Jej autorom je legenda slovenskej kunsthistórie Radislav Matuštík.
KOŠICE. Verejnosť mala prvýkrát možnosť nahliadnuť do dlho očakávanej knihy v stredu popoludní vo Východoslovenskej galérii. Dnes (piatok) sa jej krst uskutoční v bratislavskom Dome umenia.
Doposiaľ nepublikovaný text napísal v roku 2005 ako vôbec svoju poslednú prácu Radislav Matuštík. Publikácia celkovo vznikala vyše desať rokov a po jeho smrti v roku 2006 sa komplikovane dokončovala.
"Sme s manželom veľmi šťastní a povďační, že sa konečne podarilo zrealizovať prvú monografiu o jeho živote a diele. Ide o kompletný súpis jeho tvorby, je to elegantné a z historického hľadiska nepochybne veľmi významné. Mladí umelci dnes majú monografií niekoľko, no manžel sa jej dočkal až dva roky pred deväťdesiatkou," povedala nám Eva Matheová, ktorá neskrýva svoju radosť.
Odborný text, nie krasorečnenie
Spolu s manželom vysoko hodnotia skutočnosť, že je takmer 300-stranová publikácia kompaktne spracovaná. "Ponúka odborný text a nie zbytočné krasorečnenie. V priamej súvislosti s textom nadväzujú obrázky jednotlivých diel, čím je výsledok zhomogenizovaný a pôsobí mimoriadne elegantne."
Podľa odbornej verejnosti je takýto súpis diela umelca progresívny, čo robí z knihy unikátny titul. Grafický dizajn vytvoril Stanislav Kolibal. Úlohy editorov a spoluautorov koncepcie sa zhostili Richard Gregor a Gabriela Marhevská.
Núti ľudí premýšľať
Z prezentácie knihy, na ktorej nechýbalo množstvo priateľov a kolegov, mal Ján Mathé veľkú radosť, ktorú opísal slovami, že jeho nádeje sa konečne zhmotnili. "Je slabý a mala som obavy, či bude mať chuť prísť, ale cíti sa nesmierne šťastne. Žije v Košiciach 88 rokov, pôsobil v podhubí košickej avantgardy 20. rokov, z ktorej vychádzali umelci ako Jakoby či Feld. On s nimi ako mladý komunikoval a celý život z toho vychádzal. Kniha v skromnosti ducha podčiarkuje toto kultúrne zázemie."
Ján Mathé patrí medzi najvýraznejších slovenských sochárov. Narodil sa 14. júna 1922 v Košiciach. V rokoch 1945 - 1950 študoval na pražskej Akadémii výtvarných umení u Otakara Španiela. Ako jeden z prvých nastolil v tom čase tabuizovaný motív sochárskeho stvárnenia hmoty, motív bolesti, úzkosti, uzatvárania sa do seba. Vyvažoval ho optimistickejšou víziou dvojice, pohrúženej do vzájomného tichého dialógu a neskôr trojice ako symbolu rodiny. "Chcel by som hlavne vyprovokovať ľudí premýšľať, aby zapojili mozog. Kedysi dávno, keď ľudia poriadne nevedeli čítať, tak robili sochy a z toho sa dozvedali množstvo vecí. Dnes už každý vie čítať a sochám sa prestáva rozumieť. Ja vkladám do diela hlboký odkaz," hodnotí svoju tvorbu majster sochárskeho remesla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
