Tenis je svetom jasných pravidiel, ktorým sa každý, kto sa rozhodne do neho vstúpiť, musí podriadiť. Nezáleží na tom, koľko má peňazí a známostí. Je to svet zrejmej protikladnosti víťazstva a prehry. Núti vás ísť za cieľom, o ktorom nepochybujete, či je správny.
V rekreačnom tenise ide iba o samotný šport a nič viac. Hráte sám za seba, všetko závisí iba od vás. Neplníte nikoho príkazy, nespadnete do žiadnych intríg, nepodieľate sa na veciach, s ktorými vnútorne nesúhlasíte.
Tenis má jednoducho všetko to, čo často chýba nášmu reálnemu životu – verejnému, pracovnému aj súkromnému. Preto som nikdy nechápal, prečo do neho niektorí vnášajú praktiky "zvonku". Nadávajú sebe aj protihráčom, príčinu neúspechu hľadajú všade, len nie vo svojej hre, súperov podozrievajú z nepoctivého konania. Kazia si vzťahy s druhými, hoci šport má tú zvláštnosť, že ho robíme, hoci nevyhnutne nemusíme.
Pri jednom z posledných tohtoročných zápasov s mojím stabilným protihráčom som urobil niečo podobné. Dve loptičky po sebe, na ktorých sa lámal celý zápas, som ja videl v ihrisku a on vonku. Pochytili sme sa. Dohrali sme, ale cítil som, že dôvera medzi nami je narušená.
Mrzelo ma to, aj preto, že môj tenisový partner behával s raketou v čase, keď som sa ja učil chodiť, ako "prisťahovalca" do Košíc ma prichýlil na kurtoch "svojho" klubu a nikdy sa ešte nestalo, že by na dohodnutý zápas neprišiel.
Takže, Laci, prepáč. Keď sa na jar vrátime na dvorce, nikdy sa nedotknem toho čarovného sveta prísnych pravidiel, kde každý môže zostať sám sebou. Budem si ho len užívať.
Dobre totiž viem, že po poslednej loptičke sa treba vrátiť do bežného života, v ktorom majú chyby vážnejšie následky ako prehru v tenise a naše „zápasy" málokedy končia podaním ruky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
