Výtvarná tvorba je jeho celoživotná vášeň, koníček a v nemalej miere i povolanie. Stojí za objavením mnohých talentov, no pomoc nadaným a výchovu konkurencie vonkoncom nevníma ako škodenie sebe samému. Hoci v nedeľu oslávi šesťdesiatku, tvrdí, že vek na umenie nemá žiadny vplyv a je jedno, či má výtvarník pätnásť, alebo vyše sedemdesiat rokov. Andy Gore predstaví v rámci svojho jubilea verejnosti výber zo svojej tvorby už v rámci stredajšej vernisáže v Galérii KOS.

Pociťujete na svojej tvorbe, že je na základe rokov a skúseností vyzretejšia a nesie hlbší odkaz? Keď sa pozriete na svoje terajšie diela, vnímate ich aj vy ako zrelšie, alebo to tvrdia len iní?

- Podľa mňa vek nemá nič spoločné s mojím výtvarným prejavom. Práve naopak. Pretože aj napriek tomu, že už mám 60 rokov, si vlastne vek absolútne neuvedomujem. Žijem totiž medzi výtvarníkmi, a tam sa vek absolútne stiera. Neregistrujeme ho, sme v podstate na jednej rovine, či už máme 15, alebo 75 rokov. A čo sa týka výtvarného prejavu, tak v podstate každý výtvarník svojím spôsobom zreje, ale skôr technicky. A nikdy nikto nemôže povedať, že už dospel k dokonalosti, lebo stále je čo objavovať.

Máte doma nejaké dielo napríklad spred troch desiatok rokov, na ktoré ste hrdý? Ktoré by ste ani dnes, napriek skúsenostiam, nenamaľovali lepšie?

- Tak mám aj viac ako 30-ročné veci, no cítiť, že som vtedy v podstate začínal. Farebnosť bola iná, technicky som len skúšal a skúmal, a to napriek tomu, že som mnohé odkukal od dobrých výtvarníkov. Sú však, samozrejme, diela, ktoré sú môjmu srdcu blízke a budú visieť, aj keď budem mať sto rokov.

Istý čas ste pôsobili vo vedúcej funkcii a nemali ste čas na tvorbu. Nie je vám ľúto tohto tvorivo premárneného obdobia?

- Určite. Má to však svoje pre a proti. V tom období som sa venoval fotke a neľutujem to, pretože sa mi to neskôr v živote zišlo. V každom prípade je to však veľká strata, a to mi potvrdí každý výtvarník. Ak totiž existuje nejaká pauza v tvorbe, potom ruky zdrevenejú. Stalo sa, že po desiatich rokoch, keď som znovu začínal a chytil som ceruzku alebo štetec, tak som to zahodil do kúta. Nešlo to. Človek sa potreboval rozcvičiť a trvalo to isté obdobie. Mám dokonca dojem, že i keď je to už pekných pár rokov za mnou, stále mám čo doháňať.

Na ktorý zo svojich úspechov v rámci tvorby ste najviac hrdý?

- Asi na to, že som sa po rokoch a funkciách dostal späť k svojmu snu, záľubu a povolanie sa mi do veľkej miery podarilo skĺbiť. Že som bol v blízkom styku s novými talentmi i existujúcimi umelcami a za tie roky sa mi naozaj podarilo objaviť mnoho vynikajúcich výtvarníkov.

Tým, že ste ich objavovali a aj sa im venovali, ste si vlastne istým spôsobom vychovávali svoju konkurenciu. Nemali ste nikdy pocit, že si tým škodíte?

- Nie. V žiadnom prípade som to takto nebral. Mám rád ľudí i výtvarníkov a dobrých zvlášť. A keď dokážem pomôcť, som veľmi rád. Ak už dospeli do štádia, že už im pomôcť nemôžem, aj tak som rád, lebo ich nasmerujem tam, kde im pomôže niekto ďalší.

Je podľa vás v súčasnosti na východnom Slovensku dostatok dobrých výtvarníkov?

- Určite. Tvrdím to už roky, a to nielen ja, ale i výsledky. Napríklad v rámci celoštátnej súťažnej výstavy Výtvarné spektrum dlhodobo žneme maximálne úspechy.

Ako sa pozerá na svet výtvarník? Vidíte skôr pekné veci a dokážete sa odosobniť od nepríjemnej každodennej reality?

- Samozrejme, že 'krásno' ako také, mám rád. Obdivujem krásne ženy, veľmi rád sa na ne pozriem, rovnako aj na nádhernú prírodu... Mám vlastne rád všetko pekné okolo seba, ale zase to s lietaním v oblakoch nepreháňam. Pretože životná realita je tvrdá a musíme rátať aj s tým, že život je občas aj zraňujúci.

Už roky vás fascinuje ezoterika a psychotronika... Vnímate tento svoj koníček ako pozitívny posun vo vašej tvorbe, ktorá vďaka tomu dostala hlbší rozmer?

- V každom prípade je to posun. Či pozitívny, to nechám na posúdenie iných. Pre mňa to však má veľký význam. Ezoterika a psychotronika ma zaujímajú už dlhé roky. Najprv som to len študoval, neskôr aj praktizoval a som veľmi rád, že sa to objavilo v mojom výtvarnom prejave. Pretože robiť len klasické veci ma nebaví. Ako keď odo mňa v zahraničí každý očakáva obrazy Košíc. Mám takýchto obrazov naozaj dosť a mnohé sa už rozobrali, ľuďom sa to páči, no pre mňa ako výtvarníka to nie je zaujímavé. Nie je to ono. Skôr pri ezoterických dielach a využívaní symbolov mám dobrý pocit, že sa mi niečo podarí.

Rozumiete si lepšie so svojou krvnou skupinou ľudí, teda s výtvarníkmi, alebo viete viesť obohacujúce debaty i s bežným neumelcom?

- Ťažká otázka. Výtvarníci sú zvláštna kategória. Sú to ľudia, ktorých zbožňujem a mám dojem, že aj oni ma majú radi. Snažím sa však nájsť spoločnú reč s každým človekom a mám pocit, že sa mi to darí.

Profil:

Narodil sa 31. 10. 1950.
Žije a tvorí v Košiciach.
Kultúrno-výchovnej práci sa profesionálne venuje vyše 30 rokov.
Od roku 1973 pracuje v Košickom osvetovom stredisku (dnes Krajské osvetové stredisko v Košiciach), v rokoch 1985 - 1995 zastával funkciu riaditeľa.
n Od roku 1995 metodicky a organizačne pracuje s neprofesionálnymi výtvarníkmi, organizuje pre nich súťažné výstavy, plenéry a pre vyspelých autorov samostatné výstavy.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári