Umývanie okien... hm... hrozná práca. Ani výškové príplatky za ňu nie sú. A zákony schválnosti fungujú dokonale. Lendva zleziem z čistučkého okna, už sa pustí nenormálny lejak, ktorých ich znovu ošpliecha. A navyše je už o štvrtej šero, o pol piatej tma, takže vôbec nevidno, či sú čisté alebo nie!
Tepovanie koberca. Ten kúsok pri gauči síce nie je bohvieako veľký... Ale už to vidím. Hneď v ten večer, kedy si budeme chrochniť na gauči a chrúmať a maškrtiť, tomu odfŕkne na zem to, inému ono a celá moja námaha bude v háji.
Leštenie vitrín a sklených obývačkových "laboratórií". Veď poháre používame. Má zmysel všetko vybrať, vyumývať, odložiť, potom znovu vybrať, naliať návšteve, umyť, odložiť, keď príde ďalšia návšteva, opäť vybrať, naliať... A navyše, pri komplexnej upratovacej prodecúre spravidla jeden pohár, a vždy ten najkrajší, padne za obeť.
Takto si dumkám, zvažujem a konštatujem, že predsa nežijeme v bordeli. Veď každú sobotu gruntujem ako zmyslov zbavená. Naozaj musí byť pred Vianocami všetko ako zo škatuľky?
Už sa však poznám. Opakuje sa to totiž rok čo rok. Najskôr špekulujem a potom schmatnem "náradie" a pustím sa do práce. Nie však preto, že to káže tradícia dobrej "gazdyňe". Možno na to existuje diagnóza, ale priam zbožňujem vôňu umytých okien, vypraných záclon, vôňu čistoty. Aj keď trvá len krátko.
No a čo! Veď život sa skladá z dočasných radostí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
