ť každého diváka, ale aj to, prečo sa musí udržiavať v kondícii.

Skôr než sme sa posadili na šálku kávy k rozhovoru, stihol J. Vajda prehodiť pár slov s niekoľkými náhodnými okoloidúcimi, ktorí ho spoznali... "Herec, ktorý povie, že ho čosi podobné obťažuje, je sprostý. Poviem to takto rovno a stojím si za tým," vysvetlil herec. "V podstate sa dá povedať, že na to som tu. Toto povolanie herca vtedy živí, keď si ho ľudia všímajú. A preto by si mal pozornosť ľudí vážiť, vnímať ju ako dar. Je predsa prirodzené, že ľudia majú potrebu sa niečo opýtať, ja im stále rád odpoviem a porozprávam sa. Nedávno som sa rozprával s mladým kolegom - nebudem radšej menovať. No a ten mi vravel, že takéto veci ho otravujú. No neviem, nebolo by otravnejšie, keby ho nikto nepoznal? Veď aj keby bol napríklad lekár, ak o ňom nikto nevie, tak k nemu nikto chodiť nebude!"

Popularita so sebou, samozrejme, prináša aj negatíva, ale väčšina hercov tvrdí, že pozitíva im to vyvážia... "Dnes médiá prinášajú hercom mnoho príležitostí, je to pre nás živná pôda. Ja mám to šťastie, že záujem o mňa ako o herca v podstate nikdy nejako rapídne neklesol. Už za totality sa nakrúcalo veľa inscenácií a televíznych filmov a vždy som pocítil, keď sa divákom niečo páčilo. To stačilo, aby večer pustili nejakú inscenáciu a hneď na druhý deň ráno sa ľudia na to pýtali hoc i na ulici. Nuž a dnes je to podobné. Diváci sa namotajú na seriál a tiež majú potrebu sa pýtať, čo sa v ňom bude diať ďalej."

Podľa J. Vajdu má každá doba svoje čaro a záleží len na človeku, či v nej bude hľadať to pozitívne, alebo bude plakať nad negatívami. "Pravda je taká, že herci sa počas totality mali dobre. Mali sme mnoho práce, mali sme istoty. Keďže vtedy bolo nemysliteľné, aby sa preberali veci zo zahraničia, tak sa všetko vyrábalo u nás. Seriály, inscenácie, filmy... No a my sme utekali z javiska pred kameru a znovu späť. Po revolúcii nastalo vákuum, lebo ľudia boli hladní po zahraničnej produkcii a my sme väčšinu času trávili v dabingu. Lenže, aj to je zaujímavá robota. Teraz našťastie prišli časy, keď divák znovu túži po slovenských hercoch, po slovenských seriáloch, po témach, ktoré sú mu blízke. Nuž a podľa mňa, hoci sa toto všetko okolo menilo, ľudia ostali takí istí. Dnes sa s obľubou tvrdí, že žijeme uponáhľaný život. A za komunizmu sme sa neponáhľali? Náhlili sme sa síce za inými vecami, ale náhlili. Lebo keď ste zistili, že tam a tam majú mandarínky, tak ste si šli nohy dolámať, len aby ste stihli nejaké kúpiť, kým ešte budú, lebo ďalšie budú možno až o mesiac. Každá doba má svoje strašidlá, ale aj svoje krásy..."

J. Vajda o sebe tvrdí, že je workoholik, no časom sa naučil aj oddychovať. Dnes mu najviac času zaberá práca na jeho domovskej scéne SND a nakrúcanie seriálu "Ordinácia v ružovej záhrade". "Za postavu lekára v 'Ordinácii' som, samozrejme, vďačný. O to viac, že môj otec bol lekár, v rodine máme mnohých lekárov. Často sa mi stáva, že mi vyčítajú nejaké veci, ktoré sme tam spravili tak, ako by to reálne lekár nespravil. My síce máme tím odborníkov a snažíme sa, aby všetko bolo tak, ako má byť, ale nie vždy to vyjde. Z lekárskeho prostredia som sa mnohému priučil a teoreticky by som už vedel zvládnuť aj pôrod, pretože viem, ako treba postupovať. V istom zmysle tento seriál prináša každému niečo pozitívne, ale netreba zabúdať ani na iné veci. Teraz zrejme možno trochu pôjdem proti sebe, ale zdá sa mi, že ľudia priveľa času trávia pri seriáloch. Iste, pre nás je dobré, ak máme sledovanosť, lenže mám pocit, že niektorí to berú ako náhradu za naozajstný život, ktorý by mali žiť. Asi by sa mali venovať viac sebe, ako seriálovým hrdinom..."

Sám sa snaží o to, aby mu práca neukrajovala z času, ktorý potrebuje pre seba. "Pri tých príležitostiach, ktoré dnes ponúkajú rôzne televízne projekty, by bolo ľahké nechať sa pohltiť prácou. Ale načo by to bolo dobré? Ja som, našťastie, v situácii, že si môžem dovoliť povedať - toto beriem, toto nie. Mladí herci tvrdia, že keď ide karta, treba hrať. Nuž, oni sú mladí, tak nech sa páči," smeje sa. "Ja som už svoju kartu mal a myslím, že som ju využil viac než dosť. Mám to šťastie, že som členom SND, čiže som pomerne na očiach, a preto o príležitosti nie je núdza. A chápem, že nemôžem mať v televízii toľko príležitostí, ako mladí herci, lebo všetky scenáre sa zameriavajú na mladšie ročníky. Ale ak nebude práca v seriáloch, bude v dabingu či na javisku. Treba vyčkať, všetko príde tak, ako má. Netvrdím, keď som bol mladý, tiež som sa naháňal za robotou, ale dnes to vidím inak. Nie som iný, len som vekom zmúdrel."

V médiách bol J. Vajda odjakživa vykresľovaný ako muž, ktorému viac než čokoľvek iné pristane príjemná ženská spoločnosť... "Bol som playboy, no a čo? Nuž a to tiež súvisí s tým, čo som povedal, že sa nemením, len vekom mením pohľad na mnohé veci. Ako mladý herec som bol zaškatuľkovaný do rolí milovníkov a, pravdupovediac, aj v skutočnom živote som bol búrlivák. Ale nemám pocit, že to mojej existencii nejako ublížilo," smeje sa. "Bol som jednoducho taký, žil som si svoj život tak, ako sa mi to páčilo. No aj dnes si žijem svoj život tak, aby so bol spokojný. Nezmenil som sa, len som časom prišiel na to, že na svete sú aj dôležitejšie veci..."

Iný pohľad na svet získal možno aj vďaka tomu, že ho doslova pohltili východné filozofie, ktorými sa dnes riadi. "Stále som vedel, že nie som materialista, no svet bol iný, čosi také ako duchovno sa nenosilo. Navyše, ešte pred pár rokmi by som sa nemal ako dostať k literatúre o východných filozofiách, nemal by som sa s kým o tom porozprávať. Našiel som v tom zmysel života, prináša mi to mnoho pozitívnej energie. Verím, že moja duša tu nie je len na jednu krátku návštevu, verím, že sa môže vrátiť v inej podobe. A keď niečomu takému veríte, tak je to pohoda, je to upokojujúce. Nie je krásne veriť, že sa dostanete do vyššieho levelu? Nikto vás nevystraší smrťou a predstavou, že sa po nej budete škvariť v pekle. To je asi ta najpríšernejšia vec, akú si cirkev vymyslela! Veď život predsa nie je o strachu, ale o poznaní. O tom, že dospejete a pochopíte mnohé veci." Hoci verí v reinkarnáciu, doposiaľ nemal potrebu zisťovať, ako to bolo s jeho predchádzajúcimi životmi. "Nevravím rovno, že sa toho bojím, ale skôr ide o nejaký rešpekt. Zatiaľ mi stačí viera v predchádzajúce a budúce životy, nechcem o nich vedieť viac. Je však možné, že časom sa budem zaujímať aj o to."

Ako zástanca východných filozofií neverí na náhody, a preto aj stretnutie so svojou priateľkou July, s ktorou tvoria pár už niekoľko rokov, nepovažuje za náhodu, aj keď by sa ňou na prvý pohľad mohla zdať. "Sedel som chrbtom k nejakej žene, ktorá si čítala knihu. Sústavne mi čosi padalo, stále som sa musel pre to zohýbať, veci sa mi kotúľali k nej. Vravel som si, že predsa nie je normálne, aby mi všetko padalo z rúk. Potom som si všimol, akú knihu číta, a zaujalo ma to. Prihovoril som sa jej. No a tak, ako sme sa pred tými desiatimi rokmi začali baviť o jej knihe, tak sa spolu bavíme dodnes. Spája nás veľa vecí. Neverím, že to bola náhoda. Ja dnes hovorím, že nás spojila energia vo vesmíre. Aj naši starí rodičia to tiež poznali, keď vraveli - vrana k vrane sadá. Energia priťahuje energiu."

A hoci sa dnes J. Vajda zaoberá duchovnými vecami, v TV Markíza sa ho rozhodli v relácii "Bez servítky" obklopiť štyrmi playmate. "No, to si na mňa ale vymysleli, že?" smeje sa. "Lenže ja rátam s tým, že ľudia ma stále majú zaškatuľkovaného ako istý typ muža, ku ktorému sa skrátka tie baby hodia... No a keďže s Markízou dobre vychádzam, dostávam v nej pomerne veľa príležitostí, tak som im vyšiel v ústrety. Navyše - čo si budeme klamať, finančne to bolo ohodnotené viac než dobre. S July sme to prebrali skôr, než som súhlasil s nakrúcaním a, samozrejme, proti tomu nič nemala. Náš vzťah je o dôvere, preto nemala žiadne obavy z toho, že sa okolo mňa niekoľko dní bude motať toľko 'pipiniek'."

Zatiaľ čo pre štyri playmate navaril a vyvážal ich v lodi po Dunaji s fľašou šampanského v ruke, s vlastnou priateľkou si takto oddych nepredstavuje. "Nepotrebujeme nič okázalé, úplne nám stačí, ak môžeme ísť do prírody na prechádzku. Radšej ako sa s pohárom vína pretekať na lodi po Dunaji, si doprajem pohľad na Dunaj z brehu počas behu. Pohyb musím mať, lebo je dôležité udržiavať sa vo forme. Občas ma aj rozosmeje, keď sa niekde dočítam, ako sa snažím vyzerať dobre, a preto chodím do posilňovne. Nuž ale skúste vyjsť na javisko, keď ste bez kondície, a odohrajte predstavenie, aby ste pritom nemali pocit, že vás bude treba na konci z javiska odniesť! Nedávno sa nám stalo, že s inscenáciou, ktorú sme robili s jednou agentúrou, nám na zájazde naplánovali dve predstavenia za sebou dva dni po sebe. Po šiestich hodinách na javisku už v prvý deň som skapínal. Potom som si povedal, že takto to nejde, zamakal som na kondičke a pri ďalšom takom maratóne som si povedal - aha, ako to ide aj bez pocitu, že nedožijem do poslednej opony," smeje sa.

Herectvo však nie je len o fyzickej vyčerpanosti... "Psychicky musí byť herec absolútne fit, lebo inak by ho to zabilo. Nedávno som kdesi čítal príbeh o tom, ako nejaký muzikant šiel na koncert a dcéra sa ho opýtala, koľko ho čaká taktov. Porátal ich, povedal to dcére a v tej chvíli ho chytil des. Keď som to dočítal, vzal som do ruky scenár, spočítal si slová na jednej strane. Bolo ich viac ako dvesto a ten scenár mal sto strán. Tiež som si povedal - panebože! Lenže takto na to jednoducho herec nesmie myslieť. Musí byť v pohode, aby to na scéne nepokašľal," dodal Jozef Vajda na záver.

Jozef Vajda

Dátum narodenia: 31. júl 1955

Znamenie: Lev

Miesto narodenia: Žilina

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: slobodný, zadaný

Relax: príroda

dnm

Autor: dnm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári