Peter Pačut, ktorý vystupoval aj pre 40-tisíc divákov, si občas musí kvôli tréme "prásknuť" nejakú tú slivovičku.

Na nohách má túlavé topánky a na Slovensku sa nikdy nezdrží príliš dlho. "Doma nie som skoro nikdy, to je pravda. Veľa cestujem, často som v Česku, no väčšinou v západnej Európe. Ide najmä o Holandsko, kde mám svoj fanklub, a Nemecko. V zahraničí je na koncertoch, ktoré robíme s mojou kapelou Queenmania, iná atmosféra. Holanďania sú úžasné publikum, na Queen reagujú veľmi pozitívne, rozumejú textom a spievajú si. Vyrastali na tomto repertoári, kým u nás v Československu to za sociku vôbec nebolo. Dokonca komunisti označili skupinu Queen za propagandu fašizmu. Nepochopili totiž, že si Freddie Mercury obliekal kožené veci nie ako propagátor fašizmu, ale ako gay," vraví P. Pačut, podľa ktorého sa však už čoraz viac zlepšuje aj situácia na domácej scéne. "Ľudia na nás už reagujú veľmi pozitívne aj na Slovensku. Milujem účinkovať najmä na festivaloch. Zbožňujem masu ľudí, to je hneď iná energia."

Keď to skazíš, tak si neškrtneš

Najväčší počet ľudí, pre ktorých P. Pačut vystupoval, sa pohybuje okolo čísla 40-tisíc. Priznáva, že má vtedy malú dušičku a obrovský pocit zodpovednosti. "Viete, mám len dve možnosti. Buď to urobím dobre, alebo to skazím, a to by bol koniec. Mám nevýhodu, že som ten druhý. Freddie Mercury bol len jeden a nik ho nenahradí. Ľudia ma o to viac kontrolujú a musím byť stopercentný. Lebo keď to skazíš, tak si neškrtneš. Šoubiznis je o tom, že si 20 rokov staviaš kariéru, raz to pokazíš a ideš dole. Rozchýri sa to a ty si skončil." objasňuje svoje pocity.

Rád spomína na chvíľu, keď vychádza zo šatne a vidí tú masu divákov. "V tej chvíli už nepoznáš, či ide o 40-tisíc ľudí, alebo 80-tisíc. Je to masa. Všetci detailne poznajú repertoár, vedia každé slovíčko. No a postav sa tam a spievaj hodinu. Tak som si práskol dve slivovice, aby som sa trošku rozohnil a išiel som. Vybehol som na pódium a urobil šou." Naposledy si davy užil v júni, keď ho kvôli dvom pesničkám pozvali do Rotterdamu v rámci Majstrovstiev sveta vo futbale. "Bolo tam na štadióne okolo 35-tisíc ľudí, ktorí vlastne prišli pozerať televízor. Na veľkých obrazovkách totiž sledovali zápas svojich s Japoncami v Južnej Afrike. Čistí blázni."

Za 19 rokov kariéry toho zažil neúrekom. Bežnými situáciami typu vypadnutý text sa môže pochváliť každý, no pád do fontány je predsa len iná káva. Presne tam skončil v roku 1997 po páde z pódia, keď vystupoval na koncerte pri pražskej Křížikovej fontáne. "Mal som tam 45-minútový blok a po tretej pesničke som sa rozbehol po drevenom chodníčku smerom k publiku. Lenže ako voda striekala, vietor ju prášil a drevo bolo mokré. Mne, ako sa vraví, 'ujeli kecky', a spadol som do fontány. Skoro som sa zabil, lebo v nej sú dýzy, na ktorých som sa doudieral. Úsmevné je na tom to, že som vyšiel von celý dobitý a mokrý s mikrofónom v ruke, ktorý normálne fungoval a mal som dilemu, čo ďalej. Čakali ma ešte štyri pesničky, tak som to dospieval. Veď ľudia za nič nemôžu. A potom mi manažér na konci vraví - vraj kde som zmizol? On si skrátka vôbec nevšimol, že sa mi niečo stalo..."

Svoj hlas nepretvára

Verejnosť je k nemu občas mimoriadne prísna. "Každému sa niekedy stane, že mu vypadne text. No ľudia spievajú a ja sa chytím. Vidím však na ich tvárach, že bože, čo si ten dablér dovoľuje. Mám totiž jednu veľkú nevýhodu. Patrím do kategórie revival, takže ma tak trošku zaznávajú. Že som len imitátor. Obhájiť svoje umelecké kvality, hlasové prednosti a pripomenúť Mercuryho je dosť ťažké a zodpovedné."

Oslovenie imitátor mu je preto proti srsti a považuje sa za herca, ktorý hrá rolu Freddieho Mercuryho. "Imitátor je totiž ten, ktorý pretvára svoj hlas. Ja svoj hlas nepretváram. Je taký, aký je, a toho, že pripomína hlas Freddieho Mercuryho, som si vedomý." Rovnako ako iných svojich umeleckých kvalít. "Absolvoval som tri koncerty so symfonickým orchestrom, dvakrát sme skoro vypredali Lucernu, máme rôzne ocenenia, ako napríklad najlepšia skupina v Európe za rok 1997, zlatú platňu a podobne. Vážim si to, lebo hocijakí dabléri a imitátori to nemajú. Keby vo mne niečo nebolo, nepostavila by sa za mňa Štátna filharmónia Košice a nesprevádzali by ma."

Svoj idol obdivuje a tvrdí, že taká jedinečná kapela ako Queen tu už nebude. "Obdivujem Mercuryho genialitu. Najviac piesní napísal práve Freddie Mercury a každá skladba pôsobila, akoby bola od iného autora. Brian May napísal jednu pesničku za tri mesiace a Freddie päť za týždeň a každá mala svoju dušu." Charakterovo na sebe až tak veľa spoločného s legendárnym spevákom nebadá. "Keď som však spieval v roku 1997 pre Helenku Růžičkovú k jej narodeninám, tak mi povedala: 'Peťo, Mercury je v tobě.' Vtedy som sa tomu aj trošku smial. Možno jej vyjadrenie ovplyvnila mimika a pohyby, ktoré som trošku odkukal. Ja sa však až tak nesnažím byť ním. Ja len spievam. Nemusím sa ani obliekať do kostýmov. Robím to preto, aby mali ľudia aj vizuálny dojem," vysvetľuje s upresnením, že keď v roku 1991 s kariérou začínal, tak bol prvý a jediný v Európe i v Amerike. "Všetci hrali Beatles a Elvisa a o Mercurym nik netušil, že zomrie. A tak som bol až do roku 1996, dá sa povedať, jediný, a až potom som evidoval v Anglicku dvoch a v Nemecku jedného. Teraz je ich všade plno. V každom štáte. Každý si už myslí, že je Mercury. Ja si to však nemyslím."

Keďže bol Freddie Mercury ukážkový bohém a exhibicionista, zaujímalo nás, ako je na tom P. Pačut. Ten tvrdí, že istá dávka exhibicionizmu je nevyhnutne spätá s každým umelcom, no on je v prvom rade normálny človek. "Keď som však na pódiu, tak sám sebe v duchu poviem, že to teraz rozbalím a ukážem, čo je vo mne. Svoju robotu si robím stopercentne, aby som nesklamal ani toho posledného platiaceho diváka. Takže na pódiu som Mercury." Obdobie úletov a bohémstva však údajne nemal. "Na to treba peniaze a tie ja nemám. Vždy sa smejem, že keby som mal toľko peňazí, ako Mercury, tak to by boli iné párty a mejdany... Veď oni riadne vystrájali. V hoteli Penthause oslavoval Mercury 35. narodeniny tri týždne v kuse a pretieklo šampanské za 250-tisíc dolárov."

Najradšej chodí vystupovať do Holandska, hoci ako vraví, Európu obehol celú, dvakrát pracovne navštívil Chicago a napríklad v kanadskom Vancouveri spieval pre UNICEF. Práve v Holandsku má svoj fanklub, a to už od roku 1998. "Je to malá krajina, a preto na koncertoch v prvých radoch vidím vždy tých istých ľudí. Je to milé. Sadnú do auta a urobia 200 km kvôli mne. Zájdu aj do šatne a kecáme. Za tie roky sa tam naozaj cítim skoro ako doma." Núdzu nemá ani o obdivovateľky. Je v tom však jeden háčik. "Fanúšičky mám a pekné, ale všetky baby si myslia, že som na chlapov, čo nie je pravda," smeje sa. "Jedna redaktorka sa ma minule v Česku pýtala: 'Spievate ako Mercury, vyzeráte ako Mercury, aj žijete takým spôsobom života, ako on?' Tak na to som povedal, že nie, ale že možno, keď budem mať aj výšku konta Freddieho Mercuryho, tak sa to zmení," smeje sa.

Prvý honorár mal 300 korún

Nie je každý deň nedeľa a občas sa musí vystupovať i v extrémnych situáciách. Svoje o tom vie i P. Pačut, ktorého najviac dokáže potrápiť nepriaznivé počasie. "Spieval som napríklad na Silvestra na Staromestskom námestí v Prahe. Bolo mínus 17 a hoci na nás fúkali horúci vzduch, bola to hrôza. Nie som však Karel Gott a nemôžem si vyberať. Pre mňa je dôležitá každá akcia, a to z toho dôvodu, že nikdy nevieš, kto tam môže sedieť a kto ťa posunie ďalej. Držím sa hesla, že aj malé peniaze vyrábajú veľkú reklamu." Poučil ho zážitok z roku 1994, keď sa mu ani trochu nechcelo ísť spievať do košického Domu umenia. "Reku, za 1 200 korún? No načo? Ale išiel som. Odspieval som, ľuďom sa to páčilo. Sedel tam jeden Američan a ten mi o rok zaplatil trojmesačný pobyt v Los Angeles, v rámci ktorého som aj týždeň spieval v Las Vegas."

Veľkú radosť má P. Pačut z toho, že celý život vykonáva vysnívanú prácu, ktorá ho baví. "A mám to aj zaplatené. Nie sú z toho nejaké veľké peniaze, veď môj prvý honorár bol 300 korún, no vlastne beriem honoráre ako Karel Gott. Akurát že v korunách, kým on v eurách," smeje sa umelec. Dokopy má len tri kostýmy, plus kráľovskú korunu a plášť. "Vyzývavé však žiadne nemám. To by som musel mať postavu gymnastu, alebo baleťáka a mne vravia, že by som mal schudnúť. Ale je lepšie byť takýto a zdravý ako chudý a chorý ako Freddie."

Veľkým snom slovenského Mercuryho je viac spievať pre domáce publikum v Košiciach. "Pretože ľudia ma zastavujú, že ako sa mám, či ešte spievam. Žijem tu a ľudia ma poznávajú, no nevystupujem. Budúci rok niečo plánujem pripraviť, tak uvidíme. Túžim spievať ešte aspoň 20 rokov, byť zdravý a hosťovať s rôznymi orchestrami. Takto nejako si to predstavujem."

Budúci rok sa bude u P. Pačuta niesť v znamení veľkých výročí. Okrem 20 rokov na scéne bude totiž 20 rokov od úmrtia Freddieho Mercuryho. A tieto príležitosti si žiadajú veľkolepú sériu koncertov, ktoré už má dokonale premyslené. "Na november budúceho roku pripravujeme koncert v pražskej O2 aréne. Pôvodne som chcel Lucernu, no pražský organizátor zvolil toto. Plánujeme pozvať gitaristu skupiny Queen Briana Maya, aj Karel Gott mi potvrdil, že do toho pôjde. Výťažok poputuje na charitatívne účely."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári