S hercom Tomášom Maštalírom, ktorý nedávno prišiel do Košíc s kolegami zo SND, aby tunajšiemu publiku ponúkli hru Ksicht, sme sa porozprávali o tom, že občas ho práca oberá aj o spánok. Ďalej nás zaujímalo, či ľutuje odchod zo seriálu Ordinácia v ružovej záhrade, ale i o tom, či sa dá zvyknúť si na nepríjemné útoky bulvárnych novinárov, ktorí si v poslednom čase radi zgustnú na ňom i na jeho vzťahu s herečkou Táňou Pauhofovou.

Štvordňový zájazd na východ Slovenska, počas ktorého sa herci SND predstavili publiku v Košiciach, Prešove i Michalovciach, T. Maštalírovi padol dobre. „Konečne som sa dobre vyspal! Nato som sa veľmi tešil," vysvetlil s úsmevom. „V poslednom čase som toho totiž veľa nenaspal, takže mi to dobre padlo. Navyše, vyšlo nám počasie, mali sme aj čas prejsť sa po krásnom košickom centre. Dosť optimisticky nás to naladilo." Zájazdy ako také má vo všeobecnosti T. Maštalír celkom rád. „Veľa však závisí od toho, s akým predstavením sa ide a s akou partiou. Na druhej strane je tu však technický problém, pretože hrať na inom javisku, než na akom ste hru naskúšali, môže byť zradné."

Na nedostatok spánku sa v posledných rokoch sťažujú všetci herci, ktorí sú tvárou niektorého zo seriálov. Na nakrúcanie sa vstáva skoro ráno, predstavenia v divadle sa končia neskoro večer... „Ja mám teraz tiež taký kolotoč. Z domu chodím veľmi zavčasu a naspäť prichádzam neskoro. Navyše, ja nedokážem pred polnocou zaspať. Takže ak spíte málo a každú noc si uberiete pár hodín spánku, tak po takých troch dňoch vám vlastne chýba jedna celá prespatá noc. No a to sa, samozrejme, podpíše pod to, že je človek unavený."

T. Maštalír má mnoho povinností v týchto dňoch najmä kvôli nakrúcaniu seriálu "Dr. Ludsky", ktorý by televízia JOJ mala začať vysielať niekedy v priebehu budúceho roka. O tomto projekte sa hovorí už pomerne dlho, v realizácii však nastali časové posuny. „Som rád, že sa na tomto seriáli veľa pracovalo skôr, než sa vôbec pustilo do nakrúcania. Sám neviem, kedy plánuje televízia zaradiť seriál do vysielania, určite to však bude až na budúci rok. V televízii vedia, na základe čoho sa majú rozhodnúť, no pokiaľ viem, stále nie je stanovený presný termín."

Dr. Ludsky je projekt, ktorý z profesionálneho hľadiská robí T. Maštalírovi radosť. „Fyzicky, ale aj psychicky je to oveľa náročnejšie než čokoľvek, čo som doteraz nakrúcal. Samozrejme, že ma to baví, keby to tak nebolo, tak do toho ani nejdem, lebo taká práca - to by sa nedalo vydržať. Páčia sa mi príbehy, celková filozofia tohto seriálu, scenáre, samotný charakter postavy..."

Aby sa naplno mohol venovať tomuto novému televíznemu projektu, no zrejme aj z iných dôvodov, rozhodol sa odísť zo seriálu "Ordinácia v ružovej záhrade". Doktor Gregor, ktorého stvárňoval od začiatku seriálu, sa zrejme nemalou mierou podpísal pod nárast popularity T. Maštalíra. Svedčia o tom aj dve sošky OTA za herca roka... „K rozhodnutiu odísť z 'Ordinácie' som nedospel zo dňa na deň. Hlavne si treba uvedomiť, že herci nemôžu rozmýšľať nad svojimi postavami s nostalgiou. Potom sa totiž neradi zbavujú predstavení. Lenže každú divadelnú sezónu priberieme do repertoáru ďalšie postavy, tak je prirodzené, že niektoré inscenácie sa sťahujú. V divadle mám približne desať titulov a aj doktor Gregor bol pre mňa len jednou z postáv, ktorá prišla a aj odíde." No uznáva, že predsa len ide v tomto prípade o akýsi medzník. „Je to prvá televízna postava, ktorá bola výrazná. Rozhodne som však po rozhodnutí odísť z 'Ordinácie' nemal také pocity, že by som nemohol spávať a že by som ľutoval, čo som urobil."

"Ordinácia" beží ďalej aj bez doktora Gregora a dnes nikto nevie odhadnúť, ako diváci prijmú seriál "Dr. Ludsky". Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že T. Maštalír vymenil pracovnú istotu za neistotu. „Lenže v našej profesii istota neexistuje. Iste, môže sa stať, že herec je súčasťou dobre rozbehnutého projektu, o ktorý je divácky záujem celé roky. Ale z týždňa na týždeň sa môže sledovanosť stratiť... V našej profesii vlastne nemáme žiadne záruky, môžete byť jeden rok v situácii, že máte toľko ponúk, až neviete, kde vám hlava stojí, ale ďalší rok nemáte do čoho pichnúť... Postave doktora Gregora som vďačný, vážim si príležitosti, ktoré so sebou priniesla, dá sa povedať, že veľa vecí v mojom živote pohla dopredu. Ale už som sa rozhodol, takže ľútosť by mi teraz aj tak nič nepomohla. Na druhej strane, ani to neľutujem. Mám pocit, že bolo dobré to, čo bolo. Myslím, že s týmto seriálom sme viac-menej jeden druhému pomohli a tiež si myslím, že sme sa k sebe navzájom zachovali fér..."

Keďže ako sám tvrdí, práca herca človeku veľa istôt neponúka, no každý z nás nejakú tú istotu potrebuje, kde ju hľadá? „V prvom rade je pre mňa najväčšou istotou to, keď som sám so sebou zadobre, keď som sám so sebou kamarát a keď som v pohode. Na druhej strane si však myslím, že dlhodobá či trvalá spokojnosť so samým sebou tiež nie je dobrá, niekedy môže byť až alarmujúca. Skôr by som teda povedal, že hľadám vyrovnanosť. Netreba sa karhať, nenávidieť samého seba, nepripisovať si zlyhania za veci, ktoré nie sú v našej moci. Na druhej strane si však treba vedieť aj priznať, čo sme urobil zle, kedy sme zachovali tak, že na seba nie sme hrdí. No a toto všetko treba vedieť udržať v rovnováhe. Aby človek v sebe nenosil niečo, s čím nie je vysporiadaný a hlavne, aby to nespadalo na hlavy jeho najbližších..."

Istotu iste nachádza aj vo vzťahu s herečkou Táňou Pauhofovou, s ktorou tvoria pár už sedem rokov. Bulvár síce už veľakrát hovoril o ich zaručenom rozchode, lenže negatívna informácia predáva. Navyše, keďže obaja sa tešia veľkej popularite divákov, ich tvár na titulke znamená vypredaný náklad... „Z akejkoľvek udalosti sa bulvárni novinári snažia spraviť škandál. Ja chápem, že negatívna vec predáva. Len si všimnite, že titulka nikdy nie je ospevujúca. Navyše je to takmer vždy zavádzajúce. Síce vnútri novín je to všetko vysvetlené, ale... Ja však novinárov negeneralizujem, ale keď určitý plátok a jeho redaktori vás opakovane oklamú a sklamú a bez toho, aby sa vás čokoľvek opýtali - alebo prekrútia, čo im poviete - napíšu, čo sami chcú a spravia z toho škandál, pritlačia na negatívnu strunu, tak kto by mal chuť sa s nimi ešte stretnúť? Už nemám chuť hľadať v sebe ústretovosť."

Povzniesť sa nad klamstvá, ktoré o vás niekto píše - to nie je zrejme jednoduché. „Ono sa hovorí, že človek si zvykne na všetko... Najťažšie to bolo vtedy, keď to pre mňa bola nová skúsenosť. Vtedy som to znášal o niečo ťažšie, ale človek v podstate veľmi rýchlo zistí, aké zákonitosti tu panujú a že v novinách je to často tak, že keď nieto o čom písať, tak najjednoduchšie je niečo si vymyslieť. Jediné, čo mi ostáva, je nejako sa proti tomu všetkému obrniť natoľko, aby sa ma to nedotklo a aby to neubližovalo. Ľudská rafinovanosť v snahe niekoho sa dotknúť a ublížiť je často nevyspytateľná a nepredpokladateľná. S mojím osobným životom to, čo sa píše, nemá nič spoločné... Naučil som sa asi toľko, že sa treba snažiť nepodriaďovať sa tomu a vzdal som snahu o to, aby o mne bulvár písal pozitívne, lebo ovplyvniť sa to nedá."

S istou dávkou nostalgie by preto mohol spomínať na časy, keď ho poznalo len pár divákov, ktorí chodievajú na predstavenia SND a bulvár sa o neho nezaujímal. „Naša práca nie je len o popularite a o tom, či ste alebo nie ste známy. Je jasné, že pred pár rokmi by som sa mohol spokojne poprechádzať bez toho, aby ma niekto poznal, teraz to na Slovensku nie je možné..." Na absolútnu stratu anonymity pripravený nebol, hoci sa pohyboval medzi hercami, ktorých pozná celé Slovensko. „Na to sa dopredu neviete pripraviť, keď vám chýba osobná skúsenosť. Darmo som videl u kolegov, ako popularita vyzerá, ale kým sa to netýka vás... Skúsenosť je jednoducho neprenosná. Väčšina známych ľudí vám povie, že sa snaží zachovať si súkromie a niektorým sa to viac či menej darí."

Nejde však o to, či vás ľudia spoznávajú na ulici, ale ide o tlak médií a novinárov. "Zrazu majú pocit, že majú právo súdiť každý váš krok, sledovať vás, paparazzovať, hovoriť o vašom súkromí, rýpať sa v ňom, interpretovať vaše kroky, rozhodnutia. Každý herec je známy v závislosti od komunity, v ktorej sa pohybuje. V Čechách či Rakúsku by som sa už mohol poprechádzať po ulici spokojne bez toho, že by si ma niekto všimol. Lenže to nie je to, čo ma na popularite vyčerpáva. Problémom pre mňa je, že zrazu má každý pocit, že môže riešiť môj život," dodal na záver.

Dátum narodenia: 4. september 1977
Znamenie: Panna
Miesto narodenia: Trnava
Ukončené vzdelanie: VŠMU
Rodinný stav: slobodný
Relax: spánok

Autor: dnm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári