Ak má osloviť neznámu ženu, je to pre neho ťažký oriešok

Jirka Korna poznajú českí a slovenskí fanúšikovia vďaka spevu, tancu, herectvu, stepovaniu, módnym výstrelkom... V posledných rokoch žne úspechy u všetkých generácií poslucháčov vďaka zoskupeniu 4TET.

Dva koncerty tejto štvorice, ktorá ponúka akapela predvedenia známych piesní, okorenených trochou hereckého korenia, priviedli J. Korna aj do Košíc. Ešte pred prvým koncertom, ktorý bol skvelým diváckym zážitkom, si našiel čas na rozhovor, v ktorom prezradil, prečo nikdy neemigroval, ale i to, či sa snaží nájsť ženu, ktorej by padol do noty.

Keďže v Košiciach strávil J. Korn dva dni, našiel si čas aj na oddych. „Žiadnu prácu som si so sebou nevzal, ale zobral som si golfové palice. Až v Košiciach som zistil, že ich budem môcť použiť aj tu," prezradil spevák, pričom dúfal, že vydrží dobré počasie a bude môcť vyskúšať deväť jamiek na Alpinke. Golfové palice však so sebou nenosí všade, kam ide s nádejou, že si bude kde zahať. „Vedeli sme, že po koncertoch v Košiciach ideme pred ďalšími vystúpeniami do Tatier, a to sme si zistili, že je tam krásne osemnásťjamkové ihrisko. S panorámou Tatier v pozadí, to bude stáť za to..."

Prvý deň v Košiciach pred koncertom však na golf čas nebol, tak si J. Korn doprial oddych a poriadny spánok. „Málokedy chodievame na zájazdy tak ako na východ Slovenska, keď si naozaj môžeme aj poriadne oddýchnuť. Väčšinou totiž so 4TET-om máme koncerty v Česku, chodíme do miest na otočku, čiže väčšinu času trávim v Prahe. Vo voľných termínoch účinkujem v karlínskom divadle v Carmen, teraz sa chystá 'Jesus Christ SuperStar'. Dá sa povedať, že mám viac práce ako oddychu, niekedy si človek aj sám musí prácu vymyslieť... Ale keď je voľno, tak nie som proti, to ma neurazí," prezradil s úsmevom.

J. Korna pozná verejnosť ako speváka, herca, tanečníka, zabávača... Mohlo by sa teda zdať, že mu vyhovuje hektické tempo. „Neviem, či by som použil rovno slovo hektické, ale pravda je taká, že som vždy všetko vo svojom živote podriaďoval práci. Nikdy mi nevadilo prispôsobovať sa ponuke, keď niečo prišlo a mal som voľno, tak som si povedal, že zábava a oddych sa vždy dajú preložiť." Najnáročnejšie obdobie si užil v 90. rokoch, keď sa venoval breakedancu. „To bolo desať rokov, keď to bola skutočná drina. Chodil som cvičiť, robil som gymnastiku, musel som sa udržiavať v kondícii, aby som to zvládal. Vtedy to všetko fungovalo. Dnes sa občas pristihnem pri tom, že som trochu viac pohodlný, človeka už občas aj niečo zabolí...„

Robiť kvalitný breakedance bolo náročné fyzicky, čo však na to psychika? „Hm, to je vec, ktorú človek buď má v pohode, alebo nemá, a potom nemá šancu sa s tým vyrovnať. Toto mňa našťastie nikdy netrápilo. Samozrejme, ako každý, aj ja som si prešiel občas situáciami, keď ma niečo sužovalo. Na každého raz za čas doľahnú jeho problémy. Ale to je život, to so sebou prináša a všetko sa nejako nakoniec aj tak vyrieši. Väčšinou sa to vyrieši samo, ani na to netreba priveľmi tlačiť. No a to, čo sa nedá vyriešiť, tak to proste riešiť netreba, lebo nemá zmysel zaoberať sa tým."

J. Korn začal svoju kariéru už v 60. rokov a bez preháňania ho možno označiť za ikonu československého šoubiznisu. „Určite som mal veľké šťastie na ľudí okolo seba a tiež to bolo zrejme šťastím, že veci ku mne prichádzali tak, ako mali. Ja som sa vlastne iba rozhodoval, či to urobím, alebo nie. Vždy som spolupracoval s odborníkmi, ktorí vedeli, čo robiť, mal som skvelú skupinu fantastických tanečníkov, robili s nami výborní choreografi... Za veľké šťastie považujem aj to, že som už od 70. rokov mal možnosť pracovať aj vo východnom Nemecku. Nehovorím, bolo to tam podobné ako u nás, ale predsa len - s nami zaobchádzali inak, boli sme hostia. Vlastne som sa tam vzdelával, veci, čo som sa naučil tam, som potom skúšal u nás... Bol som vďaka tomu aj nezávislý na tom našom malom československom piesočku, takže som si mohol dovoliť niektoré veci u nás odmietať. Takto to vychádzalo celkom ideálne."

Hoci chodieval do východného Nemecka, do západného to mal iba na skok... „Klamal by som, ak by som povedal, že som nikdy neuvažoval nad emigráciou. V tom čase to podľa mňa aspoň raz preblesklo hlavou vari každému. Ja som sa však u nás doma nemohol sťažovať, navyše - bolo mi jasné, že na Západe by to nebolo jednoduché. No a popri tom, ako roky leteli, tak som si uvedomil, že už je neskoro to zvažovať. Okrem toho, ja som nikdy nebol ten typ, ktorý by sa kamkoľvek sebavedomo vopchal, takže by som to asi mal viac než ťažké. Nikdy som nemal sebadôveru. Každý by sa mal na seba pozerať triezvymi očami a uvedomiť si, že tá múdrosť o tom, že každý je nahraditeľný, má niečo do seba. Záleží asi len na tom, aby ste boli so sebou spokojný, a teda s kvalitou toho, čo robíte. Dnes to však, bohužiaľ, vyzerá tak, že už nezáleží ani na nej. Televízie vyrábajú veci veľmi rýchlo, natočí sa seriál a je taký zlý, že sa na to nedá pozerať. No ľuďom to zrejme stačí. Mňa však taká robota vôbec neuspokojuje. Takú by som robiť nechcel!"

To, čo dnes ľuďom ponúkajú televízie, mrzí J. Korna o to viac, že ešte nedávno bol súčasťou kvalitnej televíznej zábavy, za všetko stačí spomenúť šou Možno príde aj kúzelník. „Mrzí to, no na druhej strane som rád, že vznikajú aj veci, ktoré stoja za to. Síce nie v televíziách, ale sú tu. Hodnotným predstaveniam, ako robia napríklad La Putyka, sa však televízie nevenujú... Neviem, či to bolo dané dobou, no pred rokmi boli zrejme iné nároky na to, čo sa do televízie dostane. Všetko sa mení."

Mení sa aj J. Korn? „Iste. To mi najčastejšie vyčítali moje manželky," smeje sa. "Koľkokrát som počul vetu: 'Ty si sa strašne zmenil!' To je tak, že muž, keď sa zamiluje, chce pre tú svoju urobiť všetko na zemi, zniesol by jej aj modré z neba. A žena? Tá sa hlavne snaží muža zmeniť na svoj obraz, ale aj tak sa jej to nepodarí. Ale sila toho chcenia je taká veľká, že sa o to znovu a znovu pokúšajú. Musím však povedať, že ženy na mňa mali vždy veľmi kladný vplyv.

Tak ako J. Korn tvrdí, že nikdy nebol sebavedomý v práci, podobne je na tom i vo vzťahu k ženám. „Vždy som bol a stále som veľmi hanblivý, mám problém ženu osloviť, je to pre mňa ťažký oriešok. Nedá sa ani povedať, že by sa to zlepšilo vekom, skôr by som povedal, že vekom som od toho získal odstup, a teda sa mi to trochu uľahčilo," prezradil s úsmevom. Na žene si vraj ako prvé všimne to, či si všimne jeho. Je to dobrá taktika, človek sa tak vyhne márnym nádejam. „Sú ľudia, ktorí tak strašne usilovne niekoho hľadajú, až sa im to nepodarí, lebo to nie je dobrá cesta. Keď niečo silou-mocou chcete, tak to nevyjde... Ja to teda nechávam na osud, či niekoho stretnem, alebo nie, či nejakej žene padnem do noty. Ak áno, bude dobre, ak nie, tiež bude dobre... Nebudem sa tým trápiť."

J. Korn necháva veci na náhodu, je zástancom toho, že ak človek takpovediac tlačí na pílu, nevzíde z toho nič dobré. Podobne vznikol aj projekt 4TET, ktorý sa zrodil viac-menej náhodou. Dnes slávi veľké úspechy a J. Kornovi robí obrovskú radosť. „Vždy som sa snažil o predstavenia, kde by to nebolo len o speve, ale aj o pohybe, tanci, herectve. Od detstva, keď som spieval v zbore, som túžil po zborovom spievaní. Zanechalo to vo mne obrovskú stopu a hlas ako faktor sám osebe považujem za úžasný."

Náhoda chcela, že sa stretol s Jirkom Škorpíkom, muzikantom, spevákom a aranžérom. Spolu prišli na to, že by bolo fajn dať dohromady štyroch mužov. „On sám navrhol hneď na začiatku Dušana Kollára, ten neskôr Davida Uličníka. Keď sme dali dohromady prvú skladbu a vyskúšali sme to u nás doma, tak som bol prekvapený, ako úžasne to znie. Hneď mi bolo jasné, že by som už nevedel byť bez toho! Tak Jirko vytvoril ďalšie a ďalšie skladby, ľudia sa bavili... Pre nás je to veľká radosť, všetci sa tým dobre bavíme. Máme to šťastie, že Jirko je výborný aranžér. Všetky skupiny, ktoré spievajú akapela, sa snažia o náročné veci, tlačia to až do džezu a často sa stáva, že to divák nedokáže stráviť. Ale my robíme veci, ktoré ľudia poznajú, no zrazu to majú možnosť počuť inak. Funguje to veľmi dobre."

Tak ako ho lákalo v muzike si vyskúšať zborové spievanie, lákajú J. Korna pracovne aj príležitosti nakrúcať filmy. „Vždy sa mi to páčilo, je to veľmi zaujímavá a pekná práca. No dnes je oveľa náročnejšie nakrúcať filmy, ako to bolo voľakedy. To chce tím ľudí, ktorí to vedia robiť a k nim som sa zatiaľ nedostal. Dúfam, že si v nejakých filmoch ešte zahrám, lákajú ma aj rozprávky. Zahrať si v nejakej klasickej - to by nebolo zlé."

Z jednej takej ho diváci poznajú už roky. Hoci nie je film Honza málem králem typickou klasickou rozprávkou, rokmi sa medzi klasiku zaradila a televízie rady siahajú po jej reprízach. „No a viete, že pri výrobe tej rozprávky by mi to nebolo ani len napadlo? Ja som ju vlastne ani nepovažoval za vydarenú," dodal so smiechom.