Kým sa bližšie spoznali, bola Veronika Žilková pre svojho tanečného partnera zo StarDance, Marka Dědíka, tá z Tele Tele. Určite hašterivá a podrývačná, nepochybne suverénna. Ale prekvapila. Prvú hodinu pretancovala chrbtom k zrkadlu, aby sa na seba nemusela pozerať.

"Je to tanec, ktorý úplne neriadim, jeho kroky celkom neovládam a trošku sa bijem s tým, kto ma v tom tanci vedie," vraví o uplynulých troch rokoch svojho života herečka Veronika Žilková. "Je to tanec partnerský, možno po prvýkrát v živote partnerský, a je to o poťahovaní, či pôjdeme doprava, alebo vľavo. Neviem, ako sa ten tanec volá a partner chce ísť trochu iným smerom ako ja." Podľa vlastných slov nebola predtým zvyknutá počúvať a žila si po svojom. "Teraz som tri roky vydatá za partnera, ktorý ma núti žiť v úlohe poslušnej ženy, a ja ´cukám´. To je celé."

Čo všetko sa za tri roky u nej zmenilo? "Veľa. Zomrel mi vtedy syn Melichar a veľmi mi pomohol Pavel Kříž, hoci možno o tom ani netuší. Má to, koniec koncov, vyštudované, robí psychoterapiu so starými ľuďmi. A on mi povedal: ´It´s nature. Je to príroda´." Jedno z tanečných kôl, kam sa už síce Veronika s partnerom neprebojovali, bude zajtra, presne na výročie úmrtia jej syna. Práve pri tejto príležitosti si uvedomuje, aké je to úžasné, že kým pred tromi rokmi trúchlila, dnes môže opäť tancovať. "Myslela som si, že človek už nikdy nezačne znova - a on začne. Všetko, čo sa stalo, bola príroda, nature, a to, že sa teraz smejem a tancujem, je tiež nature. Regenerácia tela a ducha je neuveriteľná, príroda vás v tom nenechá. Keď sa neotužíte, umriete, ak áno, život ide ďalej."

Manžel Martin Stropnický je jeden z mála mužov v jej živote, ktorý vie tancovať. To však neznamená, že by si spolu často niekam vyšli. "Máme dokopy deväť detí a dve babičky, všetkých ich musíme uživiť, takže žijeme zbesilým tempom. Opatrovateľka ma stojí viac ako stovku na hodinu, Agáte som požičala na dom, skrátka si nemôžem dovoliť ísť tancovať, musíme večer pracovať."

Martin Stropnický na o 27 rokov mladšieho tanečníka Marka Dědíka však zrejme trošku žiarlil. "Keď sme minule, akurát počas tých desiatich minút, čo sa za týždeň s Martinom doma stretneme, púšťala Kordulke pesničku na tú čaču, čo sme tancovali, zakričal, aby som už vypla tie slaďáky, na ktoré tancujem s tým chlapčekom z Ostravy," smeje sa Žilková. "Musí trošku žiarliť, lebo inak by ma predsa nemal rád. Akurát som o tom nesmela doma hovoriť a po tréningu krívať v kuchyni. Povolil mi hobby, ale nesmela som ním obťažovať. Takže som varila, prala, mlčala a občas si zašla za svojím koníčkom."

Veronika s Marekom už absolvovali aj svoje prvé vystúpenie pre dôchodcov v Prahe. "Požiadali ma, či by som urobila nejaký program, nejakú besiedku. Tak som povedala, áno a zatancujeme k tomu čaču. Ešte predtým ju však Marek zatancoval so svojou partnerkou a ja som z ich skvelého profi tanca mala taký stres, že som potom zabudla väčšinu krokov. Pripadala som si vedľa nich v tých krátkych šatách a 49 rokoch trápne. Tak ako nie som panikár, tak som zas naraz - tvárou v tvár tej dokonalosti pohybu - rozumela svojim žiakom, ktorí majú občas okno. Ale tí dvaja, tí by mali mať sochu na námestí. Dala by som im miesto hociktorého smutného svätého. Veselú, zmyselnú a tančiacu," vraví V. Žilková, ktorú majú diváci možnosť vidieť aj v seriáli "Cukrárna". V tej hrá ženu vydatú za nepraktického chlapa, takže na jej pleciach ležia starosti o štyri deti i obchod.

Kým v seriáli je tou dominantnou, ktorá na svojho muža neváha aj poriadne dvihnúť hlas, doma by to vraj nikdy neurobila, aby nezrazila jeho mužstvo. "Som dosť emancipovaná, ale omnoho menej ako moja postava. Čo sa týka záprahu, myslím, že väčšina žien sa musí kompletne starať o domácnosť, riešiť všetko s deťmi a ešte zarábať. Ak sa ja v niečom máličko ľutujem, tak iba v tom, že čas iba pre seba mám jedine v aute. Ak niektorým ženám v domácnosti funguje deľba práce, závidím im, že to vedia. Ja muža zapojiť nedokážem," vraví herečka.

Jej deti sa vraj v hereckých šľapajach uberať nechcú. "Žiadne z detí k tomu nemalo vzťah. Možno najmladší syn je ´ľahkoživka´ - zásadne chodí bez bundy, bez jedla, pitia a peňazí. Vravela som mu, že by som ho rada dala k divadlu, pretože by som vedela, že sa oňho vždy niekto postará - dá mu najesť, napiť, oblečie ho a pošle do práce," smeje sa. "Trošku s herectvom koketuje, tak uvidíme. Som rada, že každý si vybral podľa svojho. Agáta má školu pre modelky, chodím tam zadarmo prednášať. Cyril študuje hispanistiku, po návrate z prázdnin nám ukázal fotky - 60 náhrobkov, ktoré bude lúštiť. Bol v Španielsku a v Taliansku s priateľkou a myslím, že sa ani raz nevykúpali v mori."

Veronikinou najväčšou snahou je žiť radostne. "Človek si musí vybrať, či život prežije v smútkoch a závisti, alebo s úsmevom. Všetky máme pocit, že sme nemilované, odložené, nepekné. Ale je dôležité zbaliť to ako použitú vreckovku a vyhodiť. Ani mňa život nešetril - zomrelo mi dieťa, takže ma nikto nemôže podozrievať z povrchnej veselosti. Radovať ma nechá čím ďalej tým viac práce."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári