Košický samosprávny kraj (KSK) sa po deviatich rokoch svojej existencie premiérovo priblížil k maximálne povolenej hranici svojho zadlženia. Celková výška zadlženia KSK predstavovala ku koncu augusta viac ako 68 miliónov eur (viac ako 2 miliardy bývalých korún), čo znamená, že jeho podiel na bežných príjmoch predstavuje 56,06 percenta. Maximálna hranica je pritom 60 percent. Ešte horšie by dopadlo porovnanie s daňovými príjmami, keďže dlh je podľa Jána Süliho (SDKÚ) ešte o štyri percentá vyšší než príjem z podielových daní za tento rok.
KOŠICE. Župan Zdenko Trebuľa (Smer) už preto pripustil, že ratingované agentúry znížia ohodnotenie finančnej stability kraja. Východiskom z nepriaznivej ekonomickej situácie by podľa neho bol nárast daňových príjmov aspoň na úroveň roku 2008 a garantovanie minimálnej výšky rozpočtových príjmov ministerstvom financií.
Pravica kritizovala slabé škrty
KSK sa s nepriaznivou situáciou vyrovnáva veľkými úspornými opatreniami vo výdavkovej časti rozpočtu. Podľa viacerých poslancov z klubu SDKÚ, ako aj nezávislého Štefana Duča sú však rozpočtové škrty nedostatočné a existujú viaceré rezervy vo výdavkoch, napr. na chod Úradu KSK. Exžupan R. Bauer odkázal svojmu nasledovníkovi, že kraj nastúpil na grécku cestu.
"Ukazuje sa, že tí, ktorí hlasovali proti obrovskej pôžičke od EIB, mali pravdu. Náš dlh je už teraz neúmerne vysoký, ak odložíme jeho splácanie o dva roky, len odsunieme vyriešenie tohto problému," reagoval na margo návrhu, ktorý pre súčasné finančné problémy kraja odložil splácanie dlhov.
Na Bauerove slová následne reagoval šéf finančnej komisie Jozef Burian (Smer), ktorý ich označil za nepravdivé, keďže bežné výdavky kraja sú zatiaľ stále pokryté bežnými príjmami.
Odložením splácania zaplatia na úrokoch o 1,6 milióna eur viac
Poslanci napokon po búrlivej diskusii napokon hlasmi 39 zo 48 prítomných schválili uznesenie, ktoré upravuje spôsob splácania dlhov kraja voči Európskej investičnej banke, ako aj dvom domácim bankám.
Kraj kvôli finančnej kríze a nižším daňovým príjmom reštrukturalizoval svoje záväzky voči viacerým stavebným spoločnostiam za PPP projekty na opravy ciest ešte z éry župana R. Bauera, ktoré majú vo svojom portfóliu spomínané banky.
Tie zároveň prijatím dodávateľských úverov vo výške 13,1 milióna eúr prefinancujú aj väčšinu zo škôd, ktoré na majetku KSK, a to hlavne na cestách II. a III. triedy, spôsobili povodne.
Pre Úrad KSK to znamená, že najbližšie dva roky zaplatí na splácaní istiny a úrokov menej, ako mal v pôvodnej zmluve. Naopak, pre občanov kraja to znamená, že zo svojich daní zaplatia kvôli tomuto odkladu o takmer 1,6 milióna eur viac na úrokoch.
Na zníženie dlhu pôjdu všetky príjmy z predaja majetku
Šéf Úradu KSK Ondrej Bernát zdôvodnil nárast dlhovej služby kombináciou daňových výpadkov a povodní. Zároveň poznamenal, že nikto v čase, keď sa bral úver od EIB neočakával, že príde ekonomická kríza a kraj bude mať výpadok príjmov na úrovni 8 miliónov eur.
"Teraz sme od vlády dostali na povodne len 900 000 eur, pričom naše škody dosahujú 20 miliónov eur. Sanáciu povodňových škôd sme preto riešili prijatím nového úveru na 10 rokov a odložením splatnosti tých starších. Uznávam, že najmä v roku 2013 budú tie splátky vysoké, ale všetci dúfame, že dovtedy sa situácia zlepší a porastú aj naše príjmy. Negatívum tejto reštrukturalizácie je zvýšenie hodnoty záväzku za celé obdobie splácania o 1 574 621 € vplyvom odloženia splátok istiny a predĺžením celkovej splatnosti v priemere o 2 roky. Pozitívnym momentom je ponechanie pôvodných úrokových sadzieb, platných pri odkúpení týchto záväzkov zo strany Dexie a Slovenskej sporiteľne. Aj keď máme odklad splátok PPP projektov za 22 miliónov eur, chceme šetriť až tak, aby sme ten odklad nevyužili celý, ale mohli ho začať splácať čo možno najskôr. Budúci rok máme nulu v kolónke kapitálové výdavky. A tak všetky príjmy z predaja nášho nepotrebného majetku by okamžite išli na znižovanie dlhovej služby."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
