Sú ľudia, ktorí veľmi radi cestujú, no vždy sa radi vrátia domov. Medzi nami žijú však aj takí, ktorí sa niekde vonku usadia, pracujú, založia si rodinu a ostanú tam žiť. Jednou z nich je aj Češka Hana Hettiarachi Sklenářová, ktorá sa nedávno zastavila v Košiciach porozprávať o živote na ostrovoch Maldivy a Srí Lanka. Pred štrnástimi rokmi pracovne odišla na Srí Lanku a striedavo žila tam a na Maldivách. Nakoniec si však pre svoj život zvolila Srí Lanku. Dôvodom bola láska.

„Moje meno je Hana Hettiarachi Sklenářová," predstavuje sa. „Už z môjho priezviska vyplýva istá zaujímavosť. Po 14-ročnom pobyte na Srí Lanke a na Maldivách je jedna z dôležitých súčastí môjho života to, že môj manžel je Srílančan. Kým sme sa však dostali až do tejto fázy, pretieklo veľa vody. Do tejto exotickej časti sveta ma zaviali pracovné povinnosti a taká tá zvedavosť, aké to je niekde tam uprostred Indického oceánu."

Ako hovorí, vždy pracovala v oblasti cestovného ruchu. Nie však v nejakej klasickej časti ako pracovníčka cestovnej kancelárie, ale i v PR aktivitách, v propagácii a v predstavovaní destinácií. To je pre ňu tá najzaujímavejšia časť na celom cestovnom biznise. „To, čo nás teda živí, sú tí koneční klienti, ktorí prídu a na základe toho, ako je dobre spropagovaná a predstavená destinácia, si vyberú miesta a zaplatia za zájazdy."

Po prvýkrát sa Hana, ešte Sklenářová, dostala na Maldivy a na Srí Lanku v roku 1997. Veľmi ju zaujali a v tom čase sa začala pre ňu krásna spolupráca s miestnymi obyvateľmi, úradmi cestovného ruchu a miestnymi hoteliermi. „Začala som zisťovať, že som viac tam než tu, tak som sa rozhodla podnikať v cestovnom ruchu aj tam. Začala som 'dovážať' českých, slovenských turistov a aj našich susedov, ktorí mohli objavovať tieto oblasti. Bola to pre mňa krásna výzva, lebo obe tieto destinácie, Maldivy i Srí Lanka, boli dosť neznáme. Možno sa vedelo iba to, že Srí Lanka je bývalý Cejlón, je tam úžasný cejlónsky čaj a že si vianočné pečivo pečieme a ochucujeme korením, pochádzajúcim práve zo Srí Lanky."

Čo sa týka ostrova Maldivy, Hana sa smeje, že v začiatkoch sa ľudia nepýtali, kde to je, ale čo to je. Je podľa nej dobré, že ľudia objavili tento raj na zemi, sú to úplne iné končiny sveta, než aké poznáme tu v Európe. Zaujímavé je podľa Hany nielen objavovať hotely a ubytovacie kapacity, ale zo všetkého najzaujímavejšie je sledovať rozličné kultúry, spôsob života, práce. „Tie zeme majú naozaj veľa odlišností a zvyklostí, než na aké sme tu zvyknutí. Ja sama som svoj pobyt striedala. Niekedy som bola na Maldivách, inokedy na Srí Lanke. Nedá sa povedať, kde som bola častejšie, no viem, kam ma srdce viac ťahalo. Bola to Srí Lanka. Čo sa teda týka práce, kanceláriu máme aj na Srí Lanke, aj v Čechách. Posledné roky chodím do Čiech už len navštevovať rodinu. Na Slovensku a v Čechách máme obchodných partnerov, cez ktorých potom sprostredkúvame klientom zájazdy na Maldivy a Srí Lanku."

Nový domov

Láska k cestovaniu neprišla u Hany z ničoho nič. Sama hovorí, že už odmalička mala „boty z toulavého telete". „Už ako malá som hovorila, že budem žiť niekde v cudzine, no mal to byť vysoký blonďavý Švéd, za ktorého som sa mala vydať. To som mala asi tri roky. Vďaka športu a láske mojich rodičov k lyžovaniu sme sa totiž na horách často stretávali so Škandinávcami. No ale že to bude nakoniec vysoký tmavooký Srílančan niekde v Ázii, to sa rodičia zasmiali. Boli síce prekvapení, no vždy tušili, že ja skončím niekde vo svete."

Hana žila prvých sedem rokov striedavo na Maldivách a Srí Lanke, potom ju srdce pritiahlo už len na Srí Lanku. Začiatky sú všade a vždy ťažké. Inak to nemohlo byť ani pred štrnástimi rokmi, keď Hana opúšťala Českú republiku a odišla do cudziny. Na Srí Lanke sa jej páči tiež mnoho vecí, od krásneho širokého oceánu so špliechajúcimi vlnami, krištáľovo čistou vodou a všetkým tým, o čom sa píše v brožúrach cestovných kancelárií. „Okrem toho sa mi páči kompaktnosť priestoru zeme a všetkého, čo ponúka. Je to zem, ktorá je veľkosťou asi niečo medzi Slovenskom a Českou republikou. Žije tam dvakrát viac ľudí, no ponúka na malom priestore od nádherného oceánu s tropickými živočíchmi po mysticky zahmlené vysoké hory, kde sú ešte pozostatky nedávneho britského kolonializmu a čajových plantáží. Je tam čo objavovať. Teší ma, že nielen ja, ale aj moji priatelia sa zhodli, že Srí Lanka je jedna z mála zemí, ktorá ponúka komplexné spektrum všetkého."

Ako to tam sama prežívala? „Mne sa tam strašne páčilo. Nesúdim zeme podľa toho, ako majú krásne vydláždené námestie, či ako majú krásne nahodené domy, či kostoly. Vždy sa však snažím súdiť podľa ľudí, ktorí tam žijú, podľa atmosféry. Tá Ázia je veľmi odlišná od Európy. V svojom živote som mala šťastie navštíviť aj USA a rad krásne ´vyleštených´ západných zemí. Rozdiel je v ľuďoch. V tej Ázii sú vyznávači rôznych náboženstiev, no neberú to tak ako náboženstvo, ktoré by bolo inštrumentálnym fundamentalizmom, ale niečo v čo veria a čo im pomáha prejsť životom."

Hana o sebe hovorí, že je liberálne založená a rešpektuje akékoľvek náboženstvo, k ničomu sa však nehlási. Páči sa jej však, že ázijské svety sú založené na rešpekte, sú tam veľmi úzke vzťahy v rodinách, ľudia sú pracovití a všetci sa o seba postarajú. „Tie zeme sú pre nás také voňavé. Všade sa prelína vôňa klinčekov, škorice a iných korení. Tiež sú veľmi farebné, vďaka budhizmu, hinduizmu tam majú mnoho farebnej dekorácie. Možno aj tým, že je tam stále teplo, ľudia sú komunikatívnejší, život sa tam nekončí televíznymi novinami. Naopak každý môže kedykoľvek zaťukať na dvere. A čo sa mne najviac páčilo, od týchto ľudí sa my môžeme veľa učiť o starých kultúrach a o takom tom inom spôsobe života. Bola to pre mňa super výzva."

Na Maldivách žila takmer osem rokov a hovorí, že to je úplne iná zem ako Srí Lanka. Je to unikátna zem, ktorá je taký typický raj. Modrá priezračná lagúna s pestrofarebnými rybičkami, malý kokosový ostrovček z palmových hájov ako z filmov či z reklám na istú čokoládovú tyčinku. Čo ju však nakoniec presvedčilo, aby zakotvila na Srí Lanke? Hlavne to, že stretla muža svojich snov. Nebol to jej vysnívaný blonďavý Švéd, ale tmavý Srílančan. Na otázku, či jej rodina nemala námietky, prípadne, že sa nezaujímali o to, či nie je dosť fešákov v Čechách, odpovedá okamžite. „U nás nebol problém. Skôr som čakala, či nebude problém na druhej strane. Hlavne kvôli náboženským rozdielom, Ázia je aj dosť konzervatívna zem. Niekde ešte stále funguje kastovníctvo, kde si muž nemôže vybrať ženu z inej kasty. Niekde sú dokonca dodnes svadby dohovorené, nevesta a ženích sa vidia prvýkrát až pri obrade. Srílanská rodina ma však prijala, v tomto boli otvorenejší. No a navyše nebola som prvá cudzinka v rodine. Jeden z manželových bratov si vzal Indku. Skôr jej rodina s tým mala problém."

Zimná svadba

Svadba bola v Čechách, pre 50 ľudí, na romantickom mieste. „Na Srí Lanke znamená malá svadba tak 500, 1 000 ľudí. Je to taká udalosť nielen pre tých dvoch ľudí či rodinu, ale je to skôr veľká spoločenská udalosť, pri ktorej sa na nikoho nesmie zabudnúť. Svadba je o tradíciách a hlavne o rituáloch, pri ktorých sa za mnoho vecí ďakuje. Sú tam veľmi špecifické obradné ceremónie. Samozrejme, aj oblečenie je úplne iné. Vyšívané najlepšími niťami, v bohatých rodinách aj zlatom. Majú bohato zdobené kvetinové účesy. Samozrejme, že je to takto aj veľmi drahé. My sme sa však rozhodli pre svadbu v Čechách, no nie z tohto dôvodu. Ja som chcela manželovi aj jeho rodine ukázať svadbu u nás. Preto bola svadba na krásnom zámku v Sychrove. Na Srí Lanke sme si urobili už len takú párty pre priateľov."

Česká svadba sa páčila nielen manželovi, ale aj celej jeho rodine. Konala sa v zime, práve preto, aby videli a zažili čo najviac. Po svadbe si odskúšali aj lyžovanie, no Hana sa smeje, že to vyzeralo skôr ako vo filme Kokosy na snehu, kde sa Jamajčania zúčastnili sánkarských pretekov v Calgary. „Niektorí už predtým prišli do kontaktu so snehom. Manžel je z rodiny, kde jeden z jeho švagrov študoval v Nemecku, druhý švagor pracuje v sektore, v ktorom musí veľa cestovať po Európe. Napriek tomu sme si užili aj zábavu, keď na svadbu prišla švagriná s holým bruškom, v krásnom sárí a v sandálkach. Museli sme ísť na nákupy."

Hanin manžel sa teda s rodinou dostal do Čiech. Ako to pôsobilo naňho? „Jemu sa Čechy, Slovensko a celkovo Európa veľmi páčili. No asi by si tu tiež nezvykol. Ale nielen kvôli klíme, ale hlavne preto, že u nás po tých televíznych novinách, ak práve nejdeme do kina či divadla, sa končí komunikácia a obmedzuje sa iba na to, čo sa deje doma. Na toto by si on ťažko zvykal."

Do srílansko-českej rodiny časom pribudli aj deti. Kto by však čakal exotické mená, je na omyle. Starší Lukáš má 9 rokov a mladší Ondrej 7 rokov. Obaja sa vedia dohovoriť po česky. „Ja som sa rozhodla pre takéto mená a nikto ma ani nenútil, aby som dala srílanské. Snažila som sa aspoň vybrať také, ktoré majú nejaké spojenie s bibliou. Vedela som, že im to urobí radosť. Lukáš sa viac prikláňa k českej kultúre, dokonca aj v jedle. Tomu mladšiemu zase nerobí problém dať si čokoľvek pikantné."

Keďže Hana žije dlhé roky v exotickej cudzine, zaujímalo nás na záver, čo jej z českej zeme najviac chýba. „Myslím, že nič výnimočné. Zvykla som si pri cestovaní, že sa stále môžem vrátiť. Navyše dnes je už svet taký strašne malý, že keby som mala na hocičo chuť, viem to zohnať. Takisto komunikácia, skype, internet, v okamihu sa dá spojiť s rodinou. Môj život tu ma baví a som šťastná."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári