Bilbordy sú nalepené na seba, príliš blízko cesty a niekedy musia ozaj vypliešťať oči, aby medzi nimi našli dopravnú značku. Zaujímalo nás, či bilbordy pri košických cestách spĺňajú normy a či neporušujú zákon.
Prijatím zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli prijaté ustanovenia: „Na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali." Miestom pri ceste sa rozumie priestor, v ktorom je umiestnená dopravná značka alebo dopravné zariadenie. Takýmto priestorom je aj priestor, v ktorom sa dopravné značky alebo dopravné zariadenia umiestňujú.
Bilbordy sú pri cestách najčastejšími reklamnými zariadeniami. Na to, ako ďaleko musia od cesty stáť, sú normy. „Sto metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice a cesty budovanej ako rýchlostnej cesty, 50 metrov od osi vozovky cesty I. triedy, 25 metrov od osi vozovky cesty II. triedy a miestnej komunikácie, ak sa buduje ako rýchlostná cesta, 20 metrov od osi vozovky III. triedy, 15 metrov od osi vozovky miestnej komunikácie (stavebné medzery až do 200 metrov spravidla neprerušujú súvislé zastavanie)," povedala nám Jana Mésarová, hovorkyňa KR PZ v Košiciach.
Pre mesto Košice je v súčasnosti dotknutý orgán príslušný Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Košiciach. Jeho stanoviská a vyjadrenia k umiestneniu informačných a reklamných zariadení sú vo väčšine prípadov nesúhlasné a dopravný inšpektorát s umiestňovaním informačných a reklamných zariadení v blízkosti komunikácií nesúhlasí. O povolení umiestnenia reklamného zariadenia však rozhoduje stavebný úrad. „Krajský dopravný inšpektorát KR PZ sa vyjadruje ako dotknutý orgán z pohľadu bezpečnosti cestnej premávky. No nie je účastníkom konania, a teda nemôže podať odvolania voči rozhodnutiam stavebného úradu," hovorí J. Mésárová.
Keďže o umiestňovaní rozhoduje stavebný úrad, žiadali sme stanovisko aj tam. „Podľa ustanovenia stavebného zákona: Povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom," hovorí Katarína Jantošovičová, hovorkyňa magistrátu mesta.
Problematike bilbordov sa nevenuje žiadne VZN. Existovalo, ale prokuratúra proti nemu protestovala, teda ho poslanci MZ minulý rok zrušili. Čo sa týka hustoty, veľkosti alebo množstva bilbordov, na to neexistujú žiadne právne predpisy, zákony, vyhlášky či technické normy. „V tejto problematike by bolo vhodné prijať prísnejšiu legislatívu, jasnú normu, resp. vyhlášku, pretože situácia v meste nie je únosná," dodáva J. Mésarová.
Nie je to však len vecou mesta či polície. Je to problém takmer všetkých veľkých miest, kde bilbordov stále pribúda. Ohľadom noriem a pravidiel umiestňovania bilbordov sa dá naštudovať mnoho zákonov a paragrafov. Avšak nedopátrali sme sa, či sa ich dodržiavanie kontroluje, ani kým. Nikomu to zákon neprikazuje. V praxi to teda vyzerá asi tak, že každý si vyrieši „svoj piesoček" a keď už bilbord stojí, nenájde sa asi nik, kto by skontroloval, či stojí na centimeter presne, ako má, prípadne, či ich pri cestách nestojí predsa len trochu veľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
