V Los Angeles štartovala aj vlani a celkom nečakane skončila v kategórii MISS UNIVERSE NATURAL SPORTS MODEL na prvom mieste. V Kalifornii tak obhajovala minuloročné prvenstvo a opäť vystúpila na stupienok najvyšší.
Hoci v názve jej kategórie MISS UNIVERSE NATURAL SPORTS MODEL je aj slovíčko miss, neišlo o súťaž krásy. "Išlo pochopiteľne o šport. V tejto kategórii súťažili fitnesky. Viem, že ľudia, ktorý túto oblasť nesledujú, tak v tom môžu mať chaos. Predsa len tých federácií a súťaží je veľa. Toto je prestížne podujatie, ktoré sa konalo v Los Angeles, ale nie je to iba americká záležitosť. Na budúci rok usporiada UNIVERSE NATURAL Nový Zéland," ozrejmuje Jana Kordiaková.
Na UNIVERSE NATURAL si môžu súťažiaci vybrať kategóriu. Pochopiteľne súvisí aj s vekom. Jana Kordiaková už vopred vedela, kam sa zaradí. V kategórii MISS UNIVERSE NATURAL SPORTS MODEL bolo osem súťažiacich. A najväčšou konkurentkou slovenskej reprezentantky bola domáca pretekárka. "Od začiatku sa rozhodovalo medzi mnou a Američankou. Bol to doslova maratón, keďže tých kategórií bolo veľa. Začalo sa ráno o ôsmej predkolom a končilo večer hodinu pred polnocou. Moju kategóriu vyhlasovali o deviatej, s tým, že finále začalo o sedemnástej. V podstate pred finále už zvykne byť o medailovom umiestnení rozhodnuté. Samozrejme pretekári a diváci ešte výsledky nepoznajú, no rozhodcovia si už svoj názor spravili. Finále je skôr exhibíciou, aby sa podujatie dobre predalo. Veď je tam kopec televíznych štábov, fotoreportérov. Celé sa to odohrávalo v divadle. Zatiaľ čo na predkolo bol vstup zdarma, za finále sa už platilo vstupné. Atmosféra v hľadiska bola skvelá. Američania majú tento šport radi, vedia si ho vychutnať," hovorí úspešná Košičanka.
Všetko z vlastného vrecka
Tak ako takmer všade, aj v tejto brandži sú potrebné finančné prostriedky. Janka by o tom vedela dlho rozprávať. "Ak by som na to mala, tak sa prihlásim do viacerých kategórií, lebo je to možné. Má to jeden háčik, zakaždým musíte zaplatiť štartovné 170 eur. A v mojom prípad išlo všetko z vlastného vrecka. K štartovnému si treba prirátať letenky, ubytovanie, stravu, platíte si aj povinné dopingové testy. A kde je ešte samotná príprava, plavky, skrátka všetko, čo potrebujete. Ale z môjho pohľadu to stálo za to, veď ako jediná Slovenska som dostal fitnes Oscara. Hoci mňa tá Amerika vyšla na päťtisíc eur," prezrádza.
Zatiaľ čo mnohým kulturistom, fitneskám aspoň časť nákladov pokryjú sponzori, Jana sa v tomto smere sklamala. "Je to smutné, ale nemám žiadneho sponzora. Vlani som skúsila všeličo, mala som kampaň v médiách, tvrdo sa chcela zviditeľniť, v Los Angeles som vyhrala ako jediná Slovenka a nič. U nás je to so sponzormi ťažké," povzdychla si. A pritom ani samotné úspechy v Amerike jej nevrátili ani cent, lebo tieto súťaže nie sú o prémiách. "Spätná väzba čo sa týka odmien tam je, ale len pre domáce reprezentantky. Chcela som vedieť, ako to vlastne funguje, tak som sa pýtala. Trebárs taký Nový Zéland vyslal do Los Angeles dvadsaťčlennú výpravu. Samozrejme, hneď ste si všimli, že sú z jednej krajiny, mali jednotné oblečenie. Reprezentantom Nového Zélandu hradí všetko štát a ich domovská federácia. Oni vlastne cestujú na dovolenku, o nič sa nestarajú, nič si neplatia. Sme od toho veľmi ďaleko," porovnáva Janka pomery. Sama je členkou federácie naturálnych kulturistov a fitnesiek. Tá jej síce poskytuje informácie, sprostredkuje vybavenie formalít, no finančné dotácie ako pretekárka nedostáva.
Obhájila prvenstvo
Pred rokom išla do Los Angeles v podstate na skusy. Nevedela čo od súťaže čakať, aká je tam konkurencia. Svoju kategóriu nakoniec vyhrala. Teraz už mala predstavu o dianí. No vopred nemala žiadne vyhlásenia. Bola síce obhajkyňou prvenstva, no nahlas o najvyšších cieľoch nehovorila. "Teraz už viem, že obhájiť titul je ťažšie ako ho získať premiérovo. Je to možno aj tým, že čím je človek starší, tým viac si uvedomuje vážnosť situácie. V prvom rade som chcela uspieť kvôli sebe, dobrému pocitu, no okrem pár kamarátov som ani nerozširovala, že sa zase chystám do Ameriky. A tam by som po dobrom výsledku zakončila súťažnú kariéru. Podarilo sa mi to, o čom som snívala, takže už to môžem zabaliť," prezrádza svoje rozhodnutie a vysvetľuje, aj prečo k nemu dospela.
"Nechcem tu svätosväte tvrdiť, že už nikdy súťažiť nebudem. Ale jedno viem, už do toho nepôjdem bez sponzora. Tohto roku som do toho išla s tým, že všetky prostriedky obetujem pre fitnes. Ale už nechcem z vlastného vrecka vytiahnuť všetko. Potom si nič nemôžem dovoliť, šetrím celý rok na Ameriku, nejdem na dovolenku. To vôbec nie je o motivácii. Tú by som mala a viem, že je tu šanca mať ďalšie úspechy. No všetko je to o peniazoch a keď ich nemáte, tak sa boríte s problémami. Všade musíte zaplatiť štartovné, dopingové testy, súťaže sú ďaleko, takže náklady narastajú. Hoci tá atmosféra na súťaži je úžasná, priznám sa, bude mi chýbať," vraví fitneska, ktorá sa tomuto športu venuje už pätnásť rokov. "Cvičiť neprestanem, aj keby som už na žiadnu súťaž ísť nemala, to je isté. Veď to, čo robím, robím pre seba. Pre ten skvelý pocit.
"V Spojených štátoch dokážu takéto podujatie spraviť zaujímavo, až gýčovito. S vojakmi na pódiu, ktorí spievajú s rukou na srdci americkú hymnu. Ale prečo nie, ľudia sa bavili. Nie som Američanka, a predsa som sa cítila veľmi dobre, lebo som okúsila žičlivosť domácich. V deň úspešnej obhajoby mal môj syn 17 rokov. Každá súťažiaca sa musela trochu predstaviť, to som vedela už z propozícií. Pochopiteľne v angličtine ste mali povedať pár viet o tom odkiaľ ste, čomu sa venujete. Tak som pri tej príležitosti povedala, že môj syn Alex má dnes sedemnásť. No a malo to ohlas, lebo po súťaži sa ma pýtali, či je to pravda, nechceli mi veriť, že som matkou takého veľkého chalana. Vraj na to nevyzerám, veď som sa porovnávala s 25-ročnými babami a vraj som medzi nimi pôsobila dojmom rovesníčky," pousmiala sa 37-ročná fitneska, ktorá sa cvičeniu začala venovať až ako mamka. "Bolo to už po pôrode. Mala som zdravotné problémy, tak som s tým začala. Aspoň vidieť, že s cvičením sa dá začať v každom veku..."
Každý musí na dopingovú kontrolu
V súvislosti s kategóriiou UNIVERSE NATURAL je zaujímavá skutočnosť, že všetci pretekári musia povinne podstúpiť dopingové testy. Dokonca si ich musia zaplatiť. "Jeden test ma stál 80 dolárov. Tým, že každý vie, že ho určite budú testovať, veľmi dobre si zváži, či pôjde na túto súťaž a či siahne po niečom nedovolenom. Zrejme aj preto nebola ani jedna odobratá vzorka pozitívna. Ja už štvrtý rok patrím k naturálnej kulturistickej federácii. A nemám záujem o nečistú formu prípravy. Neustále musím hlásiť, kde sa pripravujem, lebo kontrola mi môže prísť kedykoľvek počas roka. Síce sa mi to ešte nestalo, ale sú takí, čo ich preventívne kontrolovali aj počas prípravy. Považujem to za správne. Ak mám tento šport rada, viem, že by som po ničom nepovolenom nesiahla. To, čo robím, robím s láskou, vystačím si s prostriedkami na prírodnej báze. Fitnes je pre mňa životný štýl, nepovolený doping k nemu nepatrí."
Z Ameriky sa vrátila pozitívne naladená a nielen preto, že uspela ako pretekárka. Bol to vraj príjemný pobyt. V Los Angeles bolo 28 stupňov, tak si ešte užila tepla. Páčilo sa jej, že ľudia sú tam tak usmievaví, akoby bezstarostní. A tak správne odviazaní. "Poviem príklad, na prechode pre chodcov cez šesťprúdovú cestu sa odrazu zjavil mladý dvojmetrový basketbalista. Začal si tam driblovať s loptou, kopec áut a nikto nebol nervózny. Policajti boli na každom kroku, ale všetci pôsobili takým pohodovým dojmom, no rátalo sa mi to. Keďže som sa týždeň pripravovala v Los Angeles, navštívila som niekoľko tamojších fitnescentier a poviem vám, paráda. Na každom rohu by ste našli nejaké, a ako boli vybavené," nadchýnala sa Janka.
Na Natural Olympia piata
J. Kordiaková sa v Spojených štátoch nezúčastnila len jednej súťaže. Týždeň po vystúpení na kategórii UNIVERSE NATURAL sa konala súťaž Natural Olympia. V priestoroch Grand Sierra Resortu v Rene v Nevade sa súťažilo až dva dni. Prvý deň boli na pódiu kulturisti, druhý fitnesky a profesionáli. "Splnila som si aj ďalší sen, takže som šťastná. Aspoň raz som to vyskúšala na Natural Olympii. Keďže som už bola v Amerike, tak som ten pobyt natiahla na dva týždne. Dúfala som, že v Nevade skončím v prvej desiatke. Potešilo ma, že z toho bolo piate miesto. Ale viac si vážim víťazstvo v Los Angeles. Predsa len, zlato je zlato."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
