m zadriemala.
Okolo druhej nadránom som začula nepríjemný piskot pri uchu - bol to komár, ktorý určite býval v mojom byte od leta, lebo kde by sa tu teraz v tej kose inak nabral... Nervózne som sa zahnala rukou a spala som ďalej. Kým ma nezačali svrbieť ruky, nohy a dokonca líce! Ten malý nenažraný zmrd ma dopichal na siedmich miestach.
Okolo tretej som sa teda rozhodla zasiahnuť. Zasvietila som svetlo v izbe, reku, idem číhať, či ho nezbadám. Zbadala som ho, sedel na mojej novej obývačkovej stene. Plížila som sa k nemu so zatajeným dychom, v hlave predstava pokojnej noci po jeho vražde, zahnala som sa novinami a... nič... uletel... Asi 15 minút potom som ešte sliedila po miestnosti, potom ma však zmohla únava a bezúspešne som zaspala.
Okolo štvrtej si však opäť začal pochutnávať na mojej krvi. Zopakovala som scenár - svetlo, číhanie, zaznamenanie neželaného zmrda, zahnanie novinami... a zas nič. Bola som tak blízko, tak strašne som ho chcela pripučiť, tak veľmi som sa na neho sústredila, až sa mi jeho likvidácia nepodarila.
Je to so mnou takto aj v živote. Niekedy veci tak strašne chcem, až sa mi nepodaria. A tak sa oddnes držím slov Zuzany Smatanovej - netreba toľko chcieť, stačí si priať... A veci iste pôjdu ľahšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
