Raši tají, ako zlacní samosprávu, Knapík chce zoštíhliť administratívu, Kažimír zrušiť starostov a poslancov, Betuš zlúčiť mestské časti. Ani najbližšie 4 roky však menej mestských častí nebude.
KOŠICE. Košičania z daní stále „živia" okrem primátora, 50 mestských poslancov a magistrátu s takmer 400 zamestnancami aj 22 mestských častí s 22 starostami, 22 kontrolórmi, 307 miestnymi poslancami a skoro 400 pracovníkmi úradov mestských častí. Len chod úradov a platy volených funkcionárov stoja tento rok vyše 16 miliónov eur. To je o 5 miliónov eur viac ako v roku 2004. Polovicu „zhltnú" mestské časti, polovicu mesto. Čo chcú robiť najvážnejší kandidáti na primátora, aby bola samospráva lacnejšia a fungovala lepšie?
Raši: Rozhodnem po analýze
„Nechcem znížiť počet mestských častí," uviedol nedávno poslanec Národnej rady Richard Raši (Smer-SD, Most-Híd). Včera Korzáru odpísal, že by bolo „predčasné a nekorektné vo vzťahu ku Košičanom, keby som sa konkrétne opatrenia pokúšal špecifikovať bez dôkladnej analýzy. Nezvyknem sa rozhodovať unáhlene, ale po diskusiách s odborníkmi. Nepovažujem za správne hovoriť o zmenách v samospráve i preto, že ak sa aj nejaké udejú, môže to byť až vo volebnom období 2014 – 2018."
Zmena počtu mestských častí schválená po týchto voľbách by bola účinná počnúc ďalšími voľbami v roku 2014. V programe na webstránke má len rámcovo uvedené v súvislosti s magistrátom, že „racionalizácia je nevyhnutná".
Knapík: Zoštíhlime správu
Primátor František Knapík (KDH, SDKÚ-DS, SMK, OKS, SZS) nevidí hlavný problém v počte mestských častí, ale v tom, či majú mať právnu subjektivitu, poslancov, starostu a najmä vlastný úrad. „Musí opäť dôjsť k prehodnoteniu kompetencií mesta a mestských častí. Pripravili sme model, navrhli sme aj financovanie. Diskusia prebieha," vyjadril sa Knapík. Dodal, že samosprávu chce zefektívniť najmä zoštíhlením správy. Od roku 2006, odkedy je Knapík primátor, sa počet mestských úradníkov zvýšil podľa údajov magistrátu z asi 300 na súčasných takmer 400. Radnica tvrdí, že pribudli kompetencie.
Podľa Knapíka je návrh na stole, no starostovia sa v čase krízy obávali nedostatku peňazí na prenášané kompetencie, tak sa čaká na stabilizáciu ekonomiky. V zmysle nového modelu by v centrálnej mestskej zóne (veľké mestské časti) ďalej niektoré služby zabezpečovalo mesto (zeleň, osvetlenie). Všetky miestne komunikácie okrem tých, kde premáva MHD, navrhujú zveriť mestským častiam. Kultúrne a športové zariadenia celomestského významu i školstvo odporúčajú zjednotiť pod mesto. Ihriská a športoviská lokálneho významu navrhujú nechať mestským častiam.
Pri novom financovaní by daň z bytov a stavieb na bývanie ostávala mestským častiam ako motivácia k rozvoju. Mestské časti by dostávali i dve tretiny dane za psa. Zaviedli by normatívne financovanie kompetencií mestských častí, kde výška dotácie na údržbu komunikácií by závisela od ich plochy, transfer na údržbu zelene od jej rozlohy a generálny normatív by sa odvíjal od počtu obyvateľov. Zriadili by napríklad tiež fond rozvoja mestských častí, kam by smerovalo 70 percent z príjmov za výherné hracie automaty, lotérie a hazardné hry, a mesto by prispievalo rovnako.
Kažimír: Starostov možno zrušiť od 2014
Starosta Krásnej Marek Kažimír (nezávislý) tvrdí, že 22 starostov a vyše 300 poslancov mestských častí je veľa a ich funkcie možno zrušiť. „Na ich platy a odmeny ide ročne vyše 1,3 milióna eur. Tie peniaze chceme vrátiť občanom napríklad na opravu ciest, výstavbu parkovacích miest, čistejšie ulice, či posilnenie bezpečnosti. Každá mestská časť bude mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve a peniaze, ktoré ušetríme na platoch starostov a odmenách miestnych poslancov, použijeme na rozvoj tej mestskej časti, kde ich ušetríme." Vysvetľuje, že mestské časti s katastrálnymi hranicami by ostali i s úradmi, aby každý mohol vybaviť všetko „doma", napríklad daňové priznanie, poplatok za psa, odpad, a nemusel s tým chodiť na magistrát.
Dodáva, že je to jedna z možností, ako zefektívniť samosprávu, no najskôr od roku 2014, ak dovtedy presadí zmenu v meste i parlamente. Sľubuje, že do roka po zvolení pripraví návrh novely zákona o Košiciach, pričom výsledkom verejnej diskusie môže byť aj iný model.
Deklaruje, že okrem toho do pol roka po zvolení plánuje novelizovať štatút mesta, aby rovnoprávnejšie presunul kompetencie na všetky mestské časti (napríklad zeleň, osvetlenie, chodníky, letná a zimná údržba) a nastavil ich spravodlivejšie normatívne financovanie podľa bratislavského modelu. „V Bratislave majú mestské časti rovnaké kompetencie a jasné financovanie a starostovia sa starajú o cesty, školy, chodníky, zeleň." V Košiciach to zabezpečujú miestne úrady v malých mestských častiach, vo veľkých okrem KVP to robí magistrát, ten sa stará i o väčšinu škôl.
Betuš: Namiesto 22 mestských častí 9
Starosta Sídliska Ťahanovce Cyril Betuš (SDĽ, SOS, SZ) by zlacnil samosprávu znížením počtu mestských častí z 22 na 9, pričlenením malých k veľkým. K Severu by pripojil Kavečany, k Furči Košickú Novú Ves, k Sídlisku Ťahanovce obec Ťahanovce a Džungľu, k Západu Lunik IX, ku KVP Myslavu, Pereš a Lorinčík, k Juhu Barcu a Šebastovce, k Šaci Poľov, k Jazeru Krásnu a Opátske a samo by ostalo len Staré Mesto.
Na 9 mestských častí navrhuje presunúť matriku, odpady, správu majetku, komunikácie, zeleň, stavebný úrad, sociálne služby, civilnú ochranu i osvetlenie, aj financovanie týchto kompetencií. „Zároveň by som presadzoval zníženie platov a odmien primátora, starostov a poslancov."
Za 6 rokov o 5 miliónov eur viac
V minulosti sa objavili i úvahy všetkých 22 mestských častí zrušiť alebo „zosekať" na 4. Ostalo pri slovách. Súčasný zákon o meste umožňuje, aby mestskú časť zrušilo mestské zastupiteľstvo. Ak to však následne obyvatelia dotknutej mestskej časti odmietnu v referende, neprejde to. Inak to možno spraviť len zákonom.
Pred schválením novely zákona o Košiciach v roku 2006 mali Košice až 494 poslancov, z toho 80 mestských. Teraz ich je spolu 357, z toho 50 mestských.
Podľa dôvodovej správy k novele boli v roku 2004 výdavky na magistrát, primátora a mestských poslancov 4,3 milióna eur, teraz je to 8,1 milióna eur. Miestne úrady, starostovia a zastupiteľstvá mestských častí stáli vtedy ročne ďalších 7 miliónov eur, teraz 8,2 milióna eur. V roku 2004 boli celkové náklady na chod košickej samosprávy 11,3 milióna eur, tento rok 16,3 milióna eur.
MALÉ MČ – 2 MILIÓNY EUR
Chod 14 malých MČ so 14 starostami, 14 kontrolórmi, 124 miestnymi poslancami a 85 zamestnancami MČ stojí ročne 2,3 milióna eur.
To je 35 percent rozpočtov malých MČ.
Tie tento rok hospodária s celkovou sumou 6,7 milióna eur, čo je priemerne 476-tisíc eur na jednu malú MČ.
Jedna malá MČ má priemerne 6 pracovníkov.
V 14 malých MČ žije spolu 32-tisíc Košičanov.
VEĽKÉ MČ – 6 MILIÓNOV EUR
Chod 8 veľkých MČ s 8 starostami, 8 kontrolórmi, 183 miestnymi poslancami a 274 zamestnancami MČ stojí ročne 5,9 milióna eur.
To je 41 percent rozpočtov veľkých MČ.
Tie tento rok hospodária s celkovou sumou 14,4 milióna eur, čo je priemerne 1,8 milióna eur na jednu veľkú MČ.
Jedna veľká MČ má priemerne 34 úradníkov.
V 8 veľkých MČ žije spolu 206-tisíc Košičanov.
MESTO – 8 MILIÓNOV EUR
Činnosť 50 mestských poslancov, primátora a magistrátu s 392 zamestnancami mesta stojí ročne 8,1 milióna eur. To je 6 percent mestského rozpočtu.
Z nákladov na chod mesta ide 93 percent na magistrát, 7 percent na primátora a poslancov.
Z výdavkov na chod mestských častí idú tri štvrtiny na úrady, štvrtina na starostov a poslancov.
Košice majú tento rok k dispozícii 152 miliónov eur, z toho mesto v mestskom rozpočte 131 miliónov eur a mestské časti vo svojich miestnych rozpočtoch spolu 21 miliónov eur.
PREŠOV – 8 %
Spolu 31 poslancov, primátor a 243 zamestnancov mesta stojí Prešov ročne 4,6 milióna eur. To je pri 90-tisíc obyvateľoch 51 eur na obyvateľa a 8 percent rozpočtu.
Prešov má tento rok k dispozícii 56 miliónov eur.
B. BYSTRICA – 10 %
Spolu 31 poslancov, primátor a 222 zamestnancov mesta stojí Banskú Bystricu ročne 4,2 milióna eur. To je pri 79-tisíc obyvateľoch 54 eur na obyvateľa a 10 percent rozpočtu.
B. Bystrica má tento rok k dispozícii 44 miliónov eur.
ŽILINA – 10 %
Spolu 31 poslancov, primátor a 184 zamestnancov mesta stojí Žilinu ročne 5 miliónov eur. To je pri 85-tisíc obyvateľoch 59 eur na obyvateľa a 10 percent rozpočtu.
Žilina má tento rok k dispozícii 51 miliónov eur.
KOŠICE – 11 %
Spolu 357 miestnych a mestských poslancov, 22 starostov, primátor a 751 zamestnancov 22 mestských častí a mesta stojí Košice ročne 16,4 milióna eur.
To je pri 238-tisíc obyvateľoch 69 eur na obyvateľa a 11 percent peňazí celej samosprávy.
Košice majú tento rok k dispozícii 152 miliónov eur, z toho mesto 131 miliónov eur a mestské časti 21 miliónov eur.
BRATISLAVA – 12 %
Spolu 471 miestnych a mestských poslancov, 17 starostov, primátor a 1 769 zamestnancov 17 mestských častí a mesta stojí Bratislavu ročne 52,8 milióna eur.
To je pri 439-tisíc obyvateľoch 120 eur na obyvateľa a 12 percent peňazí celej samosprávy.
Bratislava má tento rok k dispozícii 431 miliónov eur, z toho mesto 278 miliónov eur a mestské časti 153 miliónov eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
