Korzár logo Korzár Košice

Hokejistovi Martinovi Štrbákovi sa nesplnil iba jeden sen, ale aj tak je šťastný

Rekordy sú na to, aby sa prekonávali. Túto myšlienku vyslovil vzápätí po tom, čo oznámil koniec svojej reprezentačnej kariéry.

V šatni medzi kamarátmi - vľavo Tomáš Surový - nechýbala neraz dobrá nálada.V šatni medzi kamarátmi - vľavo Tomáš Surový - nechýbala neraz dobrá nálada. (Zdroj: sita)

Martin Štrbák, slovenský hokejista, odohral v národnom drese 153 zápasov. Je to úctyhodná cifra a podobnú métu ktovie kedy kto dosiahne. Jemu však nikdy nešlo o rekordy a nebola v tom vypočítavosť, že si počkal, až sa dostane na strop štatistík pred Sekeráša a potom odišiel zo scény. Tak to jednoducho vyšlo. Už pred olympijskými hrami vo Vancouveri avizoval, že v národiaku končí. Bez ohľadu na to, ako za morom dopadneme. Nakoniec to bola preňho dvojnásobne smutná rozlúčka. Aj preto, že sme nedosiahli na medailu, pričom v zápase o 3. miesto s Fínskom sme mali k tomu naozaj blízko.

Tento spoľahlivý a niekedy možno až nenápadný bek s číslom sedem si vážil každý štart v slovenských farbách. Či to už bolo v prípravných zápasoch alebo na vrcholnom fóre. Zakaždým, keď pôsobil v európskych kluboch a dostal pozvánku, rád pricestoval. Uňho žiadne výhovorky neexistovali, hoci stalo sa i to, že neprišiel na zraz celkom zdravotne v poriadku. No pocit, že je žiadaný a užitočný, bol tým najlepším medikamentom. Hoci toho dosiahol naozaj veľa, zachoval si nadhľad aj pokoru.

"Vážil som si dôveru trénerov. Vždy som sa usiloval hrať tak, aby som si vyslúžil pozornosť aj nabudúce. I pred ostatnou olympiádou som robil maximum pre nárast formy a nevnímal som moju nomináciu automaticky. Túžil som po medaile spod piatich kruhov, no nevyšlo mi to. Tento krásny sen sa rozplynul, ale človeku nikdy nevyjde všetko, treba sa s tým zmieriť. Podstatné bolo, že sme na olympiáde pripravili mnoho krásnych zážitkov našim fanúšikom a zanechali sme dobrý dojem. V reprezentácii som začínal úspešne, keď sme na majstrovstvách sveta v Petrohrade pred desiatimi rokmi získali striebro a ja som dal vo finále i môj premiérový gól. Predstavoval som si, že niečo podobné by sa mohlo opakovať na záver, no to som bol asi prismelý," pousmial sa trpko prešovský rodák.

Už pred ZOH mienil zaspievať labutiu pieseň, potom prišla ponuka zabojovať o štart na najväčšom športovom sviatku. Dal sa prehovoriť. Ale zrejme už naposledy. V prvých vyjadreniach sa hovorilo i o tom, že to bola jeho osobná tragédia, ale to boli nadnesené slová poznačené emocionálnym vypätím. Isté však je, že sa so štvrtým miestom ťažko vyrovnával. Len čo sa hráč ocitne na dosah skvelej méty a napokon na ňu nedočiahne, je to vždy frustrujúce. " Naozaj ma to psychicky poznačilo a vôbec som v prvých týždňoch po olympiáde nemal chuť hrať hokej. No nemyslím si, že by bol dôvod na kameňovanie, môj záver bol dôstojný a rovnako tak výkon celého tímu," prezradil východniar, čo nikdy nepatril medzi explozívne a útočne hrajúcich obrancov. Veď dosiahol len trinásť gólov v národnom tíme. Pričom naposledy sa zviditeľnil v tomto ukazovateli na Nemeckom pohári 2007.

Hlavným dôvodom na vyzlečenie si slovenského dresu bolo podľa neho i to, že počas sezóny trpí hlavne rodina. Povinnosti v klube sa dajú ako-tak zvládnuť, ale len čo príde nadstavba v podobe účasti na MS či ZOH, tak odlúčenie od najbližších je dlhé, vyčerpávajúce. Otec dvoch synov - Maxima a Martina vie, o čom hovorí. "Ťažko som to znášal. Navyše, predsa nemôžem donekonečna zaberať miesto mladším. Nech sa derú dopredu a chytajú sa šance," pripomenul rodinne založený borec."

Nikdy nebol hviezdou. Nepútal takú pozornosť ako vychytení útočníci. Ale odmalička bol pracantom a zmysel pre povinnosť, disciplínu a vnútornú rehoľu si uchoval až dosiaľ. Aj preto ešte nedávno, keď bol na inšpekčnej ceste v Rusku tréner Slovákov Glen Hanlon, sa spolu stretli. Určite bolo náplňou rozhovoru aj to, aby svoj úmysel ešte prehodnotil. Generálny manažér slovenskej reprezentácie Peter Bondra poznamenal, že keby mal Martin takú formu, ako v minulom ročníku, určite by bol ešte žiaduci. Budúci rok sú MS v Košiciach a Bratislave, ale zrejme ani tento fakt už neovplyvní jeho rozhodnutie. Ale ktovie, všetko sa môže stať.

"Už som raz povedal, že končím. Nie som z tých, ktorí podchvíľou menia svoje vyhlásenia. Bolo by to nefér voči okoliu." Aj to je dôkaz o jeho uvážlivosti. Slová do vetra nevypúšťal. Aký je na ľade - poctivý a svedomitý - taký je i v súkromí. Jeho najbližší - hlavne manželka Ľubka - by o tom vedeli porozprávať. Jeho mamička naznačila, že všetko odjakživa podriaďoval hokeju. Napríklad životosprávu. Vyznáva racionálnu stravu, aj počas Vianoc, keď iní sa napchávajú dobrotami, len výnimočne poruší svoje zvyklosti. Akoby nechcel ani sklamať ani svojho otca - už nebožtíka - ktorý sa nedožil jeho rozlúčky a ktorý mal veľkú zásluhu na tom, že sa dal na hokej a vytrval na ľade napriek mnohým úskaliam a prekážkam.

Ako so spoľahlivým bekom s ním radi rátali všetci kormidelníci. Vedeli, že mu môžu zveriť do rúk zodpovednosť v defenzíve, precíznu rozohrávku a pozičné bránenie. Tak ho spoznali aj fanúšikovia Košíc, keď v HC sa objavil počas lock outu v NHL. Bolo zaujímavé, že pochádza od susedov, no do košického hokeja sa dostal poriadne veľkou okľukou až po mnohých rokoch. No niekedy to tak chodí, že čo je blízko, je v skutočnosti poriadne ďaleko. "Bol som rád že som dostal možnosť zahrať si v košickom celku a zoznámiť sa po dlhom čase znovu s najvyššou domácou súťažou," riekol matador, ktorý väčšiu časť svojej kariéry spojil s legionárskymi chodníčkami. To len umocňuje zástoj, aký si vybudoval všade, kde sa objavil. Výpočet jeho zápisov je bohatý. Napríklad reprezentácia. Štartoval na deviatich svetových šampionátoch v rokoch 2000 - 2008, čo je unikát. Získal všetky tri medaily, ktoré zatiaľ Slováci na MS vybojovali.

"Striebro v Petrohrade bolo krásne, bol to začiatok peknej éry." O dva roky neskôr v Göteborgu prišlo historické zlato. "Bol som šťastný, že som sa dostal do partie trénera Jána Filca a prežili sme spolu nádherné okamihy. Ktovie, kedy najbližšie si to užijú hráči i fanúšikovia, ale prial by som každému hokejistovi, aby sa dožil čohosi podobného." Nechýbal ani vo Fínsku, kde sme boli bronzoví, či v Prahe, kde sme, podobne ako na ZOH vo Vancouveri, boli štvrtí. Absolvoval dva razy ZOH (ešte aj v roku 2006 v Turíne) i Svetový pohár. "Neraz som bol na ľade s Ľubom Višňovským. S ním som si rozumel herne i ľudsky, vedno nám to klapalo."

Tridsaťpäťročný matador ako odchovanec Prešova pred 16 rokmi najprv prestúpil do Slovana a v roku 1993 bol draftovaný tímom Los Angeles Kings. Zahrali si aj v Spišskej Novej Vsi a potom sa znovu vrátil medzi belasých. Pred jedenástimi rokmi sa vybral do sveta ako legionár. Najprv si to zamieril do Čiech, zakotvil v Litvínove, neskôr vo Vsetíne, kde sa dočkal aj majstrovského titulu. Jeho výkony v klube a národiaku neunikli agentom z Ruska, a tak putoval na východ do klubu Lokomotiv Jaroslavľ. Zase sa tešil z ďalšieho titulu - ruského. "Strelil som v poslednom finálovom zápase rozhodujúci gól, čo bolo niečo úchvatné, ale v ďalšej sezóne som sa musel porúčať. Taký je ruský hokej. Sú tam nevyspytateľní ľudia. Jedného dňa sa zobudíte a situácia je celkom iná ako včera." Bolo jasné, že bez angažmánu nezostane, a tak sa presunul na sever - do fínskeho HPK Hämeenlinna. "Fínsky hokej má kvalitu. Krajina i ľudia mi vyhovovali, bolo tam príjemne, rýchle som si zvykol. Bolo to celkom iné ako v Rusku."

Po čase dostal echo, že by sa predsa mohol dostať aj do najprestížnejšej hokejovej ligy - NHL. Tak sa i stalo v sezóne 2003/2004. "Vedel som, že vzhľadom na môj vek si veľké ilúzie nemôžem robiť, no predsa, bola to cenná skúsenosť a prvý raz som na vlastnej koži okúsil zámorský hokej." Debutoval v Los Angeles a v tíme kráľov sa stretol i s Pálffym, Stümpelom a Višňovským. Zvládol 5 zápasov, dal dva góly a porúčal sa na farmu (Manchester Monarchs v AHL). "To mi nevoňalo, farmárske ligy sú o otĺkaní, bitkách, hrubej sile, nie o technickom európskom hokeji." Šanca na novú epochu rozkvitla po prestupe do Pittsburghu Penguins. Tam si vybojoval miesto v základnej zostave. A zvládol 44 zápasov. Po čase sa na čas vrátil do Košíc, potom prestúpil do CSKA Moskva.

"Na ruský hokej som bol navyknutý, a keďže som bol skúsenejší, vyhovovalo mi to." Svoje putá s týmito končinami upevnil ďalším kontraktom s Metallurgom Magnitogorsk. Po sezóne sa zase ukázal v strednej Európe (Pardubice), kde mu však zmluva predčasne skončila. Tak sa vybral znovu do KHL (HK MVD Balašicha) a v jeho drese sa dostal až do finále Gagarinovho pohára. Po uplynulom ročníku klub zanikol a Martin Štrbák sa dohodol na zmluve s novým klubom KHL OHK Dinamo. "Ešte som nepovedal, že je to definitívne posledný rok mojej hokejovej kariéry. Vždy sa rozhodujem až po sezóne, čo bude ďalej. Takže to nechávam otvorené."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 598
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 587
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 776
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 086
  1. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  2. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  3. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  4. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  5. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  6. Julius Kravjar: Kandidáti
  7. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  8. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 153
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 673
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 632
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 120
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 11 053
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 7 777
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  2. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  3. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  4. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  5. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  6. Julius Kravjar: Kandidáti
  7. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  8. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 153
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 673
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 632
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 120
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 11 053
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 7 777
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu