Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky
MÚRY VYTIAHLI Z DREVA A SLAMY, DO OMIETKY DALI KONSKÝ HNOJ

V Družstevnej pri Hornáde postavilo občianske združenie SOSNA dom z ekologických materiálov

Stavať dom z materiálov, ktoré sú ľahko dostupné a takmer zadarmo. Neškodia ľudskému zdraviu a zabezpečujú výbornú vnútornú klímu. Ak sa z nich stane odpad, dajú sa ľahko vrátiť do prírody bez toho, aby ju zaťažovali.

Steny zateplili slamou, ktorá je výborným izolátorom.Steny zateplili slamou, ktorá je výborným izolátorom. (Zdroj: archív OZ SOSNA)

Zdá sa vám takáto predstava bývania neuskutočniteľná alebo priveľmi futuristická? Občianske združenie SOSNA svojím Ekologickým vzdelávacím centrom v Družstevnej pri Hornádom dokazuje, že obydlie, ktoré spĺňa základné podmienky pre pohodlný život, a pritom nie je na úkor prírody, sa dá vytvoriť. Jeho propagátori o ňom hovoria, že dáva viac ľuďom a berie menej prírode.

Pred rokom ochranárske združenia začalo na pozemku obce pri miestnej základnej škole rekonštruovať pol storočia starú budovu niekdajších školských dielní, ktorá bola v dezolátnom stave. Zohnali na to viaceré európske granty a materiálnu pomoc niekoľkých firiem. Z pôvodného objektu zostali len obvodové múry. Vedľa nich sa okolo celej budovy vybetónoval spevňujúci základový múrik. Na ňom stoja nosné drevené piliere, podopierajúce samonosnú drevenú konštrukciu strechy zakrytú klasickou škridlovou krytinou.

Mnohé práce už nerobili profesionálni stavbári, ale členovia združenia a dobrovoľníci v rámci víkendových tréningov pre verejnosť. Išlo o "alternatívne" metódy staviteľstva. "Takmer všetky materiály, ktoré sme pri rekonštrukcii použili, sú ekologické, z miestnych zdrojov. Drevo, slama, konopa, íl, kameň, piesok, použité stavebné drevo, staré tehly, váľky a škridle. Najekologickejším materiálom je miestny konský hnoj, použitý v hlinených omietkach. Jedinými surovinami, ktoré sme nevedeli nahradiť, bola fólia pod zelenú strechu a cement, ale jeho použitie sme minimalizovali, ako sa dalo," opisuje hlavný princíp rekonštrukcie Štefan Szabó, predseda občianskeho združenia SOSNA.

Základom každého ekodomu je minimálna spotreba energie. "Fosílne palivá ubúdajú, stále vážnejšie problémy spôsobuje ich spaľovanie. Vo veľkom sa preto diskutuje o tom, čím kúriť v budúcnosti. Debata by však mala byť o tom, ako kúriť čo najmenej. Preto naša rekonštrukcia sledovala zámer čo najviac zabrániť únikom tepla, to znamená dom čo najdôkladnejšie zatepliť," hovorí Š. Szabó. Za izolačný materiál na obvodové múry zvolili slamu. Slamené balíky s hrúbkou najmenej 30 cm k múrom pritlačili drôteným pletivom, natiahnutým poza drevené piliere. Túto surovinu nepoužili len na zatepľovanie, ale postavili z nej aj múry poschodia. Slama ako odpadový produkt poľnohospodárstva je dostupná takmer na celom Slovensku, a aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, ak sa udržiava v suchu, ide o veľmi trvácny prírodný materiál. Sucho sa dosiahne zakrytím omietkou, vďaka ktorej sa slama stane nehorľavou.

Omietka v ekocentre je hlinená. Hlina na ňu musela mať dostatočný obsah ílu, ktorá jej dodáva mazľavú štruktúru. Ako spojivo do nej pridali opäť slamu. S touto hmotou sa najlepšie pracuje "vlastnými rukami". Takto na slamu naniesli hmotu s hrúbkou asi 3 cm. Aj zásadnú vec pri tejto kedysi najrozšírenejšej omietke - chrániť ju pred vodou, aby hlinu neodplavilo a slama nenavlhla - vyriešila SOSNA prírodnými materiálmi. Dve strany domu, najviac vystavené vetru a dažďu, zakryli fasádnymi panelmi z lisovanej technickej konopy a zafixovali ich latkami.

"Konope je vodovzdorné, preto ho používajú vodári. Na ňom je ešte tenučká vrstva jemnej ílovej omietky s prímesou kobylincov, čo je tiež stará tradičná technológia," opisuje stavebný postup Š. Szabó. Na záver steny impregnovali zmesou ľanového a drevného oleja. Pred dokončením je poschodie ekocentra. Šikmé časti strechy zaizolujú ďalším recyklovaným materiálom - fúkaným papierom. Ide o technológiu, v ktorej sa rozomletý starý papier nafúka do voľného priestoru, kde potom stuhne. Na zateplenie stropu podkrovia použijú izoláciu z lisovanej ovčej vlny. Do celkového charakteru ekodomu zapadá kombinovaný vykurovací systém. Tvorí ho splyňovací krb na drevo, ktorý spolu so štyrmi solárnymi panelmi ohrieva vodu v 550-litrovej nádrži, odkiaľ prúdi do radiátorov.

Veľmi dekoratívne pôsobí prístavba ekocentra. Je postavená tisíc rokov starou technikou zvanou Cordwood. Krátke polená z dubového dreva sa po očistení od kôry priečne ukladajú do maltového lôžka, ktoré tvorí zmes piesku, vápna a cementu. Pridávajú sa aj piliny, ktoré vyrovnávajú tlak pri vysychaní dreva a zabránia tak popraskaniu malty. Klátiky na jednom mieste nahradili sklenenými fľašami, čím vytvorili zaujímavé okno.
Prístavba a veranda Ekocentra v Družstevnej je zakrytá takzvanou zelenou alebo vegetačnou strechou. Na debnenie z dosák položili fóliu, ktorá zadržiava substrát. Do asi 10 cm hrubej vrstvy vysadili rastliny, aby sa strecha zazelenala. Na tento účel sa vyberajú rastliny, ktoré nepotrebujú veľa vody.

Správny ekodom šetrí nielen teplo, ale aj vodu. Obrovskú spotrebu vody majú v bežných bytoch splachovacie záchody. Pri štvorčlennej rodine je to až 120 litrov denne. Toalety boli preto zásadnou časťou prestavby aj pre SOSNU. "Mnohí si neuvedomujú, že existujú miesta vo svete, kde nemajú ľudia pitnú vodu. Videl som v Indii, ako ženy nosia nádoby s vodou na hlavách niekoľko kilometrov. U nás pritom pitnou vodou splachujeme. Považujem to za zločin. Pritom existuje 80 rokov fungujúci systém separačnej, kompostovacej toalety," tvrdí Š. Szabó.

Nejde o žiadne dedinské latríny, domové ekotoalety vymysleli vo Švédsku, krajine s vysokým dôrazom na hygienu. Ich princíp je založený na oddelení tuhej a tekutej časti "odpadu", ktorý sa do nich dostáva. Samotné tuhé produkty látkovej výmeny človeka nezapáchajú, zapáchajú iba ak sú zmiešané s močom. Kompostovacia toaleta má preto predelenú toaletnú misu. Pevná zložka končí v kompostovacom zásobníku, kde sa rozkladá. Tekutá sa odvádza do žumpy, prípadne do biologickej alebo koreňovej čističky. Klasická toaleta problém nerieši, skôr ho vytvára, lebo všetko, čo spláchneme, končí v žumpe prípadne v kanalizácii.

Vo Švédsku sú kompostovacie toalety na všetkých diaľniciach. U nás je niekoľko v rodinných domoch. Dve také zariadenia v Ekocentre by tak mali byť prvými verejnými separačnými kompostovacími toaletami na Slovensku. To, že nemajú precedens, spôsobilo, že ich posudzovanie úradmi prebiehalo dlhšie, ako je bežné. "Keď sme požiadali hygienikov o stanovisko ku kolaudácii, zistili, že nemajú predpis, ktorý by im jasne uviedol, aké podmienky má toaleta spĺňať. Predpis je všeobecný, hovorí o toaletách ako takých, nehovorí o suchej, splachovacej alebo inej. Nakoniec sme na niekoľkých stretnutiach vysvetlili, ako kompostovacie toalety fungujú," spresňuje proces schvaľovania projektová kordinátorka Paulína Urdová.

Súčasťou Ekocentra je pozemok, ktorý je základom pre budovanie prírodnej biozáhrady. Samozrejmosťou bude zachytávanie dažďovej vody do zásobníkov na jej polievanie. V záhrade sa budú používať len tradičné spôsoby pestovania a ošetrovania, bez akýchkoľvek chemikálií. K "bylinnej špirále" s koreňovými a liečivými rastlinami, špeciálnym vyvýšeným záhonom na jar pribudne zeleninová záhrada a ovocný sad.

Prvá otázka, ktorá laikov pri domoch zo slamy a hliny napadne, je, ako odolávajú času. "V poľnohospodárskych oblastiach USA doteraz stoja budovy postavené zo slamy, medzi nimi aj kostol, ktoré sú staršie ako sto rokov. V Nemecku sú domy zaizolované slamou pred 20 rokmi a plnia svoju funkciu," vyvracia obavy z netrvácnosti neobvyklých stavieb ochranár.

"Denne čítame o stále silnejších prejavoch klimatických zmien, o tom, ako sa ničí životné prostredie. Každý tuší, že niečo nie je v poriadku, ale nie každý vie, čo s tým ako jednotlivec môže robiť. Pritom každý môže ovplyvniť, akým spôsobom bude stavať či rekonštruovať dom alebo byt, čim bude kúriť, ako bude narábať s pitnou vodou, ako bude pestovať ovocie a zeleninu, koľko odpadu produkuje... Princípy ekologického staviteľstva a trvalo udržateľného rozvoja však treba propagovať čo najnázornejšie. Lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. A práve na to má slúžiť Ekoncentrum. Má byť ukážkou ekologickej, zdravej, peknej, nízkoenergetickej aj pomerne lacnej budovy s nízkymi nákladmi na užívanie a malou biologickou stopou," hovorí o hlavnom zmysle projektu Š. Szabó.

Podľa neho sa ekostaviteľstvo na Slovensku zatiaľ výraznejšie nepresadilo z viacerých dôvodov. "Časť ľudí to, čo je prirodzené a jednoduché, vníma ako znak chudoby. Aj na miestne materiály sa pozerajú ako na odpad. Na druhej strane nemajú vyvinuté kritické myslenie voči vplyvu reklamy. Keď sa v magazínoch propagujú len domy s trávnikmi, tak všetci len pestujú a kosia trávu," odpovedá aktivista.

Alternatívne metódy výstavby domov navyše nie sú komerčne zaujímavé. "Zo slamy alebo hlinenej omietky nikto veľký biznis neurobí. Pocit človeka z takých domov je však celkom iný. Aj v západnej Európe boli takéto domy spočiatku vnímané ako výstrelky a prejavy extravagancie, ale vďaka prvým priekopníkom sa postupne rozšírili. Dúfam, že u nás k tomu prispeje aj toto Ekocentrum," uzatvára Szabó.

Ekocentrum už teraz ponúka mládeži aj dospelým rôzne vzdelávacie programy na rôzne, najmä ekologické témy. Zároveň je názornou a inšpirujúcou ukážkou toho, ako sa dá stavať a bývať inak.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 915
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 948
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 110
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 12 366
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 073
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 724
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 660
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 855
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 724
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 679
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Naď pripúšťa, že možno budú musieť zakázať testovanie ľudí z iných okresov (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo 2890 pozitívne testovaných ľudí a 25 úmrtí pacientov s Covid-19. Celkovo si pandémia vyžiadala 159 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.
Komentár Petra Schutza

Z krajiny sa stal pokusný králik vojny proti Covidu

Koza zarevala, vlk hladný.

Peter Schutz
Ilustračné foto.
Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop