V jej prípade sa to podarilo kombináciou dvoch faktorov, vďaka jej košickému priateľovi Tomášovi a študentom španielskeho bilingválneho gymnázia v Parku mládeže, kde učí matematiku.

Margarita pochádza z regiónu Galície, čo síce mierne evokuje Asterixa, avšak s týmto francúzskym rozprávkovým hrdinom má spomínaná španielska provincia podobných iba pár slov vo svojom jazyku. V rodnom kraji pobudla do svojich osemnástin, potom sa vybrala študovať matematiku na vysokú školu do Santiaga de Compostela, čo je hlavné mesto Galície. Po ukončení štúdia sa rozhodla, že vedomosti z matematiky bude rozdávať nastupujúcej generácii. "Učiteľkou som chcela byť preto, lebo tí majú veľa prázdnin a to nielen na Slovensku, ale aj u nás," smeje sa. "Najprv som dostala ponuku ísť učiť do Prahy na bilingválne gymnázium Budějovická. Strávila som tam veľmi pekné dva roky, mesto bolo nádherné a rovnako aj študenti. Tí boli milí a bolo na nich vidno, že sa chcú učiť. Aj tam mi síce chýbalo more, ktoré zbožňujem, no mali tam Vltavu, tak aspoň sčasti mi ho pripomínala."

Keďže sa chcela zdokonaliť v angličtine a zarobiť viac peňazí, viedli jej kroky zo „stovežatej" na západ. Jej domovom sa stalo malé mestečko Paignton na juhozápade Anglicka medzi Exeterom a Plymouthom asi 300 km od Londýna. Na tamojšej strednej škole ich síce učila matematiku, no veľmi dobrý pocit z toho nemala. „Študenti asi veľmi nerozumeli tomu, čo hovorím. Aj ich správanie sa nedalo ani len porovnať s tým, čo som predtým zažila v Česku a neskôr tu v Košiciach. Robili tam veľmi čudné veci, málo sa učili, boli drzí, kričali na hodinách, disciplína im vôbec nič nehovorila. V takom prostredí sa ťažko vyučuje a ani ja som veľmi rada za takých podmienok nechodila do školy. Na druhej strane sa však úroveň výučby nedá vôbec porovnávať, študenti tam majú obrovské množstvo materiálov, môžu využívať špičkovú techniku, problém je len to správanie."

Margarita v Anglicku zarábala asi päťkrát toľko, čo teraz. Po dvoch rokoch si však povedala, že peniaze nie sú všetko a radšej bude učiť normálnych študentov aj za menej. „V Prahe už nebolo nič voľné, naše ministerstvo školstva mi ponúklo Košice. Priznám sa, veľa som o vašom meste nepočula, vedela som len toľko, že je to mesto v bývalom Česko-Slovensku, lebo som si párkrát predtým pozerala mapu. Mala som však príjemné spomienky na pobyt v Prahe, a tak som si povedala, prečo nie. Spĺňalo to aj moju podmienku, aby som mohla pracovať na bilingválnom gymnáziu. Vedela som, že na tak zameranej škole sú inteligentní študenti, chcú sa učiť a ovládajú aj španielčinu. Prečítala som si niečo z histórie, aby som vedela, prečo sa vaša republika rozdelila. Nebála som sa ani nudy, hoci mi bolo jasné, že tie možnosti v Prahe a v Košiciach sa nedajú veľmi porovnávať. Keď človek je mladý, tak chce bývať v rušnom veľkom meste, no s pribúdajúcim vekom ho to skôr ťahá do menších miest. A Košice sú teraz presne to, čo chcem."

Na Slovensku sa síce Margarite žije dobre, problémom je len jedlo. To slovenské je pre ňu nočnou morou, chýba jej najmä čerstvá zelenina a ryby, na ktoré je zvyknutá zo Španielska. Najviac je smutná z toho, že u nás nedostať kúpiť čerstvý špenát, ale len mrazený, ktorý však už nie je "ono". Na Slovensku si doteraz nezvykla ani na štyri ročné obdobia. "Počasie je tu pre mňa dosť katastrofálne. V zime máte veľkú zimu a v lete je tu zas teplejšie ako v tej oblasti, z ktorej pochádzam. U nás je skoro rovnaké počasie po celý rok, no tu sa to stále mení, dosť zle sa mi na to zvyká..." Aj napriek tomu však začala lyžovať, bola už na Plejsoch, v Kavečanoch, Jahodnej, no najviac sa jej páči bežkovať po zamrznutom Štrbskom plese. "Lyžovať chodím aj s bratom zo Španielska, ten má veľmi rád Plejsy a už mi hovoril, že keď sem znova príde, musíme tam ísť na svah."

Na bilingválnom gymnáziu učí už osem rokov. Predtým, keď gymnázium sídlilo v Šaci, pri pohľade na komíny U.S. Steelu aj trochu premýšľala, či urobila dobre, no po presťahovaní školy na sídlisko Mier si svoje pôsobisko nevie vynachváliť. Dopustiť nedá ani na študentov. „Páči sa mi, že sú veľmi nároční na seba a na mojich hodinách väčšinou aj spokojní a veselí. Veľa sa učia, vedia, čo chcú a celkovo sa mi páči ich prístup k škole. Záleží im na dobrých známkach a takmer každý chce pokračovať na vysokej škole. Väčšina by sa uchytila bez väčších problémov aj na španielskych univerzitách. V Anglicku sa na hodinách študenti bežne hlasno rozprávajú, u vás si to nikto nedovolí. Tu kričím len ja," smeje sa. "Keď sa neučia, musím na nich občas aj pokričať a verte mi, že toto dobre ovládam, ale oni vedia, že je to pre ich dobro. Keď mi niekto nerozumie po španielsky, nakreslím to a keď žiaci ani tak nepochopia, snažím sa im to povedať po slovensky. Sem-tam im dám aj päťky, no tie si vždy môžu opraviť a zatiaľ u mňa nikto neprepadol."

Španielska Košičanka síce uznáva, že Slováci sú pohostinní a dobrosrdeční, no vidí aj iné naše vlastnosti, ktoré sa jej až tak nepáčia. Mrzí ju, že v uliciach väčšinou vidí ponáhľajúcich sa a smutných ľudí, ktorí akoby mali v hlave len samé problémy, ktoré riešia. „Neviem, prečo sa Slováci tak málo usmievajú, neustále sú v strese a aj tak nemajú čas na nič. Mne sa nepáči, že ľudia si ako keby nedokázali užívať život, všetky príjemné veci ako napr. jedlo alebo spoločné prechádzky rýchlo odbijú a potom sa ponáhľajú. Pre mňa je to nepochopiteľné. Aj v obchodoch tu ešte kupujúci stále nie sú pánmi a neposkytuje sa im taká starostlivosť a servis ako u nás v Španielsku. Keď do nejakého obchodu prídem, často mám pocit, že tam tým predavačkám zavadziam a rozčuľujem ich svojou prítomnosťou. Toto si u nás vôbec neviem predstaviť, že by sa na mňa ktokoľvek v obchode nieže neusmieval, ale dokonca až mračil. Možno sa pod to podpisuje aj nižšia životná úroveň na Slovensku. Ceny sa v porovnaní so Španielskom až tak nelíšia, no keď porovnám výplaty v našich krajinách, tak ľudia sa tu musia podstatne viac obracať. Učitelia u nás majú okolo tých 2500 eur v čistom, tu je to podstatne menej, podobne je to zrejme aj v iných oblastiach."

Ani po toľkých rokoch strávených na Slovensku nezabúda Margarita na kontakty so svojou domovinou. Na internete si číta španielske noviny a cez satelit sleduje viaceré televízne programy vrátane svojich obľúbených seriálov. Telenovely však medzi nimi nie sú, ich sledovanie vraj prenechá Margarita radšej starším babkám. Kým na Slovensku väčšina ľudí vie o Španielsku aspoň niečo, naopak to ani zďaleka neplatí. Minimálne 80 percent Španielov vraj nevie o Slovensku absolútne nič. „Ešte ako-tak vedia niečo o Česku, no vás si často mýlia so Slovinskom. V našich médiách nie je o vás mnoho informácií, a keď už sú, tak negatívne. Pred rokom sa dosť hovorilo o tom, ako ste nechali vlastného občana preniesť výbušninu až do Írska a tam ho potom zatkli. Aj u nás z toho bol veľký škandál. Hneď mi volal aj otec a pýtal sa ma, čo za hlúpi policajti žijú na Slovensku. Dosť sa o vás rozprávalo aj nedávno, keď ten šialený strelec z Bratislavy zabil šiestich ľudí. Spomínam si aj na správy o tom, ako spadlo pred štyrmi rokmi lietadlo v Hejciach a ako sa stala tá tragická nehoda autobusu v Chorvátsku, kde zahynulo 14 ľudí. Asi naposledy som videla reportáž o premiérke Ivete Radičovej, keď vyhlásila, že Slovensko nepomôže Grécku. S tým však súhlasím."

O politike sem-tam doma rozpráva aj so svojím priateľom. Zoznámila sa s ním dosť netradične, počas parašutistického výcviku na košickom letisku. Potrebovali človeka, ktorý by vedel po anglicky, aby sa s nimi dohovoril, pretože nikto z ich skupiny nerozprával po slovensky. Tomáš sa ich ujal a napokon to dopadlo tak, že aj kvôli nemu sa „zdržala" v Košiciach dlhšie, než pôvodne plánovala. Vďaka tomuto stretnutiu obaja už viac ako slušne hovoria po španielsky, resp. po slovensky. Doma však rozprávajú najmä po anglicky, dokonca aj hádky sú väčšinou v tomto jazyku. Lásku si však vraj radi vyznávajú aj po slovensky. Momentálne spolu bývajú na Furči, kde sa v sobotu zúčastnila aj na komunálnych voľbách. Hoci je tam spokojná, najradšej by bola, keby sa už mohli presťahovať do rodinného domu, ktorý teraz dokončujú vo Vajkovciach pri Košiciach. „Neverili sme, koľko je s tým práce. Vždy, keď máme voľno, sme tam, ale stále to ešte nemáme dokončené. Chceli by sme sa tam presťahovať ešte pred Vianocami. Už sa teším, že tam budeme mať záhradku. Chcem si urobiť záhradku a pestovať zeleninu. Ale špenát by asi tunajšie výkyvy počasia nevydržal. Ja by som si veľmi chcela zaobstarať psa, no manžel je proti tomu. Ale už mám plán, že keď tam budeme, dôjdem domov s psíkom a poviem mu, máme psa, musíš ho začať ľúbiť," smeje sa.

Svadbu a deti prosí nespomínať. Na Slovensku chce byť síce ešte dlho, no na druhej strane, keby dostali aj s priateľom nejakú zaujímavú pracovnú ponuku, nebránila by sa ani sťahovaniu do iných končín. "Dom je len kopa materiálu, to by sme predali a išli by sme preč," hovorí Španielka, ktorá počas tohtoročných MS vo futbale podľa vlastných slov držala palce obom "jej" tímom. "Bola som rada, že sme vyhrali titul, no aj tak sa mi najviac páčil váš zápas so Talianskom. Prežívala som ho, ako keby hrali naši. Hamšík, Škrteľ, jedinečný Mucha a Košičan Zabavník sú pre mňa tí najlepší futbalisti," dodáva na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári