Netají sa tým, že si túto "chladnú" a "sivú" krajinu obľúbil. Nepochybne mu v tom pomohla jeho manželka a dve dcérky, ktoré v cudzine žijú spolu s ním. Do Košíc sa stále rád vracia. Naposledy prišiel, aby vzdelával lekárov na kurze regionálnej anestézie, ktorá sa konala pod záštitou UPJŠ a I. kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice.

Po ukončení štúdia na lekárskej fakulte viedli kroky MUDr. Merajvého do terajšej univerzitnej nemocnice, kde pracoval na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny. Vzdelanie si dopĺňal stážami v rôznych krajinách, napríklad v Španielsku a Česku. Ako jediný zo slovenských lekárov sa môže pýšiť Európskym certifikátom pre regionálnu anestéziu. Zahraničné cesty mu dopomohli v rozhodnutí zamestnať sa v jednej zo štátnych anglických nemocníc, kde nielen pracuje, ale zároveň pripravuje na lekársku kariéru mladých medikov.

"Nemocnica pozostáva z troch komplexov v mestách Wexham, Windsor a Ascot. Anesteziologické služby poskytujeme podľa potreby vo všetkých troch mestách. Naša výučbová základňa patrí pod Oxford. Operačný program sa v nemocnici začína trochu neskôr ako na Slovensku. Nevýhoda je v tom, že často končíme až niekedy o šiestej či siedmej večer a tak si v ten deň veľa iných vecí nevybavím," vysvetľuje ExKošičan. Výhodu oproti slovenským lekárom majú ich v Anglicku domestikovaní kolegovia v tom, že pracujú 48 hodín v týždni. "Angličania majú relatívne vysoký počet lekárov na jedno pracovisko. Ten pomer je oveľa vyšší ako na Slovensku."

Avšak ani v čase voľna Košičan nezaháľa, školí lekárov - špecialistov. Jeho medici sú absolventi svetoznámej oxfordskej univerzity. "Väčšinu výučby tvoria praktické skúsenosti z anesteziológie. Predvádzame im, ako správne vykonať konkrétne techniky a popritom si, samozrejme, trénujú i teoretické vedomosti. Na prax prichádzajú študenti precízne pripravení s vopred naštudovanými poznatkami a veľa sa pýtajú. Takže aj moja príprava musí byť naozaj dôkladná."

Namiesto kávy čaj

Odchod z vlasti a presťahovanie sa do novej krajiny, je zaťažkávajúcou skúškou pre každého. Dokázať prijať iný kolobeh života a zžiť sa s odlišnou kultúrou a životným štýlom. To boli výzvy, ktoré na MUDr. Merjavého čakali. Začiatky neboli ľahké, ale teraz sa už lekár cíti v Anglicku ako ryba vo vode. "Človeku sa určite ťažko odchádza zo zabehaných koľají, ale ja som mal vždy rád výzvy. V čase, keď som odchádzal do Anglicka, som cítil potrebu, že nadišiel čas odísť, posunúť sa niekam ďalej. Teraz to rozhodnutie hodnotím veľmi pozitívne. Po odbornej stránke som na košickej univerzite a v košickej nemocnici dostal špičkové vzdelanie. Ale až po rokoch prežitých v Anglicku mám pocit, že som konečne dozrel. Naučil som sa byť viac ľudský, viac sa snažím komunikovať s pacientami."

O Angličanoch sa hovorí, že sú neprístupní a chladní, že si väčšinou cudzie osoby príliš k sebe nepripúšťajú. Košický anesteziológ tento mýtus vyvracia. "Sú veľmi priateľskí a tolerantní. Veď túto krajinu charakterizuje multikultúrna spoločnosť. Vedľa seba tu žijú Indovia, Pakistanci, Američania, Poliaci, Slováci a ďalšie rôzne národnosti. Každý má priestor realizovať sa. Nikdy som nepocítil žiadnu negatívnu diskrimináciu."

Angličtina sa vo svete presadila a pokorila aj úmysel lingvistov zabehnúť do praxe jednotný umelý jazyk - esperanto. Ľudia väčšinou nemajú problém dohovoriť sa anglicky. Rizikovejšie je, ak má vedomosť jazyka rozhodovať o ľudskom živote. "Vedel som po anglicky, aj keď je pravda, že rýchlosť komunikácie ovplyvňovali najmä rôzne akcenty - indický či arabský. Chvíľu trvá, kým si na to človek zvykne. Teraz keď v noci zoberiem telefón a niekto mi s nie práve anglickým akcentom neuveriteľnou rýchlosťou hovorí o čerstvom prípade v nemocnici, tak ho dokážem bez väčšej námahy vnímať."

Chvíľu trvalo aj zabehnutie do každodenných koľají - prísť na chuť anglickému čaju alebo jazdiť autom na opačnej strane. "Som vášnivý cyklista. Prvé, čo som si so sebou do Anglicka doviezol, bol bicykel. Na ňom som si prešiel všetky komplikované križovatky ešte predtým, ako som sa na ne odvážil autom." Voči anglickému čaju bol exKošičan veľmi rezervovaný, ako vášnivý kávičkár radšej uprednostnil kávu. No jej každodenné viacnásobné pitie prinieslo žalúdočné nevoľnosti. "Preto som ho po niekoľkých mesiacoch vyskúšal. Pohľad na neho síce nie je vábivý, ale chutí oveľa lepšie, ako vyzerá. Asi ako slabá káva." Sila anglického čaju je zradná. Presvedčil sa o tom aj MUDr. Merjavý, keď si ho s pokojným svedomím vypil k večernému filmu. "Nemohol som zaspať do štvrtej rána," spomína si s úsmevom.

Pre Angličanov je príznačné slovné spojenie - s anglickým pokojom. Vraj to na nich presne sedí, pretože ich tempo života je "veľmi pomalé". "S kolegami Slovákmi niekedy žartujeme, že v tejto krajine čas nehrá nejakú významnú rolu. U nás sa ľudia strašne ponáhľajú a pri tej rýchlosti často robia chyby. V Anglicku je tempo na pracovisku pozvoľné. Všetko sa robí v úplnej pohode. Počas dňa ma kolegovia viac ráz zastavia a opýtajú sa, ako sa mám. Chcú sa uistiť, či je všetko v poriadku. Inštrumentárne sestry na operačnej sále svojím prehnaným optimizmom nainfikujú všetkých naokolo do takej miery, aby sa všetkým dobre pracovalo. Dobrá atmosféra sa potom prenáša aj na pacienta, pretože ten veľmi citlivo vníma, ak v tíme panuje nervozita."

Pokoj a pohodu sa Angličania snažia navodiť si aj prostredníctvom bývania. Zatiaľ čo na Slovensku sa väčšina ľudí sťahuje z obcí do miest, v Británii je to naopak. Ľudia vyhľadávajú vidiecky spôsob života, aby sa vyhli skutočnému mestskému ruchu. Také bývanie je pre nich najcennejšie. "Cenia si vidiecky životný štýl. Vidiek je pre nich synonymom najlepšieho bývania. Podľa nich by každý mal bývať v maličkom domčeku so záhradkou.

Paralyzujúci sneh

Miesto, kde MUDR. Merjavý pôsobí, sa nachádza pomerne blízko mnohých britských zaujímavostí. Napríklad sídlo kráľovskej rodiny vo Windsore, starobylé komplexy Cambridgeskej a Oxfordskej univerzity, tajomný Stonehenge, Runnymede (miesto, kde bola podpísaná Magna charta libertatum). Veľmi sa mu zapáčil Cambridge. "Určite patrí medzi jedno z najkrajších univerzitných miest na svete. Na tých anglických je čarovné, že sa tu ľudia prevážajú najmä na bicykloch. Všade sú ich tisíce. Ľudia to robia aj kvôli kondícii, ale hlavnou príčinou je to, že niet kde zaparkovať. Preto je často jednoduchšie premiestniť sa z jedného miesta na druhé na bicykli. Pozitívne na človeka pôsobí, keď vidí váženého profesora v obleku s motýlikom, ako sa náhli na prednášku na starom bicykli a nevezie sa v drahom aute."

Životná úroveň v Británii je odlišná od slovenskej. "Ceny za pozemky a nehnuteľnosti sú vyššie ako na Slovensku. Potraviny, elektronika, autá a oblečenie zase o dosť lacnejšie ako u nás." Spôsob života sa prejavuje aj na zdraví ľudí. Angličanom patrí prvé miesto v rebríčku obéznych krajín v Európe. "Stravujú sa inak ako my. Je pravda, že anglické raňajky (tvorí ich napríklad praženica, šunka, sladké šišky pozn. red.) poznajú len z filmov či reštaurácií. Ale aj ich obed je veľmi skromný. Zvyčajne jedia len sendvič, trochu čipsov a zapijú to diétnou kolou. Keď vidia, ako si my nakladáme riadny obed, nechápavo krútia hlavou. Oni sa zas prejedajú večer, čo je pre nich hlavné jedlo dňa."

MUDr. Merjavý predpokladal, že Angličanov budú z chorôb najviac trápiť depresie. Psychické problémy si spájal najmä s typickým hmlistým a daždivým počasím. "Z toho si však vôbec nerobia starosti. Ak u nich celý deň prší a potom na dve hodiny vyjde slnko, hovoria, že je to lovely day." S počasím sa spájajú aj ďalšie zážitky. Keďže v Anglicku neexistujú skutočné zimy ani letá, snehu ani tepla si veľa neužil. Aspoň do tohto roku. "Toto leto bolo relatívne teplé a aj zimu sme zažili. Napadlo niekoľko centimetrov snehu a celá krajina ostala paralyzovaná. Nepremávali vlaky, nelietali lietadlá, ľudí takmer nebolo vidno, deti nechodili do škôl. Trvalo to niekoľko týždňov. Ale aj tak, keď som sa rozprával s kolegami a snažil sa ich presvedčiť, že predsa existujú aj zimné pneumatiky, tak na nás len nedôverčivo pozerali. Povedali, že sneh je len otázkou času a tak si počkajú, kým sa roztopí, akoby si mali zabezpečiť niečo, čo prišlo z pevninskej Európy."

Okrem životného štýlu sú Angličania špecifickí aj odlišnými fyzikálnymi jednotkami - anglickými mierami. S obľubou používajú stopy, palce, yardy, míle či libry. Bežná kúpa auta v Anglicku sa tak nemohla skončiť inak ako vtipnou príhodou. Doktora totiž pozval kolega na obhliadku nového auta. "Strašne sa z neho tešil. Na palubnom počítači sa mu zobrazila spotreba a my sme videli len nejaké divné čísla. Po dlhšom čase uvažovania sme si uvedomili, že spotreba nie je vyjadrená v litroch na sto kilometrov, ale v míľach na galón."

Kedy sa vráti?

Exkošickému lekárovi nie je za domovom clivo aj preto, že domov tvorí rodina a tá žije s ním v Anglicku. S manželkou, ktorá je tiež anesteziologičkou, má 3,5 ročné dvojičky Hanku a Inku. "Je to fantastické, ak sa človek má kam vrátiť, ak má so sebou rodinu. Človek sa potom cíti vynikajúco aj na takom chladnom ostrove, kde stále prší a kde vládne povestná hmla." Prvý rok bol však hrdý otecko bez nich. "Dievčatá sa narodili na Slovensku. Rozhodli sme sa tak, pretože v prenatálnej starostlivosti patrí Slovensko k európskym špičkám. Dovolím si povedať, že sme na tom lepšie ako Briti, preto prvých 12 mesiacov strávili moje dcéry v starostlivosti košických odborníkov. Ja som bol zatiaľ v Anglicku. Keď som ich po roku videl spolu s manželkou na letisku, kedy sa už natrvalo presťahovali zo Slovenska, bol to pre mňa najkrajší a najsilnejší zážitok."

MUDr. Peter Merjavý mal pôvodne v pláne vrátiť sa z Anglicka skôr. Termín svojho naplánovaného príchodu však premeškal. Teraz hovorí, že otázka jeho odchodu z tejto krajiny je ťažká a sám na ňu ešte nemá odpoveď. "Určite by som sa chcel vrátiť, ale zrejme to ešte nejaký čas potrvá".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári