Tam z malej obhorenej triesky urobia prípad na titulné stránky novín, objasnia prípad, realita je však iná. Zisťovateľ príčin požiarov OR HaZZ v Košiciach Tomáš Berzetei pátra takmer každý deň v zhoreniskách. Snaží sa dať odpoveď na otázky, ktoré sú neraz nezodpovedateľné.

"Záleží od stupňa vyhoretia, od toho, ako skoro bol požiar spozorovaný, prípadne ako rýchlo zasiahne hasičská jednotka. Na základe stôp po šírení požiaru, smere horenia či stupňa horľavosti látok a iných skutočností dospejeme k nejakému záveru," vysvetľuje sympatický muž. Musí zadefinovať, kde bolo ohnisko požiaru a potom stanoví možnú verziu jeho vzniku. Či ide o technickú závadu napovie, ak sú na mieste technické zariadenia, prípadne zapojená elektrická inštalácia. Potrebuje nazbierať aj veľa informácií od ľudí.

"V Čechách to funguje tak, že zisťovateľ dotiahne prípad do konca, u nás zatiaľ nie. My urobíme záver, ktorý poskytneme polícii a poisťovni, slúži pre potreby zboru. Nemám právomoci ako policajt, ale na to, aby som určil príčinu, musím mať čo najviac informácií od ľudí. Preto, aby som si vytvoril čo najpresnejší obraz o situácii, ktorá mohla požiaru predchádzať a spôsobiť horenie. Jedna vec sú podmienky na vznik požiaru, druhá samotný požiar."

Následne dáva dokopy jednotlivé verzie a na základe informácií a vylučovacej metódy dospeje k nejakému záveru. Ten môže byť jednoznačný aj pravdepodobný. "Dva rovnaké prípady asi nenájdeme. Dôležitý je i priebeh zásahu, stáva sa, že je potrebné strhnúť strechu, otvoriť nejaké dvere. A dôkazy sú preč... Pre políciu i mňa je podstatnou informáciou, ktoré zámky rozbili hasiči, ktoré boli poškodené potenciálnym páchateľom. Tieto informácie poskytujeme polícii, vrátane priebehu zásahu. Polícia chce vedieť, aký bol stav pred požiarom, hasiči pri zásahu však musia neraz rozbiť okno, aby oheň uhasili. Táto práca je preto zvláštna, lebo sa pracuje s množstvom predpokladov a viaceré verzie sa musia ustáliť na jednej."

Kedysi mali zisťovatelia k dispozícii metodické listy. Keď prišiel nový výrobok na trh, dostali potrebné informácie. Na základe toho vedeli, aké druhy požiarov môžu pri jednotlivých výrobkoch vzniknúť. Teraz to tak nefunguje. Sú iné materiály, iná horľavosť, teplota. "Hlavnou metódou práce je teda vylučovanie. Miesto musíme najprv prehliadnuť a nájsť ohnisko požiaru. Snažíme sa pátrať, rozprávať so svedkami. Treba zistiť, aké boli meteorologické podmienky, či sa našli zvyšky horľavých látok."

Zisťovanie príčiny požiaru je dôležité aj z pohľadu poisťovní, ktoré sa o výsledky zaujímajú. Podľa T. Berzeteia ich zaujíma, kto zavinil škodu, aby ju vedeli preplatiť alebo naopak. "Záleží to aj na poistných zmluvách, čo všetko sa vzťahuje na poistenie. Problémy pre poisťovňu vznikajú vtedy, ak škodu zavinila iná osoba ako poistený, aby si mohla poisťovňa škodu vymáhať. Chcú vedieť, či došlo k porušeniu predpisov a kým."

Zisťovateľ nedáva poisťovniam kompletné informácie, nemôžu dostať všetko, kvôli ochrane osobných údajov. "Dozvedia sa však, že požiar bol, že sme ho likvidovali a záver z vyšetrovania. Verifikuje sa to aj kvôli tomu, že sa stávajú prípady, že nám z poisťovne nahlásia, že niekde horelo, ale hasiči tam neboli.
Tu prichádzajú do úvahy dve možnosti, buď si človek, u ktorého vznikol požiar, nesplnil oznamovaciu povinnosť alebo je to výmysel a skúša niečo na poisťovňu. Opisujeme poisťovniam škody, udávame príčinu požiaru."

Veľký problém je zistiť príčinu požiarov v prípade áut. Niekedy to tak nebolo, pod kapotou bol karburátor, rozvody paliva, elektrika. "Teraz, keď prídem k autu, všetko je oplastované, nedá sa k tomu dostať, pritom ani netuším, ako je čo pospájané. V nových autách je samá elektronika, od otvárania dverí po spúšťanie okien a je problém zisťovať príčinu," vraví T. Berzetei. Zrejme by mu nepomohli ani manuály od výrobcov.
"Je ich veľmi veľa, podobne modelov, na dôvažok si manuály prísne strážia, veď ide o výrobné tajomstvo. Ak dôjde k požiaru a je pochybnosť, človek si môže prizvať znalca, ktorý je pri rozoberaní motora. Sú to ľudia, ktorí posúdia, aká tam bola chyba. Zisťovateľ by musel byť fyzik, chemik, elektrikár a neviem čo ešte, aby dokázal všetko rozlúsknuť. Spolupracujeme s Kriminalisticko-expertíznym ústavom KR PZ, ktorý je solídne vybavený. Majú laboratóriá, kde vedia veľa zistiť."

Pri menších požiaroch, kde je vyššia škoda, ale vylúčia cudzie zavinenie, zavolajú na pomoc policajného technika. Povedia mu, ktoré vzorky má odobrať. Laboratóriá hasičov sú v Bratislave a keď vezmú chemickú vzorku v Košiciach a pošlú ju do Bratislavy, vráti sa späť o pol roka. Preto spolupracujú s policajtmi.
Napriek rôznym šetreniam sa stáva, že príčina síce je, ale vypátrať páchateľa a skutok mu dokázať je problém. "Dôkazov je zväčša málo. Všetko funguje na vylučovaní. Poviem si, čo všetko mohlo požiar spôsobiť a postupným získavaním informácií sa dopracúvam ku konečnej verzii. Väčšinou sa uzavrie požiar s pravdepodobnou príčinou. Málokedy je jasná. Aj keď prídem na príčinu, nikto sa k nej neprizná. Je ťažké skutočne niekomu dokázať, že auto zapálil, málokedy sú k dispozícii nejaké biologické stopy."

V posledných rokoch sa pridružil nový fenomén, poistné podvody, vypaľovanie, úmyselné zapálenia. Tam má zisťovateľ prácu sťaženú, lebo ak sa niekto pripraví na úmyselné zapálenie, dá si pozor. Pripravuje sa aj na to, aby mu to nedokázali. Väčšina poškodených sa nechce k príčine vyjadrovať a odmieta, aby sa vôbec vyšetrovalo. Boja sa prípadného stíhania, odplaty. V Košiciach horí veľa áut a neraz im k vznieteniu niekto pomôže. Hasiči tvrdia, že tých prípadov je dosť a zisťovatelia dodávajú, že techniky podpálenia sú približne rovnaké. "Odlišujú sa len v maličkostiach. Sú prípady, keď páchateľ rozbije okno a vhodí tam zápalnú zmes. Keď je auto vyhorené a zostane len rám, ťažko zistíme príčinu. Predpokladáme však, že ide o úmysel, lebo auto začne málokedy horieť spontánne prudko a požiar sa v priebehu chvíľky rozšíri na celé vozidlo."

Páchatelia neraz nechajú na mieste kanister či plastovú nádobu s neznámou látkou. Možno sa ponáhľajú, je to aj o ich inteligencii. Hasiči mali prípad, že sa niekto pokúšal zapáliť auto naftou, no tú ľahko nezapálite. "Existujú prípady, že ide o zbrklý postup, páchateľ auto podpáli a kašle na dôkazy. Tí, čo to majú premyslené, skutok dovedú k dokonalosti. Ak niekto chce a vie zapáliť auto tak, aby mu na to neprišli, tak to tak urobí." Medzi najčastejšie metódy patrí naliatie horľavej kvapaliny do motorovej časti cez vetračky. Páchateľ to potom zospodu zapáli, začnú prehorievať rozvody paliva a eletrika...

Práca zisťovateľa vraj nie je nebezpečná, aj keď sa občas takéto situácie vyskytnú: "Už sa mi to nezdá nebezpečné. Iná vec je, že ak sa pohybujem po požiarovisku, odparujú sa rôzne látky a ja som bez ochrany dýchacím prístrojom. Ťažko povedať, čo tam vo vzduchu ešte môže byť." Ani pohľad na mŕtve obhorené telo nie je príjemný. Potvrdzuje to i Tomáš, ktorý vraví, že sa človek musí odosobniť. Keď videl prvýkrát mŕtvolu, vraj mu nevadil pohľad na telo, ale skôr pomyslenie, že bude musieť urobiť nejaký záver ohľadne príčiny, ako došlo k usmrteniu. "Časom som sa obrnil, no určite som si nezvykol. Viem však, že moja práca súvisí aj s takýmito vecami. Z môjho pohľadu je to lepšie, lebo neprichádzam s mŕtvolami okamžite do styku, horšie to majú zasahujúci hasiči, ktorí často ani nevedia, či tam niekto bol, prípadne či ešte žije. Je horšie pracovať s ťažko zranenými ako s mŕtvolami."

Začiatkom marca zachvátili obrovské plamene a hustý dym bývalý objekt krízového centra pri Blšáku. Pri zásahu na požiari sa zranili traja hasiči. Plamene miestami dosahovali šesť metrov, dym bolo možné spozorovať z takmer ktoréhokoľvek miesta v meste. Oheň pohltil dvojpodlažnú budovu, postavenú z unimobuniek. Presušená stavba horela rýchlo, dokonca sa preborila aj strecha a preto sa nedalo hasiť zvnútra. "Príčinou bolo pravdepodobne úmyselné zapálenie. Keď prišli kolegovia na miesto, celá chodba horela, bola v plameňoch. Budova bola odpojená od elektriny, požiar sa rýchlo šíril na väčšej ploche. Je možné, že sa niekto tejto budovy chcel zbaviť alebo išlo o nejakého bezdomovca."

Otrasný pohľad sa naskytol hasičom po skrotení plameňov vnútri rodinného domu na Tranovského ulici. V kuchyni na posteli ležalo veľmi obhorené telo muža. K tragédii došlo 21. 1. 2010 o tretej hodine ráno. Mŕtvolu našli až po uhasení strechy, pretože pri príchode hasičov už horela strecha a miestnosť, kde sa neskôr našla obeť. Smrť 44-ročného Gabriela D. je dodnes zahalená rúškom tajomstva. Jeho telo sa našlo v neprirodzenej polohe. Dodnes, podľa T. Berzeteia, nie je jednoznačné, čo bolo príčinou požiaru.

Na autobusovej zastávke pri hoteli Hilton zas v polovici apríla vzbĺkol linkový autobus MHD. V tom čase bol takmer plný cestujúcich, ktorí našťastie stihli vystúpiť. Autobus pohltili plamene v priebehu niekoľkých sekúnd. Požiar zlikvidovali košickí hasiči. Vodiča kĺbového autobusu Ikarus upozornili na podozrivý zápach cestujúci. Oheň sa spočiatku pokúšal uhasiť aj vodič. "K požiaru došlo v časti kĺbu pod podlahou. Rýchlo sa rozšíril a stredná časť vyhorela celá. Navyše došlo k poškodeniu fasády blízkeho kasína. V kĺbovej časti vedie inštalácia, batéria je však vzadu. Mali sme viacero alternatív. Buď sa nahromadili odpadky, no bol aj predpoklad, že tam niekto fajčil. Ustálila sa však pravdepodobná verzia, že porucha bola na inštalácii," dodal na záver zisťovateľ príčin požiarov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári