Perfektný súlad medzi človekom a koňom predviedla v nedeľu Horse evolution show. Tá je podľa odborníkov najlepšou a najveľkolepejšou prezentáciou koní všetkých čias. Šou plnú tradičnej drezúry, ako aj nových kreatívnych a moderných choreografií kombinovaných s najnovšími technológiami prijali s nadšením aj Košičania. Do Steel Arény im ju počas uplynulého víkendu priviezol Florian Richter. Na konte má niekoľko prestížnych ocenení, vrátane Zlatého klauna od monackej princeznej.

Vynikajúci, vo svete uznávaný akrobat sa v manéži už narodil. "Som ôsma generácia, ktorá sa v našej rodine venuje cirkusu," prezrádza Florian. Tvrdí, že na koni "sedel" už ako dvojdňový. "Nikdy v živote som sa nechcel venovať inému povolaniu. U nás sa vravieva, že kto raz pričuchne k cirkusovému životu, už ho zo seba neotrasie. Môžem to iba potvrdiť," usmieva sa. S rodičmi - kočovníkmi precestoval celý svet. "Nebol som iba v Rusku a v Austrálii. To sa mi azda podarí zmeniť teraz s našou novou šou."

Aby mohol Florian absolvovať štúdiá, cestovala s rodinou po svete súkromná učiteľka. "Bolo to náročné, pretože som vôbec nepoznal učiteľov, vídal som ich iba na skúškach. Netušil som teda, ktorý je aký prísny a musel som byť perfektne pripravený. Takto som vyštudoval základnú školu i gymnázium. Potom som si ešte urobil artistický diplom." Vyrastať v cirkuse je podľa Floriana krásne. "Sme veľká rodina. Každý každého pozná. No je pravda, že sa ťažko nadväzujú hlbšie priateľstvá, pretože jedna partia spolupracuje 8 až 10 mesiacov, a potom sa zas každý rozpŕchne od iného cirkusu, do iného kúta sveta. Niektorých ľudí stretnete až o 10 rokov. Mám teda pomerne málo skutočných priateľov. Ale to je asi podobné u všetkých ľudí, nie?"

Svoju životnú lásku spoznal Florian, ako inak, v cirkuse. "Pred 15 rokmi založili moji rodičia vlastný cirkus, kde angažovali manželkinu rodinu. Stretli sme sa a bola to láska ako hrom. Dnes máme spolu dve deti - Kevina (10) a Angelinu (5). Obaja už robia prvé malé čísla na poníkoch." Cirkusový život však deťom nanucovať nechcú. "Ani nás nikto nenútil. Ak nebudú chcieť, budeme to rešpektovať. A ak o to záujem prejavia, s radosťou im odovzdám všetky svoje skúsenosti."

Florian s manželkou počas leta pracujú v rodinnom cirkuse. Keď však počasie "zavrie brány" v šapitó, vyrážajú na turné so svojou vlastnou konskou šou. "V roku 2004 sme s mojou ženou získali v Monte Carle Strieborného klauna, o štyri roky neskôr zlatého. Všetko to boli ocenenia za prácu s koňmi. Robíme s nimi množstvo čísel, mnoho aj takých, ktoré nikto pred nami nerobil. Nápadov som mal mnoho, no manéž nám už na ne bola primalá. A tak sme si vytvorili veľkú arénu a pred rokom v novembri sme s úspechom premiérovali náš program pod názvom Horse evolution show."

Tento jedinečný a veľkolepý program je akýmsi vyobrazením niekoľkých storočí evolúcie koní. Šou je plná úžasných výkonov, nabitá jazdeckými akrobaciami od voľného štýlu, pretekárskej drezúry, jazdeckých synchrónov. Očaril vodný tanec či slávne maďarské špeciálne riadenie vozov, lichobežníkové zostavy, ale aj netradičné ťahanie snoubordistov. Kvôli šou priviezli do Steel Arény 70 ton špeciálnej pôdy, ktorá pozostáva z bavlny, rôznych textilných materiálov a extrémne jemného piesku. Tá bola uložená na päťcentimetrovej nafukovacej gumovej rohožke, špeciálne dovezenej zo Švédska.

"Kone sú veľmi citlivé stvorenia. Človek na ne musí mať veľa trpezlivosti, dobre vedieť, ako s nimi zaobchádzať. A to, myslím, je naša silná stránka. Naučili ma to totiž moji rodičia, ktorých to zas naučili ich rodičia. Ide to z generácie na generáciu," rozrozprával sa o svojej práci Florian, ktorého tím pozostáva z 20 akrobatov a 30 koní. Časť z nich drezúrujú oni sami v Maďarsku, druhá časť je drezúrovaná v Rakúsku.

"Najnáročnejšie je, že pri práci s koňom nemáte také verbálne možnosti, ako keď pracujete s ľuďmi. Musíte im veľmi dobre rozumieť, neustále ich sledovať, vyhodnocovať a rýchlo adaptovať situáciu na potreby koňa. Musíte si všimnúť aj najmenší náznak, aby sa nič nestalo." V šou neraz závisí život akrobatov od koní. "Jedným z takých čísel je napríklad to, keď kôň ťahá artistov do 20-metrovej výšky. Mohlo by to byť, samozrejme, nebezpečné. Našťastie sme zatiaľ žiadne vážne zranenia nemali."

Kým vyjde kôň pred obecenstvo, čakajú ho roky driny. "Kupujeme ich ako troj až štvoročné a minimálne rok, dva sa iba zoznamujeme, pozorujeme, pomaly začneme spolupracovať a sledujeme, aký má talent. Ten potom rozvíjame tréningom. Aj čas, ktorý strávi kôň v manéži, sa iba postupne predlžuje. Všetko musí ísť krok za krokom, aby si zvykol. Na niektoré kone totiž veľké ovácie pôsobia stresujúco. Niektoré sa boja zvukov, svetiel, no na všetko si postupne zvyknú." Potlesk vraj kone ako svoju odmenu za vynikajúci výkon nevnímajú. "Odmenou je pre nich cukor, müsli, ale najmä veľa hladkania."

Za stominútovú šou musia kone zvládnuť viacero choreografií. Nikdy na nič nezabudnú? "Nie," tvrdí Florian. "Ale môže sa stať, že nejaké komando zle pochopia, alebo ich na chvíľu niečo znervózni." Na všetky tieto situácie musia byť ľudia pripravení. Jedno číslo sa preto trénuje do absolútnej dokonalosti. "Niekedy na to potrebujeme pol až trištvrte roka. Ale boli aj čísla, ktoré sme pripravovali štyri roky. Je totiž veľmi ťažké pripraviť kone mentálne i fyzicky na takúto šou. Vyžaduje si to nespočetné množstvo oddretých hodín a hlavne veľa, veľa trpezlivosti."

Kone pracujú v troch skupinkách, pričom v každej sa postupom času vyprofiluje jeden vodca. "Je to podobné ako u ľudí. Vyprofiluje sa to samo, zariadi to príroda. V každej skupine je niektorý kôň dominantný, iný trošku pasívnejší." Zaujímavosťou je, že v programe neúčinkuje žiadna samica, teda kobyla. "Samce majú lepšiu výdrž, aj väčšiu silu, čo je pre šou veľmi podstatné. Navyše sú aj čo do vzhľadu veľmi pekné."

Aby kone takúto produkciu zvládli, majú zabezpečenú 100-percentnú starostlivosť. "Sú pod neustálym dohľadom. Máme vlastného zverolekára a v Budapešti sme v kontakte s najlepšou veterinárnou klinikou, takže ak sa niečo vyskytne, je koňovi okamžite poskytnutá najlepšia zdravotná starostlivosť."

Po skončení kariéry odchádzajú do penziónu

To, ako dlho je kôň schopný účinkovať, je veľmi individuálne. "Je to ako v športe. Nikdy dopredu neviete odhadnúť, kto ako dlho vydrží. Navyše, na každého koňa sa kladie iný fyzický nárok, čo tiež ovplyvňuje to, ako dlho vydrží." Po skončení svojej kariéry u Richterovcov odchádza kôň na zaslúžený "dôchodok" do ich konského penziónu, kde môže spokojne dožiť.

Richterovci veľmi dbajú aj na kvalitnú stravu pre svoje zvieratá. "Každý kôň má špeciálnu potravu. Je to podobné ako s ľuďmi - niekto má radšej zeleninu, iný nedá dopustiť na kuracinu - u koní je to rovnaké. Samozrejme, zohľadňuje sa aj fyzická aktivita. Tie, ktoré podávajú najväčší fyzický výkon, potrebujú výživnejšiu stravu."

Keďže Richterovci so šou kočujú po Európe, dôležitý je aj transport. Na ten slúžia špeciálne kamióny, v ktorých sú zvieratá kamerami stále monitorované. Zaujímavosťou je, že ani samotný Florian s manželkou nebývajú v hoteloch. "Kúpili sme si americké obytné auto, ktoré je na úrovni päťhviezdičkového hotela. Má 56 m2, klimatizáciu, kožené sedačky a úžasné vybavenie. Je tam skutočne všetko, čo si len viete predstaviť. Takto môžeme byť bližšie pri koňoch a je to pre nás aj pohodlnejšie."

Hoci je Florian uznávaným - a v ich cirkuse hlavným - artistom, jeho práca sa nezačína pol hodiny pred začiatkom šou. Sám si dokonca rozkladá aj ohrady pre zvieratá. Pred košickým vystúpením ho trápilo silné prechladnutie, no vonku v chladnom počasí pracoval už od rána od šiestej. "Nič sa nedá robiť, šou musí odpáliť bez ohľadu na to, či mám zvýšenú teplotu, alebo som úplne fit," vraví umelec, ktorý očaril aj monacké knieža Rainera, či pilota F1 Davida Coultharda. Hoci svoju šou robil pre mnoho celebrít, hviezdne maniere rozhodne nemá. Jeho najväčším snom je svojou prácou potešiť čo najviac ľudí. "Radi by sme s Horse evolution show precestovali celý svet. Dúfam, že sa nám to podarí," dodáva.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári