často o lekárskej pomoci a nemocničnom prostredí ani nechyrovali. Vystačili si s domácim prostredím a laickou pomocou. Domáce pôrody sú na Slovensku v plienkach, ale susedia Česi sa v tomto smere výrazne rozbiehajú. Do akej miery, to nedávno prišla budúcim košickým mamičkám na seminári o materstve, pôrode a pôrodných domoch i priebehu domáceho pôrodu povedať známa pražská pôrodná asistentka Zuzana Štromerová.

Sympatická päťdesiatnička sa venuje profesii pôrodnej asistentky od roku 1981. Za 19 rokov práce v dvoch nemocniciach odrodila množstvo detí. S lekárskou praxou sa však nikdy úplne nestotožnila, preto sa v roku 2000 rozhodla pracovať v súkromnej sfére. "Už asi nebolo nemocnice, kde by som mohla pracovať," spomína. "So svojimi vedomosťami som dospela do takého štádia, ktoré mi s čistým svedomím nedovolilo robiť niektoré nemocničné praktiky ako napríklad nástrih alebo vynútená ležiaca poloha." Odkedy sa pani Zuzana vydala na dráhu domácej pôrodnej asistentky, praktizuje pôrody v domácom prostredí. Už sedem rokov sa v Prahe pokúša prevádzkovať pôrodný dom. Jej nápad sa chvíľu darilo realizovať, no kvôli legislatívnym prekážkam začala pracovať sólo. Ročne odrodí približne 25 detí, celkove ku nej do poradne chodí okolo 50 žien.

Priviesť na svet dieťa, je jedno zo základných poslaní ženy. Napriek tomu, že je to vyslovene intímna a súkromná záležitosť každej budúcej mamy a jej manžela, pani Zuzana hovorí, že pôrody sa odľudštili. Pre ňu je tento pojem vyjadrením, že nemocničné prostredie, v ktorom sa rodičom bábätká narodia, je cudzie. "V takom dôležitom kroku v ich živote prichádzajú ženy do prostredia, ktoré nepoznajú, v ktorom sú nesvoje a ktoré mnohé z nich vnímajú ako nepriateľské. V minulosti ženy rodili v rodinnom kruhu a domáce prostredie dokonale poznali, kdežto v nemocniciach sa rodičky necítia ani ako hostia, pretože tých si vážime a robíme na nich dojem. A to sa o nemocnici povedať nedá."

Aj keď sa domáce pôrody môžu zdať rizikové pre mamičku i bábätko, pani Zuzana tvrdí opak a vysvetľuje pozitívne stránky svojej profesie. "V Nemecku, Holandsku a Švajčiarsku sú pôrody doma bežne zaužívané a časté. Prax je taká, že tehotná žena chodí do mojej poradne a často aj ku klasickému lekárovi. Ak prichádza čas pôrodu, podľa toho ako sa vyvíja, ostáva rodiť doma, alebo ju preveziem do nemocnice. Výhoda pre mamičku je, že sa od začiatku tehotenstva až do pôrodu, vrátane popôrodnej starostlivosti, stretáva s jednou osobou - pôrodnou asistentkou. V klasickej starostlivosti navštevuje lekára v poradni, potom chodí do pôrodnice do predpôrodej poradne, kde je opäť iný odborník a počas pôrodu dieťatko často odrodí iný lekár. Na rozdiel od toho, pôrodné asistentky majú možnosť vidieť celý priebeh tehotenstva. Vedia, čím si žena počas deväť mesiacov prechádzala a zopakujú si to len krátko pred pôrodom zo zdravotnej karty."

Zatiaľ čo na Slovensku činnosť pôrodných sestier pri pôrodoch v domácnostiach stagnuje, v Čechách, aj keď neexistujú oficiálne štatistiky, možno hovoriť o stúpajúcom trende. Pani Zuzana si to odvodzuje na základe zvyšujúcich sa počtov pôrodných asistentiek, ktoré pomáhajú ženám pri pôrode doma. Hovorí, že je to dôsledok toho, ako málo zmenili lekári za posledné roky svoje praktiky a prístupy. Záujem sa podľa nej ešte zvýši, ak sa pôrodníci budú naďalej chovať rovnako.

Verejnosť vníma túto formu zdravotnej starostlivosti rôzne. Jedni ju považujú za kontroverznú, iní odobrujú. Na Slovensku môže domácim pôrodom stáť v ceste zmýšľanie ľudí. "Nenazvala by som to konzervatívnosťou, skôr sú Slovenky málo informované, dokonca dezinformované. Druhá vec je, že moderná spoločnosť je pohodlná, ľudia si radšej povedia - urobte to za mňa, je to ťažká práca. Ľudia sa prosto nechcú namáhať."

Veľkú rolu v povedomí ľudí zohráva aj verejná mienka a tá je naklonená tradičnej forme pôrodu. "Mienku verejnosti formujú autority a pre väčšinu bežných občanov je to lekár. Ak im ten povie, že pôrod doma je hazard, ľudia to tak berú bez toho, aby si overili ďalšie skutočnosti, sú slepo poslušní. Možno je to dané historicky, že Slovensko a Česko bolo stále pod nejakým nátlakom a ľudia sú tak vycvičení podrobovať sa autoritám a informácie preberajú ako hotové fakty, na ktoré nepotrebujú dôkazy. Množstvo vedeckých štúdií za posledných 10 rokov dokazujú, že pôrod mimo nemocnice je pre zdravú ženu rovnako bezpečný ako ten v nej, ak sa o ženu stará školený odborník - teda pôrodná asistentka alebo lekár."

Pani Zuzana preto odkazuje košickým ženám, aby si o domácich pôrodoch pozisťovali čo najviac a aby sa snažili vyvolať verejnú diskusiu na túto tému, bez ktorej sa ani lístok na strome nepohne. "V čom sme my ženy iné, ako tie v západných krajinách? Dôležitá je podpora pôrodných asistentiek, aby im dali najavo, že sú potrebné, pretože ak to asistentky nebudú počuť, tak ani ony nebudú vyvíjať aktivity a ani rozvíjať svoje schopnosti."

Oteckovia sa síce na svoje ratolesti tešia, málokedy sa však nechajú ochotne zlákať do pôrodnej sály. Pri domácom pôrode sa asistencii zrejme nevyhnú. Ich prítomnosť je prirodzená. Pôrodná asistentka tvrdí, že pár sa na príchod bábätka pripravuje spoločne. Ak si nastávajúci otecko neželá byť pri pôrode doma (čo sa podľa Z. Štromerovej stáva len málokedy), vyžaduje si, aby tam miesto otca bola iná, tretia osoba, ktorá pomôže pri starostlivosti o mamičku a bábätko tesne po pôrode. "Zažila som, že sa otecko bál a nechcel byť osobne pritom. S jeho manželkou ostala doma jej mama."

Teraz pôsobí pani Zuzana v tom, čo hovorí veľmi sebaisto. "Odrodené" roky v nemocnici však museli byť niečo iné, ako spoliehať sa len na seba. Sama sa priznáva, že prvý domáci pôrod bol pre ňu veľkým stresom.

"V skutočnosti však vyzeral tak, že ja som vlastne nič neriešila, ale zariadil to za mňa otecko, ktorý manželke pri treťom pôrode asistoval. Bolo to v jedno piatkové popoludnie v čase dopravnej špičky. Kým sa mi podarilo dopraviť sa ku nim, bábätko už bolo hodinu na svete. Tak som ho skontrolovala, zašila pôrodné poranenia mamičke a to bolo všetko. Ten otecko bol perfektný, všetko bolo tak, akoby by malo byť. Bolo tam teplo, dokonca stihol uvariť aj kuraciu polievku. Nikto by si asi nevšimol, že v ten deň sa v tom byte rodilo."

Pôrod doma nevytvára len pevnejšie puto medzi rodičmi a dieťaťom, ale zároveň zocelí ich osobnosti. "Väčšina žien má pri pôrode taký pocit, že by to už najradšej nechala, že má toho dosť. Ale keď majú dobrú podporu a dokážu to, tak nie je nič, čo by ich mohlo viac posilniť. Výchova detí nie je žiadna sranda, treba si toho veľa prežiť, odriecť si, ale keď už zvládli pôrod samy, bez pomoci lekárov, tak ich to posilní. Poznám mamičku, ktorá takto odrodila šesť detí. Povedala, že si tie pôrody potrebovala prežiť a nabilo ju to na ďalšie roky života. Pre ženy, ktoré sa pôrodu boja a myslia si, že to nezvládnu, tak sa pre nich aj takým stáva."

Pre novorodeniatka je stres nemocničný aj prirodzený pôrod, avšak práve druhý menovaný je menej obtiažny, je zdravý. Bábätko to posilní na celý život. "Samozrejme, že existuje percento detí, ktoré by sa bez lékarskej pomoci narodiť nemohli. Ak mamička alebo bábätko nie sú úplne zdravé, alebo je dieťatko v takej polohe, ktorá je pre prirodzený pôrod neprijateľná, tak tieto rodičky musia do nemocnice. Ale väčšie percento žien, tento problém nemá."

Ako pri každom zamestnaní, aj pri tomto si pani Zuzana so sebou po každej príhode odnáša v pamäti množstvo spomienok. Prevládajú skôr tie pozitívne. Rodičov, ktorí v nej zanechali stopy, nazýva nosiči svetla. Dúfa, že ak raz bude mať viac času, napíše o nich knihu. "Tí ľudia, to sú úžasné svetielka, ktoré dávajú nádej do budúcnosti, že to, čo robím, je správne. Mala som mamičku, ktorá odrodila obe deti doma. Keď čakala druhé bábätko, pýtala som sa jej, či nechce rodiť úplne sama. Povedala len, že to by si určite netrúfla."

Keď už prišiel mamičkin čas a dieťatko bolo na ceste, manžel volal nadránom pani Zuzane, aby prišla, že sa už začali prvé sťahy. Tá bola v tom čase na chalupe, od rodičky vzdialená asi 120 km. Počas cesty autom jej opäť volal otec, že dieťatko sa narodilo. "Ja som sa však stratila. Orientovala som sa podľa navigácie a tá ma zaviedla na poľnú cestu, kde bola plánovaná diaľnica. Nevedela som sa odtiaľ dostať a to mi už znovu volal čerstvý otecko s otázkou, kde som, že budú rodiť placentu. Keď som mu povedala, v akej som situácii, ponúkol sa mi, že hneď ako skončí s manželkou, vyvedie ma odtiaľ pomocou internetu. Keď som konečne prišla do ich domu, zistila som, že všetko prebehlo v poriadku. Mamička bola veľmi šťastná a priznala sa mi, že v kútiku duše dúfala, že bude môcť rodiť sama. Pôrod si dokonale užila v kúpeľni, dokonca poslala preč aj manžela. Keď mi opisovala, čo prežívala, keď sa jej dievčatko rodilo a narodilo, behal mi mráz po chrbte a bolo mi do plaču."

Milá je aj príhoda s trojnásobnou mamičkou. Tá pani Zuzane pred tretím pôrodom odporúčala, aby sa ku nej zbytočne neponáhľala a nerušila ani ranné vyšetrenie u zubárky, lebo obe jej deti sa narodili o jedenástej doobedu, teda vtedy príde na svet aj to tretie. A naozaj. Zuzana prišla k rodičke niečo pred jedenástou a bábätko sa narodilo o niekoľko minút potom.

Pražáčka pred rokmi rodila klasicky. Ako hovorí teraz, ak by mala možnosť teraz, svoje dve dcéry by priviedla na svet úplne inak. "Môj pôrod bol ovplyvnený mojimi vtedajšími znalosťami, respektíve neznalosťami a prístupom lekárov. Myslím, že ak by som rodila teraz, určite by som si zvolila prirodzený pôrod, pravdepodobne i v domácom prostredí, ak by sa mi podarilo nájsť pôrodnú asistentku".

A ako sa podľa pani Zuzany rozhodnú rodiť jej dve dcéry? "Vždy sa budem snažiť, aby tá voľba bola na nich, aby sa necítili zviazané, že ma tam musia mať. Ak to budú cítiť tak, aby som s nimi bola, budem to považovať za veľkú poctu. Ale ak sa rozhodnú pre inú alternatívu, bude to úplne v poriadku, pretože obe sú dospelé a samostatné a ja nemám najmenšie právo im do toho zasahovať."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári