Doteraz slúžila bez problémov, no keďže som tento rok starostlivosť trochu zanedbal, pred pár dňami ma čakalo nepríjemné prekvapenie.
Vojdem dovnútra, zasadnem, pozriem hore a deravá strecha. Nuž drevo nevydrží naveky, to ja viem, ale potvora, mohlo ešte chvíľu.
Je mi jasné, že musím čosi urobiť. Termity sú vytrvalé a urobili svoju prácu dokonale. Zobral som teda do ruky meter a vymeral si rozmer latríny, aby som vedel, aké dosky zohnať a narezať. Napadli ma však aj iné možnosti. Viem si celkom živo predstaviť tróniť v tomto stiesnenom priestore a mať výhľad na krásnu modrú oblohu. Čo už môže byť krajšie, čo poviete... Má to však aj horšiu stránku, hovorím si. Čo ak bude pršať? Budem tam chodiť s dáždnikom, či nebodaj v pršiplášti? Alebo využijem tento priestor ako prírodnú sprchu?
Deťom sa moje nápady páčia. Nečudo. Im sa páči všetko, čo má zvrátenú logiku, hlavne nech majú zážitok a nasmejú sa. Chcel by som ich však vidieť, ako sa klepú od zimy, keď na nich pri tom prší. A tak je rozhodnuté. Strechu opravím. Ešte mám však malú dilemu, či bude z dosák pokrytých izoláciou alebo kúpim lexan. Tam mi stačí vybrať len farbu a určite nezhnije. Nadôvažok, ak bude číry, uvidím aj to nebo. Toto riešenie sa mi zdá byť najlepšie, uvažujem však, čo spravím s lexanom, keď zhnije samotná latrína.
Ale to už je môj problém.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári