O budovu mesto zatiaľ neprišlo len vďaka úspešnému dovolaniu na Najvyšší súd.
KOŠICE. Mesto Košice má nádej na obrat v takmer prehratom súdnom spore o Dom umenia, miestnymi nazývaný "bužňa". Najvyšší súd ešte v polovici tohto roka zrušil právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ktorý pred dvoma rokmi prikázal samospráve, aby niekdajšiu neologickú synagógu vydala Židovskej náboženskej obci.
Košická židovská obec sa vrátenia budovy na konci Moyzesovej ulice domáha od roku 1994. Nárok opiera o reštitučný zákon prijatý na Slovensku rok predtým. Jeho účelom bolo zmiernenie niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám v období komunistického režimu.
Zmluva so štátom
Židovská cirkev predala synagógu miestnemu národnému výboru, teda štátu v roku 1955. Po vzniku samospráv prešla v roku 1991 do vlastníctva mesta.
V októbri 2007 Okresný súd Košice I po dlhom dokazovaní dospel k záveru, že k obchodu došlo "v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok", čo je predpokladom na vydanie nehnuteľností podľa reštitučného zákona.
Podľa rozsudku tieseň spočívala v tom, že židovská cirkev kúpnu zmluvu uzavrela so štátom v 50. rokoch, v období politických procesov a prenasledovania cirkvi, a tiež pod tlakom pre Židov tragických vojnových rokov. Zjavnú nevýhodnosť transakcie súd odôvodnil "neprimeranou cenou" 900-tisíc korún, ktorú štát za synagógu zaplatil.
V októbri 2008 tento rozsudok so zmenami potvrdil krajský súd. Košická samospráva sa potom chytila poslednej možnosti, ako verdikt zvrátiť, a podalo dovolanie. Najvyšší súd mu vyhovel, keď usúdil, že bolo porušené právo mesta na súdnu ochranu, lebo jeho právnik v procese nemal možnosť vyjadrovať sa k všetkým okolnostiam prípadu. Zároveň vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Súd: Nemali na výber
Ten vo svojom rozsudku stav tiesne, v ktorom židovská cirkev mala cirkev prísť o synagógu, vysvetľuje inak ako prvostupňový súd. Podľa neho vyplýval viac z ekonomických, ako historických okolností. "Žalobkyňa nemala možnosť slobodne si vybrať kupujúceho, nehnuteľnosti mohla predať len štátu. Predaj realizovala nútene, inak by aj tak vlastníctvo stratila, aby získala prostriedky na zaplatenie dlhov. Pre tragický osud svojich príslušníkov ich nemohla získať iným spôsobom," zdôvodňoval.
Mesto to teraz bude mať príležitosť v novom konaní vyvrátiť, čo predtým podľa Najvyššieho súdu nemalo. Krajský súd sa na príkaz Najvyššieho súdu má tiež znova zaoberať aj tým, či Židovská náboženská obec v Košiciach, ktorá mesto žaluje, je právnym nástupcom Košickej židovskej materinskej cirkvi, od ktorej štát synagógu kúpil.
Vydanie exekúciou odložili
Samospráva je posledným rozhodnutím v dlhej kauze spokojná. Práve podaním dovolania totiž mesto dosiahlo, že vydanie budovy, o ktoré sa židovská obec po právoplatnom rozsudku usilovala cez exekúciu, Najvyšší súd odložil. "Mesto Košice je naďalej vlastníkom Domu umenia do vydania nového konečného súdneho rozhodnutia, ktoré potvrdí alebo zmení doterajší stav," povedala hovorkyňa magistrátu Katarína Jantošovičová.
Židovská náboženská obec v Košiciach podľa jej predsedu Pavla Sitára naďalej trvá na tom, že o synagógu prišla v stave tiesne, ktorú vyvolala štátna politika v rokoch 1938 až 1989. Ak by nehnuteľnosť nakoniec získala, zriadila by v nej múzeum vrátene expozície rituálnych židovských kúpeľov.
"Využívala by sa aj pre verejnosť, ako kultúrna ustanovizeň," hovorí Sitár. Z príjmov za vstupné od návštevníkov a z prípadného nájomného, ktoré teraz inkasuje mesto, by podľa neho židovská obec bola schopná budovu udržiavať a spravovať.
Štátna filharmónia budovu obnovuje
Štátna filharmónia ako nájomca napriek sporu do budovy investuje. Zmeny nehnuteľnosti môžu ovplyvniť nárok cirkvi na jej vrátenie.
KOŠICE. Budova s kupolou na Moyzesovej ulici je jednou z architektonicky najvýraznejších budov Košíc. Niekdajšia neologická synagóga z roku 1927 je dnes považovaná za mestské centrum umenia a kultúry. Na Dom umenia sa zmenila v roku 1962, keď k nej pristavali novú časť s tanečným parketom, šatňami, sálami na poschodí a salónikmi.
Do budovy potom investovala aj Štátna filharmónia Košice, ktorá v nej sídli od svojho založenia v roku 1968. Priestory má v nájme od mesta Košice. "Rozhodnutie Najvyššieho súdu nám zabezpečí stabilnejšie podmienky prenájmu i možnosť pokračovať v obnove priestorov. Od roku 1994 sme prefinancovali viac ako 2,2 milióna eur. Nedávno bola do užívania odovzdaná nová prístavba, v ktorej vznikli šatne a ladiarne," hovorí riaditeľ filharmónie Július Klein (na snímke).
Pôvodná a nová budova
Práve otázku zhodnocovania budovy považuje za podstatnú Najvyšší súd. Má totiž pochybnosti, či súčasnú nehnuteľnosť možno ešte považovať za tu istú, ktorá v roku 1955 prešla do vlastníctva štátu.
"Predmetom vrátenia nemôže byť vydanie inej než pôvodnej veci," upozornil v uznesení senát sudcu Ladislava Górásza. Krajskému súdu nariadil, aby vyriešil otázku, či pôvodná stavba v dôsledku prestavby a ďalších zmien "existuje, alebo zanikla ako vec v právnom zmysle".
ato, rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
