Hudobný skladateľ Ondřej Soukup "má prsty" v oscarovom Koljovi aj v úspešných albumoch Lucie Bílej

Basgitarista, ktorý pôsobil v niekoľkých kapelách, ako napríklad Pražský Bigband, Orchester Ladislava Štaidla, Orchester Karla Gotta či Pražský výběr. Hudobný skladateľ, ktorý zložil piesne mnohým speváckym hviezdam, najmä však Lucii Bílej.

Jeho hudba znela vo vyše dvadsiatich filmoch, okrem iného v "Koljovi" či Jakubiskovej "Nejasnej správe o konci sveta". A v neposlednom rade úspešný muzikálový autor. Producent, porotca speváckych súťaží... Toto je v skratke jeden z najúspešnejších českých hudobných skladateľov Ondřej Soukup.

Nedávno prišiel do Košíc, kde malo slovenskú premiéru jeho posledné dielo - muzikál Robin Hood. Nadšené výkriky a niekoľkominútové standing ovations zneli divadlom Cassia po skončení každého vystúpenia. Divákom sa skrátka Robin Hood páčil. A autor hudby Ondřej Soukup sa mohol spokojne usmievať. Robin Hood bude evidentne nasledovať osud jeho predchádzajúceho muzikálu Johanka z Arku, ktorá v pražskom Divadle Kalich bežala dva roky a pre obrovský záujem ju hrávali osemkrát týždenne.

Skladateľovi O. Soukupovi, textárke Gábine Osvaldovej a režisérovi Jánovi Ďurovčíkovi spolu s hercami a celým tímom sa podarilo čosi, čo sa nestáva často. Robin Hood sa páčil nielen obyčajným ľuďom, ale aj kritikom. A to autora, samozrejme, teší. "Pre mňa sú podstatnejší ľudia, samozrejme, ale mám radosť z toho, ako na to reagovali kritici, lebo v zásade sa neobjavila žiadna negatívna kritika. Samozrejme, ich názory sa rozchádzali, jednému sa páčilo to, inému iné, ale všetci sa zhodli v tom, že latka tohto žánru je posunutá," netajil spokojnosť O. Soukup. A pritom so smiechom priznáva, že Robin Hood, ktorý ten úspech priniesol, vôbec nebol idolom jeho chlapčenských čias. "Ja som z generácie, ktorá sa hrala na partizánov a červenoarmejcov." Opäť sa však potvrdilo, že historické motívy muzikálov sa ľuďom páčia. "Vo svete to až tak neplatí, ale u nás majú ľudia omnoho väčšiu konvenciu chodiť na tituly, ktoré poznajú. Keď si vymyslíte niečo nové, iné, tak málokedy to je úspešné, pretože tá známosť toho titulu pomáha pri prezentácii muzikálu," vysvetlil.

Hoci je všestranným skladateľom, priznáva, že muzikály ho práve teraz bavia asi najviac. "Baví ma to, ako sa vyvíjam. Najskôr pesničky - dobre, to je malá forma, potom hudba k filmom, tam však skladateľ slúži obrazu, tam je to dané, ale keď môžem písať väčšie formy, ako je muzikál, alebo crossover kategória - Záhrada rajských potešení, či predstavenie Šachmat, tak to je pre mňa omnoho zábavnejšie. Keď sa na pol roka zavriem a píšem veci, ktoré potom môžem priniesť - aha, toto som urobil, tak to má pre mňa najväčšiu hodnotu."

Pesničky O. Soukupa možno počuť najmä v podaní niekoľkonásobnej českej slávice Lucie Bílej. O dvojici Soukup - Osvaldová sa v podstate hovorilo ako o dvorných autoroch tejto skvelej speváčky, pre ktorú "ušili" štyri megaúspešné albumy. "Lucka, to je fenomén. To je speváčka veľmi veľkých speváckych schopností, výrazových prostriedkov, kreativity a je schopná prezentovať veci, s ktorými by ostatní speváci ťažko mohli vyliezť. Ona má v sebe obrovský javiskový sebaprezentujúci dar, že fascinuje ľudí, takže jej som naozaj napísal veci, ktoré by od iného speváka ľudia vôbec nevzali. Ale ja to robím úplne cielene. Mne to bolo jasné od prvého okamihu, keď som s ňou začal pracovať v roku 1989. Ona spievala pieseň 'Neposlušné tenisky' a také tie záhadné strednoprúdové veci," sme sa. "Ja som si hovoril, to teda NIE. No keď 'zařvala' a videl som, čo je schopná robiť s tým jej hlasom a výrazom, povedal som si - tebe urobíme niečo, čo sa bude absolútne vymykať. A urobili sme platňu 'Missariel' (v roku 1993 získala päť českých cien Grammy zo siedmich možných, pozn. red.), ktorá je naozaj všetko možné, len nie stredný prúd. A veci z nej sa hrajú dodnes," zaspomínal si na začiatky spolupráce. Z jeho dielne pochádza okrem albumu Missariel aj cédečko z roku 1995 s názvom Lucie Bílá, album "Jampadampa" a aj "Woman". Produkoval tiež Luckine albumy "Hvězdy jako hvězdy" a "Bang-Bang".

V oblasti filmovej tvorby má O. Soukup tiež obľúbeného tvorcu, s ktorým často a rád spolupracuje. Ide o mimoriadne úspešného režiséra Jana Svěráka. Zložil hudbu k oscarovému "Koljovi", k "Tmavomodrému světu", k "Vratným lahvám" a mal spolupracovať aj na najnovšej snímke jana Svěráka mladšieho - na filme "Kuky". Napokon však z toho zišlo. "Musel som to odmietnuť, pretože som šiel písať Robina Hooda. Keď som snímku videl v hrubom zostrihu - je to z veľkej časti animovaný film, tak mi bolo jasné, že tá hudba tam musí hrať zásadnú rolu a musí byť všade. Tak som si hovoril: 'Preboha, to je práca na niekoľko mesiacov, to už by som sa zbláznil. To by prišla schizofrénia. To sa nedá...' S naozaj ťažkým srdcom som Janovi povedal NIE. A myslím, že ma za to nenávidí," smeje sa. "Možno už so mnou nikdy nebude nič robiť, ale to som naozaj nemohol dať dohromady. Ten muzikál je pre mňa viac, než písať hudbu k filmu, aj keď pre oscarového režiséra."

Pre bežného človeka, ktorý si vypočuje pesničku, zabaví sa pri muzikáli, alebo hudbu vo filme vníma ako príjemnú kulisu, je priam nepochopiteľné, ako to jeden človek dokáže. Odkiaľ O. Soukup čerpá inšpiráciu? Ako je možné, že je za pár mesiacov schopný stvoriť 20 nádherných skladieb? To však nevie povedať ani samotný Ondřej. Pri otázke, aká hlboká je jeho studnica nápadov, sa len rozosmial: "Ježišmária! Nehovorte mi o tom! Veď ja sám o tom premýšľam, ale neviem. Neviem, odkiaľ tá inšpirácia prichádza. Naozaj vôbec neviem. Len si poviem, že musím niečo zložiť a idem na to. To má človek z filmu, lebo to je strašne nemilosrdná kategória, kde musíte mať za mesiac hotových 45 minút hudby, tak tam nie je čas. Keď si to vydelíte 30 dňami, tak to vlastne denne musíte napísať minútu a pol. A keď to jeden deň nenapíšete, tak na druhý deň už máte tri minúty... A to vám ide smrteľný pot po chrbte, takže človek zloží, aby to už bolo."

No kým niektorí umelci najradšej tvoria v noci, keď ich nikto a nič neruší, O. Soukup práve naopak, vôbec nie je nočný vták. "Píšem cez deň a pritom stále fajčím a pijem kávu," zasmial sa. "Vždy, keď sa mi to páči, tak sa odmením cigaretou a keď sa mi to nepáči, čo sa tiež veľmi často stáva, tak tiež fajčím. Ale v noci netvorím, lebo ja som vtedy lenivý. To by som si dal víno a povedal, že kašlem na všetko a už by som nič neurobil. No a samozrejme najväčšie výkony podávam, keď už ma naozaj tlačí čas. Napríklad cez prázdniny som si hovoril, že teraz nemám čo robiť, tak niečo napíšem... a neurobil som vôbec nič. No, skrátka, 'deadline' je najväčší bič."

Mohlo by sa zdať, že človek ako O. Soukup patrí k tým šťastným, lebo robí prácu, ktorá ho baví. Má úspech, získal mnoho významných ocenení, a tak má aj rešpekt a je finančne zabezpečený. On však tvrdí, že na vavrínoch rozhodne nespí a stále má chuť ísť ďalej. "Viete, človek je síce ocenený, ale to už bolo a život ide ďalej a chce znova a znova a znova. Ja dokonca žiarlim na niektoré svoje veci a vravím si: Hergot, ako sa mi toto podarilo?! To je fakt dobré, Ježišmária!" smeje sa. "To je ako keď sa najete, aj tak máte o pol dňa hlad," vysvetlil skladateľ a dokonca nám prezradil aj to, o čom sníva. "Chcel by som napísať pesničku ako je Yesterday, čo je najhranejšia skladba a potom by mi už len z celého sveta chodili peniaze a ja by som nič nerobil. Lenže ako sa poznám, tak by som sa zbláznil, lebo ja nevydržím nepracovať. To je to, čo najviac milujem. Takže na druhej strane si hovorím, že je to dobre tak, ako to je. Lebo peniaze potom človeka demotivujú. Teraz je to také celkom vyvážené, pretože v žiadnom prípade nie som chudobný, ale ani nie som na tom tak dobre, aby som si kúpil vilu v Toskánsku, dva tryskáče a čo ja viem čo všetko. Tam teda nie som, ale chcel by som byť, takže snívam o tom, že napíšem nové 'Yesterday'," smeje sa od srdca.

Na budúci rok v máji oslávi okrúhlu šesťdesiatku, no každý, kto ho vidí, okamžite konštatuje, že na svoj vek rozhodne nevyzerá vzhľadom, ani entuziazmom. "Jáááj, toto vôbec neriešim. Ale je to bohužiaľ tak, že ten ksicht raz aj tak praskne, ako sa to stalo aj iným, dlho dobre vyzerajúcim kolegom a kolegyniam, však?" komentuje so šibalským úsmevom. A všetkým, ktorí by pre neho chceli pripraviť gigantické oslavy, koncert v hale, či nebodaj bilbord s jeho tvárou a šesťdesiatkou odkázal, aby na tento nápad okamžite zabudli.

Mladosť si však zrejme uchováva aj vďaka tomu, že má takmer o 30 rokov mladšiu partnerku - slovenskú speváčku Luciu Šoralovú. A vďaka tomu je v Česku neraz označovaný za fenomén. S manželkou textárkou Gábinou Osvaldovou sa rozišli pred 10 rokmi. Ona má nového partnera, on má novú partnerku, no na rozdiel od mnohých iných po sebe nehádžu taniere, nekydajú na seba špinu, ale naďalej spolu pracujú. Spája ich spoločný, už dospelý syn František a práca. Ondřej skladá hudbu, ona píše texty či libretá a dokonca všetci spolu chodievajú na večierky.

"Taniere sme po sebe hádzali počas vzťahu, ale odvtedy, čo sme šli od seba, sme veľmi dobrí kamaráti," smeje sa Ondřej. "Gábina je moja 'ségra'. Je skvelá, ale fakt skvelá textárka a ja som vlastne už strašne dlho s nikým nespolupracoval. Písali o nás, že som ju opustil kvôli Lucke. Ale to nie je pravda. Ten vzťah sa vyčerpal, to predsa každý pozná. A to ona opustila mňa, mala priateľa, s ktorým žije už desať rokov. Ja som s Luckou osem. A tak spolu skvelo vychádzame. Ja mám veľmi rád jej priateľa, on má rád mňa. Ja mám rád aj svoju prvú ženu, s ktorou som bol pred Gábinou. Ja mám vlastne rád všetky svoje ženy. Najradšej by som mal jeden dom a tam by som si ich všetky nasťahoval aj s ich partnermi, milencami, manželmi... to je predsa krásne, keď je veľká rodina a sú dobré vzťahy," povedal na záver Ondřej Soukup.