V rozhovore, ktorý nám ochotne poskytol, prezradil všeličo zo svojho súkromia, práce a čo je zaujímavé, acelý ho absolvoval v slovenčine.

Košice sú pre Thomasa symbolické. Pred vyše rokom sa práve tu zúčastnil kastingu Česko Slovenská SuperStar. A uspel. Odvtedy sa tento Londýnčan stal v našich končinách veľmi známy. A nielen kvôli hlasu, ale hlavne širokému úsmevu. Po roku sa v Košiciach objavil znova. Tentoraz v muzikáli Boyband. „Je to o piatich chlapcoch, z ktorých každý má svoj vlastný príbeh," hovorí Thomas. "Chlapci prídu na kasting na chlapčenskú skupinu a okrem ich vlastných príbehov diváci sledujú aj ich spoločný. Každý má svoje vlastné problémy. Majú aj manažéra, ktorý je na nich veľmi zlý. Ja hrám postavu Džoka. Príde na Slovensko, lebo sa chce presadiť na hudobnom trhu." Thomasovi sa postava hrá veľmi dobre aj preto, že je naňho napísaná. Samotný príbeh kapely hovorí, samozrejme, i o jej vzletoch, pádoch, fanúšičkách a živote so slávou.

Pre speváka musí byť takáto rola niečím úžasným. Veď ktorý spevák by aspoň na pár minút nechcel byť svetovou hviezdou s tlupou fanúšičiek za pätami, ktoré ho naháňajú mestom. So smiechom to potvrdzuje aj Thomas. „Ja si to hrozne užívam. Na rozdiel od bežných hercov je to pre mňa aj reálne, keďže som prišiel zo SuperStar. Tu spievam, tancujem a dievčatá okolo nás kričia. Teda ja som sa v tom veľmi rýchlo našiel," smeje sa. Do muzikálu čoskoro pribudne nový člen. Spolu s Thomasom si v ňom zahrá jeho priateľka Abbie. „Začne hrať v októbri, bude tancovať. Som šťastný, že budeme spolu aj na javisku. Je to pre nás veľmi príjemné takto spolu pracovať. Aj pred pár týždňami sme spolu hrali vo Viedni v muzikáli 'Donaha'."

Mnohé dvojice tvrdia, že nie je dobré spolu pracovať aj mať vzťah. To však nie je prípad Thomasa a Abbie, lebo pre nich má spoločné javisko určitú symboliku. „Keď som totiž Abbie stretol pred viac ako štyrmi rokmi, hrali sme spolu v 'Horúčke sobotňajšej noci'. Vtedy som k nej prišiel a pozval ju na čaj. Odvtedy sme už štyri a pol roka spolu. Teda my sme sa na javisku tak trochu dali dokopy. Som teda veľmi rád, keď môžeme spolu hrať. Stávalo sa totiž, že ona niečo dostala inde a boli sme spolu málo."

Thomas Benjamin Puskailer sa narodil pred 28 rokmi v Holandsku ako najmladší syn svojich rodičov. Má troch starších bratov a mal aj sestru Michaelu. Tá, žiaľ, už nie je medzi živými. Odmalička bola ťažko postihnutá a v marci tohto roka zomrela na zlyhanie pľúc. Thomasovi rodičia pochádzajú zo Slovenska, konkrétne z Bratislavy a Trnavy.

„V roku 1968 emigrovali do Kanady. Otec tam však nemohol pracovať ako doktor, a tak sa vrátili naspäť do Európy. V Holandsku pracoval ako zubár, potom som sa narodil ja a žil som tam do mojich dvanástich rokov. Hoci som s rodičmi hovoril trochu po slovensky, od dvanástich do šestnástich som chodil do školy do Nemecka. Každé ráno som šiel hodinu a pol na bicykli do nemeckej školy, kde som sa učil nemčinu, angličtinu a francúzštinu. Neskôr som nastúpil v Amsterdame na štvorročnú muzikálovú školu. Účinkoval som v muzikáloch, robil som pop a cestoval som po Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, kde som sa živil rôznymi pomocnými prácami." Cestovanie ho zaviedlo aj do Londýna. Tam začal pracovať ako čašník a založil si umeleckú agentúru. V nej si privyrábal ako herec, spevák a príležitostný model. "Kšefty" mal nielen v Anglicku, ale aj v Holandsku, kde už ako dieťa hral v televíznom seriáli. Okrem toho stvárnil hlavné úlohy v niekoľkých muzikáloch.

Thomasovo meno sa u nás stalo známe až vďaka relácii Česko Slovenská SuperStar. A nielen jeho meno, ale aj spôsob reči, v ktorej kombinoval slovenčinu s angličtinou a nie vždy všetkému rozumel. Azda najznámejší sa však stal jeho široký úsmev, o ktorom sa jeden z porotcov, Ondřej Hejma, vyjadril, že ho prenasleduje už aj v snoch. Aké spomienky má na súťaž Thomas? „Bolo to krásne obdobie. Veľa som sa z toho naučil a získal mnoho kontaktov. Už je to súčasť môjho života. Otvorilo mi to dvere, čo som predtým nemal. Keď teraz niekam pošlem svoje piesne, ľudia si povedia: 'Á, to je Thomas Puskailer, jeho si vypočujeme' a nedajú to iba vedľa na kopu cédečiek. Je to teda dobré, že existujú takéto kastingové programy. Záleží však na človeku, čo s tým ďalej bude robiť."

Thomas hovorí, že sám pre seba SuperStar vyhral. Dostal z nej to, čo potreboval a teraz sa to snaží čo najlepšie využiť. Jeho šťastím bolo aj to, že sa dostal do muzikálu Boyband a teda ľuďom nezmizol celkom z očí ako niektorí z finalistov. Na mnohých z nich, hoci počas súťaže boli obletovaní novinármi a fanúšikmi na každom kroku, sa už zabudlo. Thomas je teda prekvapený, čo sa občas okolo neho deje. „Je to sranda, ale stále, keď idem v Bratislave niekam von, prídu ľudia, chcú so mnou hovoriť, pýtajú podpis. Je to akoby sa ten kolotoč okolo SuperStar nikdy neskončil. Neviem, prečo to tak je. Minule som bol nakupovať a obkolesilo ma šesť fanúšičiek. Musel som sa s nimi porozprávať a podpísať sa. Mne to však nerobí problém, sú to fanúšikovia, ľudia, ktorí chodia na moje koncerty a divadelné predstavenia. Som za to vďačný."

Kým počas trvania súťaže mal Thomas so slovenčinou nemalé problémy, dokonca sa sám priznal, že porote zo začiatku nerozumel ani slovo, teraz rozpráva veľmi dobre. „Učí ma profesorka Macháčová z VŠMU. Vyučuje aj ľudí, ktorí moderujú spravodajstvo v televízii. Učí ma teda, ako mám hovoriť dobre po slovensky, hlavne na javisku. Teraz dokonca žijem v Bratislave a 24 hodín denne sú okolo mňa samí Slováci, takže sa učím v praxi. Dokonca začínam učiť aj Abbie. Potrebujeme to, keďže tu žijeme a chceme pracovať." Thomas priznáva, že nerozumie všetkému, ale nemá problém opýtať sa. Už v SuperStar zažil mnoho vtipných situácií, keď niečo povedal a použil zlé slovíčko. Hovorí, že niektoré slová sú u nás strašne podobné a to ho v rozhovore dodnes pletie. „Raz som povedal, že som nosil na zuboch stromček. Mal som, samozrejme, povedať strojček, ale pre mňa to znelo rovnako..."

Mimochodom, slovenčina bola prvý jazyk, ktorý Thomas v detstve počul. Doma hovorili iba po slovensky, vonku po holandsky a v škole po nemecky. Dostal teda rozšírené jazykové vzdelanie. „Práve včera som konečne dostal slovenské občianstvo, takže som Slovák. Rodičia ma naučili hovoriť, ale nie písať a čítať. Takže to robím teraz. Keď píšem esemesku, ešte sa mi ľudia smejú, ale zlepšujem sa. A čítam zatiaľ iba detské knihy. Da Vinciho kód je pre mňa zatiaľ ťažký, ale raz si ho v slovenčine prečítam. Toto celé je pre mňa ako prvý ročník v základnej škole, ale niekde musím začať," smeje sa. Okrem toho, že sa zdokonaľuje v slovenčine a hrá v muzikáloch, pracuje aj na svojej sólovej kariére. Pred letom mu vyšiel singel „Always On The Road". „Celé leto som pracoval a písal pesničky na album. Potom chcem ísť do štúdia a za rok urobiť album, s ktorým môžem ísť aj do Viedne či Londýna."

Osud je občas nevyspytateľný a naplno sa „vybúril" práve v tomto prípade, keď Thomasovi rodičia odišli zo Slovenska do Kanady, neskôr do Holandska a ich najmladší syn sa však paradoxne vrátil tam, kde oni začali. „Takisto som z toho prekvapený. Keď som bol malý, nevedel som si predstaviť, čo tu budem robiť. Rodičia boli tiež prekvapení, že ja, taký 'svetový chlapec', ktorý toho toľko precestoval, nakoniec zostane na Slovensku. Povedali, že Bratislava bude pre mňa malá."

Thomasovi sa u nás tak zapáčilo natoľko, že sa tu aj usadil. „Áno, je to tak. Ľudia hovoria, že mi šibe," reaguje so smiechom Thomas, no vzápätí to vysvetľuje. „Každý to tak berie, že som pracoval všade vo svete a zakotvil som tu. Ja som však vždy hovoril, že človek môže byť aj v Hollywoode, ale ak tam nie je šťastný, tak tam nemôže ostať žiť. Mám tu Abbie, bývame spolu, pracujeme, som tu šťastný. Bolo by pre mňa nelogické vrátiť sa do Londýna, opäť pracovať ako čašník a posielať kade-tade moje cédečká."

Keďže Thomas prešiel toľkými krajinami a domov mal v Holandsku i Anglicku, korene zasa tu, zaujímalo nás, ako „kto" sa cíti. „Ako Európan alebo internacionálny Slovák," smeje sa. "Síce som tu predtým nikdy nežil, ale cítim sa tu veľmi dobre. Aj Abbie bola nedávno týždeň v Londýne a keď sa vrátila, bola šťastná, že bývame tu. Tam je stále veľa ľudí, veľký stres. Tu je to pokojnejšie. Niekto povie, že v Bratislave je veľa ľudí a áut. Pre mňa je Bratislava obrovská dedina."

V médiách sa začína šuškať aj o svadbe, ktorú plánujú mať zaľúbenci na Slovensku. Každej však predchádzajú zásnuby a tie, ktoré sa odohrali medzi Abbie a Thomasom, by určite rozcítili každú milovníčku romantických filmov. Každého totiž presvedčia o tom, že Thomas je neskutočný romantik. „Boli sme na turné v Nemecku s muzikálom Pomáda, v ktorom som spieval," hovorí o netradičných zásnubách. „V obchode so starožitnosťami som zbadal malý prsteň pod takou princeznou. Abbie povedala: 'Wow, ten by som chcela mať!' No a keď vyšla von z obchodu, ja som jej ho nenápadne kúpil. Prišlo mi to tak, že už je ten správny čas - vtedy sme boli spolu dva roky. Nevedel som, ako sa jej mám na to opýtať, bol som hrozne nervózny. Ale potom, niekde v mestečku Zwickau, kde sme mali šou, som ju o ruku požiadal. Večer pod paplónom! Urobil som taký malý stan, bunker z paplónu a dotkol som sa Abbie s otázkou: 'Chceš si ma vziať?' Ona odpovedala: 'Na sto percent ÁNO§'. Keď som jej potom na prst nasadil jej vysnívaný prsteň, ktorý videla v starožitnostiach pred dvoma týždňami, bola dojatá a rozplakala sa."

Po krásnych zásnubách plánujú zaľúbenci romantickú svadbu. „Chceli by sme sa vziať niekedy na budúci rok v júli či auguste. Nemáme ešte miesto, kde by to bolo, ale určite to nebude nič veľké. Skôr malé, zelené v prírode, možno niekde pri vode, naboso, so zdravými jedlami. Uvidíme však, ako to nakoniec bude." S Abbie si nerobia plány na „sto" rokov dopredu. „Nemáme veľké plány do budúcnosti, skôr na pár dní. Budem viac robiť v divadle, v muzikáloch aj na svojom albume. Človek nevie, čo bude potom, čo sa môže stať. Žijeme pre každý deň, zo dňa na deň. To je naša filozofia," prezradil na záver Thomas Puskailer.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári