Korzár logo Korzár Košice
Streda, 12. máj, 2021 | Meniny má PankrácKrížovkyKrížovky
NOVEMBER '89

Nežná má dvadsaťjeden rokov

Volíte, koho chcete. Ak sa vám nechce, voliť nejdete. Podnikáte, cestujete, či chodíte bez obáv do kostola. Pred 21 rokmi to všetko nebolo také samozrejmé. November '89 znamenal koniec totality v Československu.

Tribún mítingov Peter Rašev. Dnes už nebohý herec a režisér sa vtedy prihováral tisíckam Košičanov.Tribún mítingov Peter Rašev. Dnes už nebohý herec a režisér sa vtedy prihováral tisíckam Košičanov. (Zdroj: Veronika Janušková)



KOŠICE. Na prechádzke popri hranici sa malý chlapec opýtal otca, kto je za tým ostnatým drôtom. Odpoveď znela: My, synku, my. Aj tento klasický vtip ilustruje význam Novembra.

Vyše 20 rokov po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie (21. 8. 1968) sa ekonomická, politická a sociálna situácia komunistickej krajiny stávala neznesiteľnou. Nesloboda, strnulosť a všeobecný nedostatok spolu s pocitom, že ľudia žijú izolovaní od sveta, dozreli do spontánnych prejavov a manifestácií.

Košice - Praha

Na Slovensku sa druhým centrom odporu voči vtedajšiemu režimu po Bratislave stali Košice. Východ mal za totality bližšie k Prahe, preto najmä v prvých dňoch po 17. novembri 1989 si jeho metropola zachovávala nezávislosť od bratislavského centra. Informácie získavali Košičania takmer výlučne z Prahy. Po českom vzore vznikali v mestách najmä na východe Občianske fóra, ktoré sa až neskôr transformovali na "bratislavskú" Verejnosť proti násiliu.

Začalo sa to u Strýka

Kľúčovou postavou košického pohybu bol disident a filozof Marcel Strýko, ktorý 20. novembra spoluzakladal Občianske fórum v Košiciach. „Po Marcelovi išla Štátna bezpečnosť už od strednej školy, podieľal sa na vydávaní samizdatovej literatúry, navštevoval Prahu, stretával sa s ostro sledovaným Egonom Bondym, zúčastnil sa na fóre Charty 77. Absolvoval na ŠtB viac ako 200 výsluchov," spomínala pre niekdajší Košický večer jeho manželka Erika. Strýko zomrel krátko po piatom výročí revolúcie.

„20. novembra som navštívil Marcela Strýka v jeho byte na Havlíčkovej ulici v Košiciach a so skupinou priateľov sme sa rozhodli, že založíme v Košiciach Občianske fórum," vybavil si vlani jeden zo zakladateľov OF v Košiciach Peter Neuwirth.

Prvú akciu zorganizoval v meste umelec Peter Kalmus, hnevalo ho, že sa tu nič nedeje. Pálenie sviečok 21. novembra pred vtedajším Tuzexom malo byť malým stretnutím. „Počítal som, že by mohlo prísť asi 30 ľudí... Na mieste, kde bol zabitý študent, sme začali trasúcimi sa rukami zapaľovať sviečky. Boli to pocity, keď sa strach miešal s eufóriou. Postupne sa pristavovali okoloidúci." Stretlo sa ich tam asi 300.

Študenti v uliciach

Priestory OF na rohu dnešnej Hlavnej (vtedajšej Leninovej) a Alžbetinej ulice denne navštevovali stovky ľudí. „Prvý míting 22. novembra bol vlastne takým tichým pochodom asi 5-tisícového davu študentov od Technickej univerzity po Vedeckú knižnicu. Na Pribinovej ulici stáli hasičské autá. Šéf hasičov neskôr spomínal, že sa mu uľavilo, že nemuseli zasiahnuť," zaspomínal si vlani pri okrúhlom výročí novembrový aktivista Daniel Liška.

Až 26. novembra začali v centre Košíc mítingy, ktoré boli ozvučené zvukovou aparatúrou. „V ten deň sme v byte akademického maliara Zbyňka Prokopa podpísali vyhlásenie zakladajúcich členov koordinačného výboru OF. Na mítingu ho prečítal herec Jozef Švoňavský s televíznym režisérom Jaroslavom Kernerom. Zakladajúci dokument podpísali okrem iných Ľubomír Badiar, Erik Groch, Peter Neuwirth, Slavomír Stračár, Marcel Strýko, Štefan Lazorišák, ja a ďalší," hovorí Kalmus.

Gál: Kto bol hajzel, ostal ním

Fedor Gál bol lídrom Verejnosti proti násiliu a častokrát v tých časoch navštívil Košice. Zdôrazňuje, že slobodu si človek môže zachovať v každom režime.

„Kto bol hajzel pred Novembrom, ostal hajzlom aj po Novembri. Režim s tým nemá nič spoločné. Začali sme plávať v demokratickom prostredí, a to je ťažké jak sviňa. Demokracia je ako džungľa: krásna, pestrofarebná, ale nebezpečná," povedal v minulosti pre Korzár.

Čo režim najviac charakterizovalo

Voľby boli v komunistickom režime fraškou, pretože ich výsledky boli vopred dané a bolo úplne jedno, či sa konajú, lebo nemohli nič zmeniť. Boli totiž zdegradované na manifestačný akt podpory vládnucim, tak ako spartakiáda alebo prvomájové sprievody. Občania sa tvárili, že volia režim a ten sa tváril, že im to verí.

Socialistické Československo striktne odmietalo súkromné podnikanie. Až v roku 1988 zákon umožnil družstevné „súkromné" podnikanie.

Akýkoľvek slobodný pohyb prednovembrový režim chápal ako ohrozenie. Predstieral síce, že chráni hranice pred hrozbami zvonku, no každý vedel, že ich chráni zvnútra, aby nikto nemohol opustiť republiku bez dovolenia. Voľný pohyb osôb cez hranice, najskôr s pasom a potom aj bez neho, je pre každého, kto žil v prednovembrových pomeroch, jedným z najciteľnejších prejavov zásadnej spoločenskej zmeny.

(r)
Fakty

Čo predchádzalo pádu režimu

16. 11. 1989 - Nepovolená demonštrácia študentov v Bratislave mala poukázať na zlý stav školstva a internátov. Asi 200 študentov pochodovalo v tento predvečer Medzinárodného dňa študentstva ulicami k ministerstvu školstva. Chceli sa stretnúť s kompetentnými, polícia nezasiahla.

17. 11. - Viac ako 500 zranených po tvrdom zásahu policajtov proti účastníkom úradne povoleného pochodu v Prahe. Mal byť spomienkou na 50. výročie zatvorenia vysokých škôl nacistami. Policajti zablokovali na Národní třídě asi 10-tisícový dav, použili obrnené transportéry, bili ľudí obuškami.

18. 11. - Po brutálnom zásahu sa študenti pražských vysokých škôl zhromaždili na štrajku v budovách škôl, o útoku na demonštrantov informovali médiá na celom svete. Študenti a pedagógovia požadovali spravodlivé vyšetrovanie.

19. 11. - Na Národní třídu prišli tisícky ľudí, začali sa aktivizovať aj umelci, cirkvi a ďalší obyvatelia. V pražskom Činohernom klube rozhodli o založení Občianskeho fóra - vyjednávača medzi občanmi a komunistami. Ústrednou postavou sa stal Václav Havel.

20. 11. - Na Slovensku sa disidenti, študenti, umelci a iní ľudia spojili vo Verejnosti proti násiliu - VPN. V bratislavskej Umeleckej besede schválili program VPN. Boli v ňom požiadavky na dialóg vo vnútri spoločnosti a skutočnú demokraciu. Počas demonštrácie na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí ich prečítal herec Milan Kňažko.

21. 11. - K štrajku českých vysokých škôl sa pripojili aj slovenské.

22. 11. - Prvá zo série demonštrácií na bratislavskom Námestí SNP, prišlo tam okolo 100-tisíc ľudí. Organizátori prečítali požiadavky, aby VPN dostalo prístup do médií ešte stále kontrolovaných komunistami, rehabilitovanie ľudí prenasledovaných z politických dôvodov, prepustenie disidentov z väzníc, aby došlo k zmene volebného systému a rezignovali všetci politici, spojení s érou stalinizmu.

24. 11. - Komunisti sa rozhodli, že nepoužijú proti demonštrantom silu, na mimoriadnom zasadnutí ÚV KSČ v Prahe navrhol minister obrany Milan Václavík pohotovosť pre všetky bezpečnostné zložky. V podvečer sa predsedníctvo rozhodlo rezignovať, vrátane generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša.

25. 11. - Prezident ČSSR Gustáv Husák zastavil trestné stíhania disidentov Jána Čarnogurského, Jiřího Rumla, Miroslava Kusého, Petra Uhla i ďalších. Niekoľkým už odsúdeným odpustili tresty.

27. 11. - Generálny štrajk trval dve hodiny, od poludnia do 14.00 hod., ukázal jasnú podporu ľudí Občianskemu fóru a VPN. V niektorých fabrikách nebolo umožnené občanom štrajkovať.

28. 11. - Podľa J. Čarnogurského, účastníka prvého oficiálneho rokovania s komunistami, jednou z požiadaviek bola rekonštrukcia vlády. Komunistický federálny premiér Ladislav Adamec navrhol zmeny, ktoré druhá strana neprijala. Ďalšie stretnutia boli bez neho, na mieste Adamca už bol Marián Čalfa.

29. 11. - Pod tlakom verejnej mienky vypustilo Federálne zhromaždenie z ústavy článok 4. Hovoril, že vedúcu úlohu v spoločnosti i štáte má KSČ.

30. 11. - Po tom, ako sa predseda SNR Viliam Šalgovič vzdal funkcie predsedu SNR, nahradil ho komunista Rudolf Schuster. Šalgovič psychicky neuniesol zánik komunizmu a neskôr spáchal samovraždu.

9. 12. - Odchod z postu prezidenta oznámil G. Husák deň pred vymenovaním novej vlády. Mal vtedy 77 rokov, zomrel v ústraní 18. 11. 1991.

10. 12. - Husák vymenoval novú vládu, premiérom sa stal M. Čalfa. Z 21 členov bolo 10 komunistov a 7 bez straníckej príslušnosti. Ostatní boli zo satelitných strán KSČ, už sa ale od nej oddelili.

10. 12. - VPN umožnilo počas výletu do rakúskeho Hainburgu asi 100-tisíc ľuďom prvýkrát v živote opustiť krajinu smerom na Západ.

28. 12. - O prezidentské kreslo sa uchádzal Alexander Dubček, bolo však jasné, že ho dostane V. Havel. Dubčekovi ponúkli druhú najvyššiu funkciu - predsedu Federálneho zhromaždenia, poslanci ho zvolili takmer jednohlasne.

29. 12. - Absolútny koniec komunistickej éry znamenala slávnostná inaugurácia V. Havla do funkcie prezidenta.

8. - 9. 6. 1990 - V Česku i na Slovensku utrpeli v prvých slobodných voľbách komunisti porážku. Voľby do SNR vyhrala VPN s 29 %, nasledovalo KDH (19) a SNS (necelých 14). Do parlamentu sa dostalo iba 7 strán, KSS (13) získala len 22 mandátov zo 150.


(sam)

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Chcete mať pasívny príjem vďaka investovaniu? Ako začať?
  2. Toto je budúcnosť dopravy. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy?
  3. Tip na rodinné kombi 4x4 v plnej výbave do 30 000 eur
  4. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  5. Najbrutálnejšie preteky sveta? Extreme E je Formulou 1 v teréne
  6. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus®
  7. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania
  8. Chcete, aby mali školáci Čerstvé hlavičky? Hlasujte
  9. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér
  10. S kvalitným poistením sú finančné následky vážnej choroby menšie
  1. Union má novinku – Očný balík v hodnote 100 eur pre každého
  2. Čerstvá dvojnásobná mamička porovnáva pôrod v Nemecku
  3. Tretia generácia očných špecialistov prichádza do Košíc
  4. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania
  5. Chcete, aby mali školáci Čerstvé hlavičky? Hlasujte
  6. Nákupy, ktoré rozbúchajú srdce v nákupnom centre Novum Prešov
  7. Najbrutálnejšie preteky sveta? Extreme E je Formulou 1 v teréne
  8. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy?
  9. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér
  10. Posúvajú svet k lepšiemu: Sociálni inovátori
  1. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 15 781
  2. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku 14 137
  3. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 11 576
  4. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 11 446
  5. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 7 602
  6. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 7 025
  7. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál 5 737
  8. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 5 641
  9. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 5 640
  10. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné 5 226
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Aké sú pravidlá nosenia rúšok a respirátorov od 17. mája?

Respirátory môžu byť v lete rizikom.

2 h
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič by mal ubrať plyn

Peter Tkačenko

"Normálny" Matovič je možno oxymoron, ale občania by ho ocenili.

7 h
Rozhovory ZKH: Ján Mičovský.

Minister podporuje Kolíkovú.

11. máj

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop