e Vondráčkovej, o svojich láskach a nepozdávajú sa jej ani otázky na operáciu nôh, ktorú prekonala pred rokom. Oveľa radšej však hovorí o práci a najmä o novom muzikáli, vďaka ktorému sa po dlhom čase opäť vrátila na scénu.

Sympatická tridsiatnička bola skvelo rozbehnutá. Úspešné platne, muzikály, koncerty... Lenže všetko zabrzdili zdravotné problémy s chodidlami na oboch nohách. "Problémy som mala vďaka tancu a modernej gymnastike už dlhšie, ale keď som skúšala muzikál ´Touha´, musela som obuť topánky na podpätkoch, ktorým sa celkom úspešne vyhýbam a tancovať. To bol koniec. Každý krok bol ako črepina do nohy," vysvetlila Lucie. Začiatkom minuloročného leta sa preto podrobila operácii, niekoľko dní pobudla v pražskej nemocnici Motol, a keďže sa potom celé dva mesiace nesmela postaviť na nohy, musela byť na invalidnom vozíčku. Rekonvalescencia však bola problematická a Lucie ešte celé mesiace nesmela pracovať. Na scénu sa vrátila až teraz, keď jej trojica - režisér Viktor Polesný, textár Karel Šíp a muzikant Petr Janda zverili úlohu v novom českom muzikáli "Ať žije rokenrol!", ktorý mal premiéru 20. októbra.

Návrat po dlhej pauze nebýva vždy jednoduchý, ale keďže lekári Lucii odporúčali, že už môže nohy naplno zaťažovať, s vervou sa do toho pustila. Dokonca svoje nedávne problémy spočiatku zatajila choreografke, pretože nechcela, aby na ňu brala zbytočné ohľady. "Veľmi som sa tešila! Bez povolenia lekárov by som, samozrejme, do takého tanečného frmolu nešla. Som poslušná pacientka. Navyše ma ešte jedna operácia čaká, takže na nejaké zbytočné hrdinstvo naozaj nie je priestor. Ale na druhej strane mi to jemné zastavenie v kolobehu práce veľmi pomohlo. Odrazu máte čas sa nadýchnuť, pozrieť späť, zhodnotiť niektoré rozhodnutia a potom nasadiť tempo omnoho príjemnejšie a pokojnejšie. Viete, kde máte limit," porozprávala herečka a speváčka.

Muzikál "Ať žije rokenrol!" vráti diváka na prelom 50. a 60. rokov, keď svet zachvátila horúčka zvaná rokenrol, ktorý si cestu do vtedajšieho Československa hľadal komplikovane. Lucka v ňom stvárňuje zväzáčku Yvettu, ale ako priznala, so svojou hrdinkou v skutočnosti nemá veľa spoločného. "Je mi sympatická, ale ja som nikdy nebola také vzorné dievčatko v ružových šatôčkach. Nosila som džínsy, pozerala som MTV, zachraňovala zatúlané mačky a hlavne neposlúchala tých, čo mi radili. Hľadala som si svoju cestu. V muzike, v herectve, v živote. Vždy mi hovorili, že herečky nemajú študovať. Iní zase, že keď hrám v divadle, nemala by som vydávať platne. Že pokiaľ hrám na Hrade Shakespeara, mám opovrhovať popom. Nikdy ma tieto súdy neprestanú prekvapovať. Nech si každý robí, čo ho baví. Šťastie vidím v tom - nájsť svoju cestu."

Lucka tú svoju našla, hoci neraz jej ju skrížia rôzne nepríjemnosti. "Často dostávam otázku, ako môžem stíhať toľko vecí. Lenže pokiaľ nájdete niečo, čo vás v živote baví, tak sa energia počas práce sama obnovuje. Čo vložíte, to dostane späť. Keď uhnem a robím chvíľku to, čo ma neteší, ide akákoľvek sila do bezodnej studne. A nestihnem nič." Jediné, čo jej možno k šťastiu chýba, je ideálny partnerský vzťah. Sama však pred časom, keď sa rozišla s krasokorčuliarom Tomášom Vernerom, priznala, že na to ešte zrejme nedozrela. V živote vraj stretla niekoľko ideálnych chlapcov, ale problém je možno v tom, že ona ešte nie je úplne ideálna.

Viac ako srdcové záležitosti však momentálne šarmantnú blondínku teší návrat do pracovného kolotoča. Fanúšikovia ju môžu napríklad vidieť aj v pokračovaní seriálu "Taková normální rodinka" a do kín by mal doraziť aj film Labyrint. "V novembri mám hereckej práce až nad hlavu. Vianoce mi potom prídu veľmi vhod. Prinesú totiž pokoj. A ten som sa konečne za posledný rok naučila neodsúvať na druhú koľaj..."

Autor: Magazín Víkend Dnes, nov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári