kovačič ani úrad neprezradili.
Odvody riadne neplatia
Podtatranská Hydina i Hydina Košice momentálne figurujú v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. Podľa jej stránky má prvá firma nedoplatky na odvodoch 53-tisíc, druhá 60-tisíc eur.
Kovačič sa k tomu vyjadriť nechcel, Konkoľ si čas na Korzár nenašiel.
Zamestnanci z hydinárne na Jazere, ktorých sme oslovili, tvrdia, že mzdy majú vyššie ako minimálne a výplaty dostávajú riadne. „Práce máme teraz viac. Ale sme radi, že máme zamestnanie," povedala jedna z pracovníčok.
Úrad práce: Pokuta nemá zamestnávateľa zlikvidovať
Exriaditeľ Briškár, ktorý 5-tisícovú pokutu podpísal, jej výšku vysvetľovať nechcel. Odkázal nás na úrad. Ten uviedol, že prihliadal na závažnosť nedostatkov a následkov. „Správny orgán však zvážil, že išlo o prvé zistenie porušenia právnych predpisov. Zobral do úvahy administratívnu náročnosť spustenia prevádzky. Prihliadol na to, že protiprávny stav sa vo väčšine prípadov týkal obdobia od spustenia prevádzky a netrval ku dňu začatia kontroly. Ďalšia časť nedostatkov bola odstránená pred ukončením kontroly," zdôvodnila vedúca oddelenia kontroly Mária Kováčová.
Účelom pokuty nie je podľa nej likvidačný dopad na zamestnávateľa, ale hlavne preventívny a výchovný cieľ a má zvýšiť právne vedomie zamestnávateľa. „Výška pokuty bola primeraná škodlivým následkom protiprávneho konania. Účinnosť opatrení a dosiahnutie účelu uloženou výškou pokuty je možné preveriť ďalšími opakovanými kontrolami."
(jav)
Fakty
Každý druhý „čierny" pracovník bol z hydinárne
Za prvý polrok 2010 zistili úrady práce na Slovensku 81 zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávali 269 osôb. Z toho hydináreň v Košiciach 132 (49%), pritom ďalších 80 subjektov spolu 137 (51%)...
Po „rekordnej" košickej pokute 5-tisíc eur dal druhú najvyššiu (3-tisíc eur) úrad v Nových Zámkoch za oneskorené prihlásenie 3 osôb do Sociálnej poisťovne. Tretiu najvyššiu (2 200 eur) uložil úrad v Prešove kvôli 1 zamestnancovi bez zmluvy. Najviac nelegálnych zamestnávateľov zistil prievidzký úrad (10). Druhý bol košický (7), ktorý „načapal" najviac nelegálnych zamestnancov (139), druhý bratislavský 19.
Do marca 2010 zákon neurčoval minimum pokuty pre nelegálneho zamestnávateľa (teraz 2-tisíc eur), ani povinnosť uložiť ju. Bolo na zvážení úradu, či ju dá. Strop sankcie od marca zvýšili z 33-tisíc na 200-tisíc eur. Podľa správy ministerstva práce sa pokuta stala pre niektorých podnikateľov likvidačná, keďže predtým kontrolóri ukladali v mnohých prípadoch nižšie sankcie ako 2-tisíc eur.
„Čierna práca" má vážny dopad na štátny rozpočet, nelegálni zamestnávatelia ani pracovníci neplatia dane a odvody. Kto vykonáva nelegálnu prácu, stráca nárok na mzdu, dovolenku, stravné, nemocenské dávky a môže mať problémy pri uplatnení nároku na dôchodok. Kto sa dopustí nelegálneho zamestnávania, nedostane potvrdenie, bez ktorého sa nemôže uchádzať o štátnu pomoc.
(jav)
Poznámka
Zlé firmy, "traste" sa!
Domáca úloha z matematiky: Ak za 132 nelegálnych zamestnancov dal úrad práce pokutu 5-tisíc eur, za koľko nelegálnych zamestnancov uloží maximálnu sankciu 200-tisíc eur podľa zákona? Odpoveď: Za vyše 5 000 zamestnancov. To je napríklad asi tretina pracovníkov U. S. Steelu. Mesačná „úspora" na nezaplatených odvodoch by pri 5 000 zamestnancoch bola minimálne 500-tisíc eur, no maximálna pokuta iba 200-tisíc eur. To bol extrémny, nereálny príklad, pritiahnutý za vlasy... Alebo žeby nie?
Úrad práce akoby v prípade hydinárov verejnosti zvestoval, že aj počet 130 nelegálnych zamestnancov môže byť ešte v pohode a s pokutou sa dá zmestiť do 5 000 eur. Kedy nejaký „nespravodlivo, neprimerane tvrdo" potrestaný nelegálny zamestnávateľ na Slovensku vytiahne v odvolaní proti výške pokuty ako obhajobu tento košický precedens aj s matematickou priamou úmerou? Možno už čoskoro...
Ak skrachované hydinárne prepustili 350 pracovníkov, je fajn, že podnik prevzal nový majiteľ a dal naspäť prácu aspoň 130 zamestnancom. Možno chápať, že úrad práce na to prihliadal. Ale pre čiernu prácu by nemali byť poľahčujúce okolnosti. Nešlo totiž o sociálny podnik, ale podnikateľa, ktorý prišiel do Košíc zarábať, nie zachraňovať zamestnanosť...
Aj tento prípad bol príležitosťou ukázať všetkým s nekalými úmyslami, že riskovať s čiernou prácou sa za žiadnych okolností nemôže vyplatiť. Ukázal opak. Už sa všetky zlé firmy iste trasú od strachu zo „sociálnej" pokuty...
Jaroslav Vrábeľ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
