Štyria 20-roční chalani, oblečení v bielych skafandroch so svetielkujúcimi a inými doplnkami, ohurovali okoloidúcich na rôznych miestach. Hovorili si moonrideri a boli maskotmi spomínaného festivalu.

Za mesačných jazdcov (Moon Riders) sa na týždeň prezliekli dvaja Slováci a dvaja Francúzi, ktorí v Košiciach strávili necelé dva týždne. Prezlečení v bielych kostýmoch sa prechádzali po meste alebo „hrali" vlastnú hudbu z Francúzska vo výklade či na akademickej pôde. Ich vystúpenie spočívalo v tom, že hrali divadlo. Stáli v bielych skafandroch so svetielkami a inými doplnkami pri stoloch potiahnutých alobalom a imitovali hru na rôznych nefunkčných nástrojoch. Hudba bola púšťaná z notebookov, ktoré boli tiež obalené alobalom. Práve preto si ich vystúpenie pozreli aj diváci, ktorí by sa inak kvôli tomuto štýlu hudby určite nepristavili.

Štyroch jazdcov predstavovali dvaja mladíci z Košíc, ktorí sú nejakým spôsobom spätí s Tabačkou (organizátorom festivalu) a dvaja chalani z mesta Bordeaux. Ľudovít Kozár býva blízko pri Košiciach a študuje na škole úžitkového výtvarníctva. Vlastnú hudbu nerobí, ako moonrider bol vyslovene len maskot. Dominik je tiež z okolia Košíc, tu študuje verejnú správu a v Mesačnej jazde bol tiež iba maskotom. Sébastien Souchon a Amaury Daurel sú dvaja umelci z Francúzska a študenti školy Beaux arts v meste Bordeaux.

V kostýmoch sa riadne zapotili

Kostýmy mesačných jazdcov vytvorila módna návrhárka konkrétne na túto akciu. „Sú vytvorené z nejakých pršiplášťov do U. S. Steelu, tŕne a vlasy sú robené 'eska' páskami," hovorí Filip Kakara z Tabačky, ktorý dostal návštevu z Francúzska na starosť. "Na kostýmoch sú bodové svetielka. Módna návrhárka to celé navrhla i ušila."

Reakcie samotných „jazdcov" na ich oblečenie neboli prekvapivé. Sébastien a Amaury totiž na návrhoch kostýmoch spolupracovali, a teda sa aj aktívne zapojili do procesu ich tvorby. Nezdali sa im byť nijako zvlášť šialené, keďže na svojich vlastných vystúpeniach používajú aj rôznorodejšie kombinácie oblečenia i niečoho, čo by sa za oblečenie považovať nemuselo. „Moje prvé pocity boli zmiešané," hovorí Ľudovít o prvých dojmoch z nezvyčajného kostýmu. "Musel som sa vžiť do tejto roly, a tak som sa snažil sledovať, ako sa správajú Sébastien a Amaury. Keď sa fotilo na plagáty pred Moon Ridom, bolo to v lete a v kostýmoch bolo strašne horúco, hoci sme pod nimi mali iba krátke nohavice a tričká. Aj teraz, keď sme v tom hrali, síce to bolo iba niekoľko minút, poriadne sme sa zapotili."

Kostýmy boli zámerne šité tak, aby zakryli každú časť tela a nebolo poznať, že sú to ľudia. Vystúpenia Mesačných jazdcov začali už týždeň pred samotným festivalom. Stoly na nástroje si rozložili vo výklade obchodu s obuvou. Ľudia sa, samozrejme, pri výklade pristavovali a iste sa čudovali, kto, lepšie povedané, čo sa tam ocitlo namiesto topánok. Na druhý deň ohurovali ľudí priamo na Hlavnej ulici pred kníhkupectvom Panta Rhei. Rozložili si dva stoly potiahnuté alobalom, porozkladali nástroje a pustili sa do práce. Zvláštnu hudbu kombinovali s choreografiou, ktorá akoby symbolizovala tanec, spojený s pohybom po mesačnom povrchu. „Vystúpili všade, kde boli ľudia, ktorí im poskytli jednu zástrčku, ktorú k práci potrebovali," hovorí Filip. "Takisto hrali pred jednou výstavou v múzeu Vojtecha Löfflera, v Tabačke i na dni otvorených dverí Technickej univerzity. Boli aj dni, keď nehrali, iba sa v kostýmoch Mesačných jazdcov prechádzali po meste a udivovali ľudí. Na Dominikánskom námestí, po celej Hlavnej i na železničnej stanici."

Reakcie ľudí boli, samozrejme, rôzne. Niektorých rozosmiali, malé deti sa však neubránili plaču. Takmer všetky reakcie však boli zábavné. „Ľudia sa pristavovali, lebo to bolo niečo nové, čo v Košiciach asi ešte nikdy nevideli," hovorí Sébastien. "Niektorí nás pozývali na pivo. Raz sa pri nás zastavil opilec a napodobňoval našu chôdzu. Bolo to vtipné, no nemohli sme sa smiať. Inokedy, keď sme sa iba prechádzali, pridali sa k nám tri dievčatá a šli s nami až do Tabačky. Fotili sa s nimi a rozprávali. Zastavili nás aj mestskí policajti, ktorí s nami tiež hovorili a fotili sa s nami. Starší ľudia to tiež brali prekvapivo dobre a deti, ktoré boli odvážnejšie, si chceli hlavne chytiť kostýmy. Bola to emotívna šou, reakcie sú teda dosť podstatné."

Na festivale Moon Ride sa mladíci predstavili s ešte jedným projektom. No kým prvý strašil prevažne len deti, z druhého by sa aj niektorým dospelým dvíhal žalúdok. „Počas tohto vystúpenia moonrideri prestali byť mierumilovným maskotom a zmenili sa na hrôzostrašné postavy," opisuje Filip. "Hrali divadlo, počas ktorého rezali človeka, jedli ho, natierali sa jeho vnútornosťami a podobne. Hudbu pritom zložili iba pár dní pred samotnou akciou priamo v Tabačke. Temnejšiu atmosféru umocňovalo tragické osvetlenie a hororová elektronická hudba, ktorá drásala nervy. Jednoducho prostredie strašidelného domu. Hudba bola ako zo starých počítačových hier, prerušovaná sekavými hrôzostrašnými zvukmi. Do toho bežala projekcia ako zo strašidelného domu. Potom si vzali z davu človeka, samozrejme, to bolo dohodnuté, na ktorého použili asi päť litrov sirupu a mleté mäso. Bolo to celé šialené. Akoby počas hudby, na konci vygradovanej, toho človeka pitvali..."

Okrem toho použili i nové inštalácie. Traja hrali pred pódiom, jeden na ňom. Počas tejto šou striedali nástroje i kostýmy Mesačných jazdcov. Všetky tieto elementy boli použité v celej šou, ktorú mali návštevníci možnosť vidieť iba raz a nikdy viac. To je ďalší z charakteristických znakov dvoch Francúzov. Každá šou je jedinečná a originálna.

Bryndzové halušky a borovička

Skupina, ktorú si založili dvaja kreatívni Francúzi, vznikla ako cover už existujúcej skupiny, na prezentovanie ich hudby. Začalo to ako bežný školský projekt asi pred rokom. „Ľudí to však tak oslovilo, že sme boli pozvaní hrať pred istou výstavou v Bordeaux," spomína Amaury. "Performance sa uskutočnila v TNT (centrum podobne Tabačke) počas akcie 'feedbackevent' organizovanej Martou Jonville. Hrali sme tam 24 hodín. Naše vystúpenie je postavené na tom, že hráme naše vlastné aj prevzaté a pozmenené skladby. Hráme dvaja, ale stále si prizývame aj nejakých ľudí."

Šou v Bordeaux bola zostavená s maximálnou slobodou, čo sa týka hudobnej a vizuálnej stránky. „Na začiatku sme si museli stanoviť komplexné pravidlá, ktoré sa týkali nášho osobného vystúpenia, robenia remixov a hrania playbacku. Boli sme úplne slobodní pri výbere hudby, vizuálu a choreografie," pridáva sa Sébastien. "Výzor, ktorý sme zvolili pre performance v Bordeaux bol založený na lacnej hudbe (málo tónov, hudba bola úplne jednoduchá), šialené kostýmy, veľa nezapojených elektronických hudobných nástrojov a veľa káblov."

Koncert, ktorý robili, sa začal ako ich koncert, kde hrali vlastné skladby, a potom aj prerobené cover verzie. To trvalo asi pol hodiny. Následne sa počas celej noci pri nich vystriedali iní ľudia, ktorí si to s nimi skúšali. Šou je založená na tom, že cez nejaké divadielko prezentujú svoju hudbu, prípadne cover verzie známych skladieb. „Mali sme so sebou veľmi veľa kúskov rôzneho aj bláznivého oblečenia, ktoré sme stále obmieňali," hovorí Sébastien. "Tie kúsky boli bežné, no aj šialené, ako napríklad brnenie či ženské oblečenie a obuv. Ako na maškarnom plese. Kostýmy boli základné prvky vizuálnej estetiky, ktoré sme vyvinuli."

Do budúcnosti majú chalani veľké plány. „Pracujeme na tom, aby bola naša šou na internete ako dokumentárne video. Nemáme v úmysle urobiť CD alebo DVD, pretože naším zámerom je zachovať prvok prekvapenia. Okrem toho máme naše osobné ambície vo svete umenia, v súčasnosti pracujeme na novej šou. Máme v pláne prezentovať ju v niekoľkých mestách vo Francúzsku v roku 2011."

V Košiciach boli Sébastien a Amaury prvýkrát. Veľmi si užívali, že o nich bolo postarané, že sa mohli zúčastniť celého festivalu a byť tu aj v období pred ním. Stretli nových ľudí, videli mnoho akcií, zašli si ja do Vysokých Tatier. „Ochutnali sme aj bryndzové halušky aj borovičku, a veľmi nám to chutilo. Vážime si všetkých, ktorých sme počas pobytu v Košiciach i na Slovensku stretli. Domov si berieme suveníry, spomienky na Tabačku a určite borovičku. Najväčším suvenírom však bude veľa fotiek a videí, ktoré sme si v meste urobili. Naučili sme sa aj niekoľko slovenských slov: ďakujem, prosím, ahoj, pivo a borovička," smeje sa Sébastien a Amaury dodáva: "Úprimne dúfame, že sa čoskoro vrátime."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári