v psej pekári. Prvá na Slovensku totiž začala fungovať v Košiciach a darí sa jej už dva roky.
Pôsobí útlo a nenápadne. Reč však tentokrát nie je o konkrétnom človeku, ale o pekárni, konkrétne psej pekárni. Neznalí pomerov majú občas problém nájsť ju, no štvornohí miláčikovia to hravo zvládnu. Špeciality z nej zacítia už na míle ďaleko. Je prvou na Slovensku a nateraz jedinou v Košiciach. Jej majiteľkou je Košičanka - Monika Višňovská. Sama má doma dvoch yorkshirov, ktorí boli od začiatku jej pokusnými králikmi. Varí im a, samozrejme, aj pečie.
Košičania zaiste už o jednej psej pekárni počuli. Bola v americkom seriáli s názvom Providence, kde si ju Joanie Hansenová otvorila pod názvom "Havkáreň". Aj ona, tak ako pani Monika, v nej piekla pre psíkov maškrty rôznych druhov. Tá za jej rozhodnutím otvoriť si takúto pekáreň však nebola. "Keď som to videla, áno, myslela som, že by bolo fajn niečo také mať. Špeciálne som však za tým nešla." Jej naštartovaním však bol úhyn jej niekoľkých psíkov, z ktorých prežil len jeden. "Starala som sa oňho so svojou rodinou. Piplala som ho tak, aby prežilo, hoc tomu sami veterinári neverili, že sa tak stane. Bála som sa oňho tak, až som začala sama piecť," spomína pani Monika.
Jej dôvod pustiť sa do tohto druhu kulinárskeho umenia bol jednoduchý. Chcela preňho zdravé domáce jedlo. Tvrdí, že im to chutilo, a preto postupne to, čo upiekla, začala rozdávať aj iným, najmä svojim známym. Tým to tiež zachutilo, a tak ju dcéra začala nahovárať, aby v tejto veci začala niečo robiť. "Vždy som mala slabosť pre zvieratá, a tak dcéra vedela, na akú strunu konkrétne zahrať," usmieva sa. Keď jej končila materská dovolenka s mladšou dcérou, začala tak v tejto veci robiť aj konkrétne kroky.
Kolotoč vybavovania
Začiatok podnikateľského úsilia ľahký nebol. Najprv musela nájsť konkrétne priestory. Pani Monika tvrdí, že ich hľadala len veľmi ťažko, keďže nie všetky spĺňali nielen jej predstavy, ale najmä predstavy úradov. Predajňa a pekáreň mali byť napríklad z hygienických dôvodov oddelené. Keď sa jej ich, po niekoľkých týždňoch, podarilo nájsť, začal sa kolotoč vybavovania. Potrebovala tak množstvo povolení od množstva úradov. Mnohé dokonca ani nevedeli, čo jej vlastne majú vydať. Bola preto na veterine, hygiene, či Kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom. Na úradoch preto na ňu pozreli prekvapene, či to fakt myslí vážne. Vraj o niečom takom nikdy nepočuli. Trvalo to niekoľko mesiacov.
Keď mala pani Monika všetky povolenia, začalo sa zariaďovanie. Objekt bol v dezolátnom stave, a tak potreboval generálnu rekonštrukciu. Muselo sa vymaľovať, vymeniť elektrické rozvody, vodovod, podlahy, či nakúpiť bežné zariadenie. Medzi ne tak patrili napríklad pulty, zrkadlá, poličky, ale napríklad aj plechy, sporák na pečenie, samozrejme registračná pokladňa, ale aj sedačka či závesy, váhu a samozrejme nakoniec tovar. Je tam však nielen jej sortiment. Patria tam napríklad granuly, obojky, náhubky, či iný sortiment pre psov.
Keď bolo všetko hotové a pripravené, mohla pani Monika svoju predajňu otvoriť. Ide zrejme nateraz o jediný košický obchod, kde prednosť nemá človek, ale jeho štvornohý miláčik. Často sa preto stáva, že psy svojim majiteľov utečú, aby sa čo najskôr doň dostali. Tí tak na nich už pred jeho dvermi čakajú a zvedavo pozerajú dnu. Láka ich v ňom nielen klobásová aróma, ale aj med, šunka, tvaroh, či iná maškrta. Vlastníci štvornohých miláčikov preto vedia, kde ich nájdu. Stáva sa, že tí ich uprosia, aby vošli nielen dnu, ale im kúpili aj konkrétnu maškrtu.
Široký sortiment
"Pečiem keksíky, muffiny, torty," hovorí o svojom sortimente majiteľka obchodu. Deje sa tak v zadnej časti jej malého obchodu. Monika tvrdí, že pre obchod nikdy nepiekla doma. Keď treba, robí i nadčasy. "Keksíky mám rôznych príchutí. Patrí medzi ne napríklad svieži dych, slaninové, kuracie, syrové, pizzové, sladké, hovädzie, či klobáskový uzlík. Je tam klobáska a ďalšie prísady, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby takýto keksík mohol vôbec vzniknúť. Rozlišujem ešte medzi ryžovými a celozrnnými." Jesť ich však môžu ľudia, keďže ide o zdravú ľudskú stravu. Nie je tam nič, čo je výslovne určené psom. Maškrty sú vždy čerstvo upečené a neobsahujú tak soľ ani cukor. "Taktiež v nich nenájdete žiadne farbivá, konzervačné látky ani žiadne iné dochucovadlá. Pečieme ich zo surovín určených pre ľudský konzum - žiadne odpadové suroviny. Keksíky sú vhodné pre akékoľvek plemeno," konštatuje Monika. Upozorňuje však, že tie sa vždy podávajú ako odmena, nie ako náhrada stravy. Ich cena za 1 kg sa pohybuje okolo siedmich eur. Majú trvanlivosť asi dva týždne.
Ďalšie dobroty, ktoré pani Monika pečie, sú torty. Delí ich na "sladké" a mäsové. Tvrdí, že namiesto cukru je tam med. O cenách sa veľmi rozprávať nechcela. Napokon však niečo prezradila. "Ich cena závisí od hmotnosti a dekorácie. Torta sa ozdobí podľa chuti psíka. Patrí tam tak napríklad zelenina, či ovocie." Tvrdí, že jej zákazníci torty kupujú najmä pri príležitosti rôznych sviatkov svojich štvornohých miláčikov. Musia sa však objednať, a to minimálne dva dni pred dňom prevzatia. Podobné sú jednotlivé muffiny a piškóty. "Sú buď mäsové alebo na sladko s medom. O konkrétnych receptoch však Monika rozprávať nechce. "Každý si svoje recepty chráni, tak ani ja svoje prezrádzať nebudem."
Aj v čase našej návštevy mala majiteľka obchodu upečenú a ozdobenú jednu tortu. "Bola z jabĺčok, mrkvy a mojich keksíkov. Na nej boli dve sviečky." Prišiel si po ňu majiteľ dnes už dvojročného yorkshira Mikiho. "Manželka tu chodí. Objavila to zrejme cez internet. Ja som o tom ani nevedel. Dnes som tu druhýkrát a len ako posol. Svojmu štvornohému miláčikovi tak idem odniesť darček na narodeniny," skonštatoval hrdý majiteľ.
Pracovný deň pani Moniky býva ako každý iný. Keď má upiecť tortu, začína sa však už skoro ráno. Keďže všetko pečie z čerstvých potravín, musí zájsť najprv do obchodu na nákupy. Medzitým pečie keksy a popritom v obchode obsluhuje. Pani Višnovská však nielen pečie, ale aj šije. Dôvodom je fakt, že svojím pôvodným povolaním je krajčírka. Robí to tak vždy len na objednávku. "Keď mám oblečenie, šijem buď ráno, alebo neskôr, po robote. Najčastejšou požiadavkou sú pršiplášte a vestičky." Špeciálna požiadavka nateraz na oblečenie nebola. Jej zákazníci si vyberajú zväčša to, čo už ušité je. Podobne to platí aj pri pečení. "Stane sa, že majitelia tam chcú dať šunku, alebo zmiešať sladké so slaným." Občas aj majiteľom štvornohých miláčikov pri výbere jedla radí. Hovorí však, že zväčša to býva na nich, pretože oni presne vedia, čo ich miláčikom chutí a čo majú radi.
Spokojní zákazníci
Pani Monika tvrdí, že má spokojných a verných zákazníkov. Doteraz sa na jej robotu nikto nesťažoval. "Keď objednajú tortu prvý rok, zväčša objednávajú aj druhý, či tretí raz. Stane sa, že torta nechutí, ale tak ako my, ľudia, aj psy majú svojské chute," hovorí s úsmevov. Dopĺňa však, že tá sa nikdy nevyhodila. "Mali druhého psíka, ktorému ju dali a ten ju s chuťou a bez akýchkoľvek zaváhaní zožral."
Ďalšou spokojnou zákazníčkou bola pani Jana. Tvrdí, že do predajne chodí len jeden mesiac. Dôvod je úplne jednoduchý. Presne takú dobu je majiteľkou psíka. "Je ním yorkshire menom Charlie. Kupujem mu zatiaľ všetko, keďže nateraz len skúšame. Najviac mu chutia kuracie," hovorí. Tvrdí, že aj jej známi sú s ňou spokojní. "Sú radi, že také niečo je. Ja som šťastná, že môžem v takomto obchode nakupovať a dať si poradiť od svojej bývalej kolegyne," hovorí s úsmevom. Prezradila tiež, že aj ona plánuje svojmu štvornohému miláčikovi pri príležitosti jeho narodenín kúpiť a nechať upiecť tortu. Nateraz však nevedela povedať, o akú presne pôjde.
Ďalším spokojným zákazníkom bol aj pán Juraj s manželkou. Dozvedel sa o nej úplnou náhodou. "Neďaleko nej bývame. Som veľmi rád, že také niečo je, keďže existuje veľká skupina majiteľov psov, ktorí pre svojich štvornohých miláčikov niečo kúpia. Veď prečo aj nie. Toto tu chýbalo. Častokrát sa stáva, že sem len tak prídeme, podebatujeme a ideme ďalej. Nie je to len o tom, že sem príde niekto niečo kúpiť. Je to aj miesto, kde ľudia prídu a postretávajú sa." S manželkou vlastní dvoch psov. Jedného zlatého retrievera a jeden čierny uličný mix, ktorého zobrali z košického útulku. Volajú sa Corinka a Pory. Práve Corinka bola prvým psom v predajni, ktorejpani Monika Višňovská piekla svoju prvú tortu v novootvorenom obchode.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
