Moja reakcia bola, ak si na to teraz spomeniem, dosť vlažná. Nie preto, že by som jej to nepriala, alebo nebodaj závidela. Len ma to DOSŤ prekvapilo.

Je to zvláštne, ale tak trochu to mení aj moju existenciu. Nie je síce prvou z okruhu mojich známych, kto sa vydal, oženil, čaká bábätko alebo nebodaj už má bábätko (vy, ktorých sa to týka, viete, o kom je reč). Vzhľadom na to, že sme si boli vždy veľmi blízke, je táto informácia pre mňa podstatnejšia ako v iných prípadoch.

Skončia sa svadbou všetky tie naše bláznivé úlety? Babské večery, grilovačky, prekecané noci o všetkom a niekedy úplne o ničom či ťažké ranné vstávania po opici :) To všetko a kopec ďalších vecí mi preblesklo hlavou, keď mi to povedala. A možno aj preto som sa zmohla na suché: "No, tak vám obom gratulujem."

Potom sme sa stretli osobne a ja som mala pripravené tony otázok ohľadom svadby - čo šaty, jedlo, miestnosť, obrúčky. Trilión oficiálnych vecí. Teraz viem, že som sa mohla opýtať aj iné, dôležitejšie otázky - ako sa cíti, či sa tak trochu neobáva? Proste ju podporiť, tak ako ona veľa ráz podržala mňa, ale najmä ukázať jej, že mám z jej chystanej zmeny v živote úprimnú radosť.

Takže teraz to chcem napraviť: "Peti, teším sa spolu s tebou."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári