Má totiž esteticko-stomatologický problém, ktorým je výrazný predkus. Ten je pri práci s ľuďmi, ako je profesia čašníka, kde treba pôsobiť aj reprezentatívne, nemalým hendikepom. Ale nebyť dobrosrdečných babičiek z košického domova dôchodcov na Garbiarskej ulici, mal by to Robo ešte ťažšie.
Robert pochádza zo slabších sociálnych pomerov. Rodičia sú bez zamestnania a bez peňazí, žijú v zlých podmienkach, a synov dlhodobý problém s chrupom bol z ich strany zanedbávaný. No až dovtedy, kým sa chlapca pred pár rokmi neujali obyvatelia zariadenia pre seniorov na Garbiarskej ulici, kde Robo ako učeň už piaty rok praxuje. Babičky a dedkovia sa mu z vlastného skromného dôchodku poskladali a ešte aj zohnali ďalšie, sponzorské peniaze na opravu a liečbu predkusu, aby to mal chlapec v živote ľahšie.
„Robko k nám začal chodiť pomáhať do jedálne ako čašník na raňajky a obedy ako sedemnásťročný učeň," spomína obyvateľka Strediska sociálnej pomoci na Garbiarskej Gabriela Kornajová. „Bol sympatický, milý, usmievavý a veľmi zlatý. Mnohé babičky sme si ho veľmi obľúbili, ujali sme sa ho a starali sme sa oňho. Bolo nám ho ľúto, bol totiž zanedbaný, doma žije vo veľmi zlých podmienkach, veľakrát nemal peniaze ani na obed, alebo na lístok domov. Dávali sme mu oblečenie, jedlo, ´tu cukríček, tam čokoládka´. Za všetko nám bol taký vďačný. Aj v tej jeho škole mu veľmi pomohli, inak by bol ten chlapec stratený..."
Dôchodcovia v domove sa vyzbierali
Pani Kornajová vysvetľuje, že im bolo ľúto, aké má chlapec nepekné zuby, najmä ak sa chce raz zamestnať ako čašník. Preto sa rozhodli mu pomôcť. „Je to usilovný a dobrý chlapec, má však tú smolu, že pochádza zo zlých rodinných pomerov. Veľmi súrne potreboval strojček na zuby, lebo s takým výzorom by ťažko dostal zamestnanie. Tak sme sa Robkovi viacerí obyvatelia domova dôchodcov vyzbierali na opravu zubov. Zároveň sa nám podarilo získať aj ďalšie peniažky od niektorých pracovníkov z Ústavného súdu SR, ktorí prispeli z vlastného a veľmi im za pomoc ďakujeme. Spolu sme tak zabezpečili takmer 6-tisíc korún, za ktoré zubárka ošetrila Robkovi zdevastovaný chrup. To však bol ešte len začiatok, pretože jeho zuby si vyžadujú dlhodobejšiu liečbu aj s pomocou strojčeka." Tá trvá už asi rok a stála ďalších vyše 330 eur.
Takmer 40 dôchodcov z domova na Garbiarskej ulici preto oslovilo so žiadosťou o ďalšiu finančnú pomoc pre chlapca aj rôzne firmy a inštitúcie. Žiaľ, ale bez kladnej odpovede. Napokon predsa len uspeli, pomohol im úrad Starého Mesta. Jeho pracovníci, vrátane starostu Ľubomíra Gregu, sa vyzbierali z vlastných peňazí, z ktorých sa uhradili doterajšie ročné liečebné náklady. Roba však ešte čaká asi rok stomatologickej liečby, ktorý môže stáť ďalších okolo 200 eur. Starosta však sľúbil, že prispejú aj potom. „Chceme Robkovi pomôcť zlepšiť jeho výzor aspoň tak, aby si po ukončení školy mohol nájsť prácu. Ja sama som mu totiž v lete bola hľadať brigádu, ale keď sme spolu niekam prišli, a tam si ho poobzerali, tak už zrazu vraj žiadneho brigádnika nepotrebovali..." opisuje pani Kornajová, ktorá si chlapca so smutným osudom zobrala pod svoj patronát.
Mladíkov chrup teraz lieči zubárka MUDr. Mária Eötvösová. Vysvetľuje, že jeho stomatologicko-estetický problém (výrazný predkus a viditeľné horné ďasná) sa nazýva skeletálna odchýlka, je dedičný, no dá sa liečiť. Začať so strojčekom však treba už od 7 - 8 rokov veku a nie až od 20-tich, ako to bolo v tomto prípade... „S prvou etapou liečby sa začína už u malých detí približne vo veku 7 - 8 rokov so zmiešaným chrupom, keď ešte majú i mliečne, ale už aj trvalé zúbky. Vtedy sa začína s nočným strojčekom na zuby," vysvetľuje odborníčka. "Pri trvalom chrupe, okolo veku 12 rokov, sa potom prechádza na fixný strojček, ktorý sa nosí až do ukončenia rastu okolo veku 18 - 20 rokov. Ak napriek tomu problém aj naďalej pretrváva, je možné ho potom riešiť i chirurgicky. U Roba to však bolo zanedbané a neliečené až do minulého roka, keď ma oslovili obyvatelia z domova dôchodcov, aby som chlapcovi z ťažkých pomerov pomohla." Zubárka tvrdí a mnohí to potvrdzujú, že po roku nosenia strojčeka sa stav Robovho chrupu výrazne zlepšil. O ďalší rok so strojčekom sa uvidí, či bude chlapec spokojný, alebo zvážia ešte aj chirurgický zákrok. Mladíkovi sa teraz aj ľahšie komunikuje, predné horné zuby mu tak nevyčnievajú a vie i lepšie zatvoriť ústa. Nejde totiž len o estetický, ale aj o funkčný problém, keďže spodnými zubami si zahryzáva do podnebia. „Snažíme sa to napraviť v rámci reálnych možností v tomto štádiu aspoň natoľko, aby mohol dostať zamestnanie," dodáva MUDr. Eötvösová.
Rád by získal prácu na Garbiarskej
„Bývam v Kalši sám s rodičmi vo veľmi ťažkých podmienkach, ale snažím sa," vraví Róbert Krzeminský. "Na prvý stupeň základnej školy som chodil v Kalši, na druhý stupeň v Slanci a teraz už piaty rok každý deň dochádzam vlakom do školy do Košíc. Urobím všetko preto, aby som úspešne zmaturoval, a aby som si potom našiel zamestnanie. To by som bol veľmi šťastný, ak by sa mi toto všetko podarilo. Najradšej by som ostal aj po škole pracovať v domove dôchodcov na Garbiarskej, kde už piaty rok praxujem. Páči sa mi tu, poznám už to prostredie aj ľudí. Cítim sa tu dobre a snažím sa urobiť čo najlepšie všetko, čo mi povedia. Či už to bolo predtým v jedálni, alebo teraz v administratíve, v sklade, alebo pri počítači," prezradil nám budúci kuchár - čašník. Mladík si veľmi cení pomoc dôchodcov i všetkých, čo mu prispeli na liečbu chrupu. „Teším sa, že už sa mi to zlepšilo. Až do minulého roka mi to nikto neliečil, za pomoc som všetkým veľmi vďačný."
V zariadení pre seniorov na Garbiarskej si Roba pochvaľujú. Tvrdia, že prvý dojem, ako človek vyzerá, v jeho prípade klame. Roba opisujú ako snaživého a užitočného pomocníka v jedálni i v sklade. Veľké šance zamestnať sa po škole inde však zrejme nemá. „Ak sa bude ďalej snažiť a bude šikovný, tak keď zmaturuje a budeme mať voľné miesto, Robo bude mať šancu získať u nás aj trvalú prácu," hovorí riaditeľ Strediska sociálnej pomoci na Garbiarskej ulici Tibor Klema.
„To by bol skutočný happy-end, ak by sa Robkovi po škole naozaj podarilo zamestnať práve v domove dôchodcov, v ktorom teraz praxuje," reagovali v škole, ktorú navštevuje. „Je to dobrý chlapec z ťažko opísateľných sociálnych pomerov, ba možno povedať, že zo samého sociálneho dna... Napriek tomu je obdivuhodné, ako sa snaží, všetci mu pomáhame, ako sa dá." To, že pri takých zlých podmienkach, ktoré má doma, dosahuje v škole priemerný prospech, je priam zázrak," tvrdia zamestnanci Strednej odbornej školy Jána Bocatia. Sú odhodlaní urobiť všetko, čo je v ich silách, aby mladíkovi pomohli úspešne zmaturovať a hlavne si po škole nájsť prácu, lebo sám pri hľadaní zamestnania veľké šance mať nebude. "Potrebuje, aby mu niekto aj do života podal pomocnú ruku..."
Chrup po roku odbornej starostlivosti. foto: veja
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
