Korzár logo Korzár Košice
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Zisťovali počet košických komínov, slovenských Eskimákov aj Indiánov

Na košické pracovisko Štatistického úradu Slovenskej republiky sa okrem úradov obracajú aj bežní ľudia.

Štatistika je pre mnohých z nás neznámy pojem. Pre iných však ide o vedu, ktorá je založená na využívaní empirických metód, teda na skúsenostiach dát na sledovanie dejov a javov v spoločnosti. Svoje výsledky z nich tak vyjadruje v číselnej forme. Na Slovensku tieto informácie, okrem súkromných spoločností, ktoré sa zvyčajne zameriavajú na vyhodnocovanie prieskumov verejnej mienky, zbiera, spracováva a publikuje práve Štatistický úrad (ŠÚ) Slovenskej republiky. Jednu z pobočiek má v Košiciach.

Štatistika nie je len o presných číslach. Ide mnohokrát o trendy, ktorými sa zaoberá. „Pri skúmaní určitého javu počas mnohých rokov zistíme, či ten jav, ktorý skúmame, stagnuje, vyvíja sa pozitívne, či negatívne," konštatuje riaditeľ košického pracoviska ŠÚ SR Juraja Horkay. Ten v tejto veci poukazuje napríklad na vývoj nezamestnanosti, keď štatistici sa veľakrát pri číslach rozchádzajú s úradmi práce. „My tieto dáta spracúvame na základe rovnakých pravidiel pre celú Európsku úniu. Nie je teda dôležité, či výška nezamestnanosti je 11,6 %, či 12,5 alebo 12,1 %, a bola už rôzna. Dôležité sú trendy, teda či nezamestnanosť klesá, stúpa alebo stagnuje a aká je v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ."

Úlohou ŠÚ je tak zbieranie údajov, ich spracovanie, ako aj vypracovávanie analýz pre rôzne inštitúcie. Prácu si však nestanovujú sami. "Naša činnosť vychádza z Programu štátneho štatistického zisťovania, ktorý je schvaľovaný na trojročné obdobie vo forme vyhlášky. V súčasnosti platí z roku 2008. Program upravuje presne to, čo sa v danom období (v rokoch 2009 - 2011) bude zisťovať, na aký účel, v akej periodicite, a samozrejme, kde sa to všetko bude zisťovať. Nedá sa preto presne povedať, aký zisťovaný údaj je najdôležitejší. Program štatistického zisťovania platí aj pre ostatné rezorty, ktoré na Slovensku vykonávajú štatistické zisťovania," konštatuje Emília Čičváková zo ŠÚ v Košiciach. Toto zbieranie tak patrí medzi pravidelné zisťovanie. Stane sa však, že o spoluprácu pri špecifických zisťovaniach požiada Eurostat, či Európska komisia prostredníctvom národných vlád. Ide vtedy o nepravidelné štatistické zisťovanie.

"Tento rok na základe požiadavky vlády zisťujeme nízkopríjmové domácnosti. Na základe takýchto výsledkov budeme vedieť, aká konkrétna miera chudoby na Slovensku je a jej mieru v rôznych regiónoch SR," konštatuje J. Horkay. Toto zisťovanie sa budúci rok už robiť nebude. Nepravidelné zisťovanie robili aj vtedy, keď Slovensko zavádzalo euro. V tom čase, každých 10 dní pracovníci ŠÚ sledovali vývoj cien v rôznych obchodoch a prevádzkach. Z toho sa tak urobili konkrétne závery. Napríklad ceny mierne narástli, no nebolo to tak, ako sa ľudia obávali. Robili však aj iné zisťovania. Medzi ne patril aj stav kriminality a vplyv používania alkoholu a drog na kriminalitu, ale aj zdravotný stav obyvateľstva a spokojnosť so službami v zdravotníctve. "Kuriózne zisťovania nerobíme. Ja osobne som sa s takým niečím ešte nestretol," hovorí riaditeľ.

ŠÚ často zisťuje údaje pre slovenské potreby - teda pre potreby rôznych ministerstiev, Národnej banky, či vlády. Rôzne štatistické informácie však zbiera aj pre inštitúcie Európskej únie, OECD, ale aj OSN. Z medzinárodného pohľadu je Eurostat je koordinačným a metodickým orgánom slovenského ŠÚ, nie riadiacim. Ten vo svojej podstate združuje všetky štatistické úrady zo všetkých národných štátov EÚ. Určuje pravidlá, akými chce zisťovať určité javy v krajinách EÚ. Podľa J. Horkayho starší občania nemajú problém s pochopením, čo ten ŠÚ vlastne je. "V minulosti sa robili rôzne súpisy pre rôzne potreby, zvyčajne národné. Spočítavali sa okrem ľudí aj sliepky, ošípané, či iné domáce zvieratá, a to vždy začiatkom toho ktorého roka," hovorí riaditeľ.

S požiadavkami na ŠÚ SR sa neobracajú len spomínané štátne úrady. Stáva sa, že tak robia aj samotní ľudia, a to s rôznymi kurióznymi požiadavkami. Jednou z nich bola napríklad požiadavka na to, či svokra jedného pána patrila medzi najstaršie na Slovensku. "Od združenia kominárov sme zas mali požiadavku na počet košických komínov. K odpovedi sme sa dopracovali, a to na základe počtu domov. Bolo to však len hrubé číslo, keďže sme vychádzali z predpokladu, že na každom dome je aspoň jeden komín. Ľudia tiež chceli vedieť, koľko je vtáčích hniezd, či aký je priemerný vek nielen fyzickej, ale aj právnickej osoby. Tá 'zomrie' vtedy, keď ju vymažú z obchodného registra," konštatuje E. Čičváková. Recesisti však existujú aj inak. ŠÚ okrem vyššie spomínaných vecí zisťuje aj demografický vývoj obyvateľstva. Chce poznať vzdelanostnú štruktúru, vekovú, ekonomickú či náboženskú. Tieto informácie sa zvyčajne zisťujú pri sčítavaní obyvateľstva. Tentokrát to čaká aj Slovensko, a to už na budúci rok v máji. Pri vyhodnocovaní výsledkov sa preto štatistici stretávajú aj tu s rôznymi reakciami. Pred deviatimi rokmi tak na Slovensku bolo niekoľko Eskimákov, ale aj Indiánov, či iných národností.

Údaje zbiera ŠÚ rôzne, zvyčajne prostredníctvom formulárov. Ich zber však pre štatistikov nebýva vždy jednoduchý. Stáva sa preto, že tí, od ktorých údaje pre svoju prácu požadujú, sa na štatistikov pozerajú „krivo". „Na nás sa často sťažujú obce, že od nich stále niečo chceme, no nebýva to vždy tak. Je pravdou, že informácie od nich požadujú aj rôzne ministerstvá, napríklad rezort životného prostredia o stave v tej ktorej dedine. Na druhej strane však samotné obce požadujú výšku priemernej mzdy, keďže od toho sa odvíja plat starostu, chcú vedieť počet obyvateľov, keďže od ich počtu sa odvíjajú pre zmenu podielové dane a podobne je to aj so živnostníkmi a malými súkromnými firmami," opisuje J. Horkay. Stáva sa však, že pracovníci úradu idú aj do terénu. Nikdy však svojich respondentov neoslovujú priamo na ulici. Na výber konkrétnych ľudí pri štatistickom zisťovaní existujú konkrétne kritériá a pravidlá.

Štatistici však neskúmajú len ľudí, ale aj ceny, či tovary. Tak ako pri nich, aj pri spomínaných cenách, či tovare sú presne stanovené pravidlá pri ich výbere. Pri tovaroch preto existuje základný spotrebný kôš tovarov, ktorý sa nemení. „Je tam viac ako 700 položiek. Je to zoznam najviac nakupovaných tovarov a služieb, ktoré domácnosť využíva. Patrí tam napríklad biely ražný chlieb, tmavý chlieb, horalka, maslo, rožok, mäso, nápoje, obuv a pod.," konštatuje J. Horkay. Na základe toho v rámci celého Slovenska štatistici zisťujú, ako sa vyvíjajú ceny týchto tovarov a služieb. Jeden rožok môže stáť napríklad v Bratislave 12 centov, v Košiciach 9 a v Michalovciach 6 centov.

Keďže ide o oficiálne informácie na ŠÚ sa často obracajú aj zahraniční investori. Košický riaditeľ tvrdí, že tí tak chcú spoznať stav regiónu, kde chcú investovať. To napríklad znamená, aký je stav vzdelanosti jeho obyvateľov, či spomínaný región napríklad nevymiera - vekový priemer, ale aj výška priemernej mzdy, či stav infraštruktúry. Nielen však tí sa o jeho čísla zaujímajú. O konkrétne informácie sa zaujímajú aj študenti, či iné vedecké inštitúcie. Dôkazom toho je podľa J. Horkaya fakt, že ŠÚ eviduje množstvo informácií. Tie sa dajú použiť, či už zo súčasnosti, ale aj minulosti. Na ŠÚ úrade sa dá zistiť napríklad rozvodovosť v Košiciach, demografia, počet svadieb, či iné informácie. Z jeho údajov je tak možné zistiť aj to, že mužské pokolenie je na tom lepšie ako ženské. Na jedného muža pripadá 1,1 ženy, priemerný vek majú 37 rokov a oprávnene sa očakáva, že bude ďalších 36 rokov žiť. Polovica mužov je na tom lepšie ako horšie. Ich mediánový vek je 35 rokov, takže presná polovica slovenských mužov je mladšia a polovica staršia. Do manželstva vstupujú prvýkrát vo veku 29 rokov. Naopak, na jednu ženu, obyvateľku Slovenska, pripadá 0,9 muža. Jej priemerný vek je 40 rokov a môže očakávať, že bude žiť ešte raz toľko, to znamená, že je uprostred svojho života. Jej mediánový vek je 38 rokov, takže polovica žien Slovenska je mladšia než 38 rokov a polovica staršia. Prvýkrát vstupuje do manželstva vo veku 27 rokov a v tomto veku porodí i prvé dieťa. Priemerný Slovák meria 171 cm a váži 73 kg.

ŠÚ je aj za všetkými voľbami na Slovensku. Za posledné dva roky spracovával výsledky niekoľkých, naposledy to boli komunálne. Štatistici ich spracovávajú, ale nesledujú, teda nie v takom význame, aby vedeli, koľko mužov, či žien bolo voliť, aká je vzdelanostná, či veková štruktúra voličov. Z nich len vedia vyčítať presne to, ako sa občania rozhodli. Teda aký prezident s akým počtom hlasov, koľko poslancov, v ktorých voľbách si Slovensko zvolilo. Po novom už nevykonávajú ani prieskumy verejnej mienky, hoc donedávna to robil Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR. J. Horkay však hovorí, že toto sa dialo vždy podľa presných pravidiel pre potreby ŠÚ SR z Bratislavy, nikdy nie z krajských pracovísk, teda regionálne, či inak teritoriálne. Reprezentatívnu vzorku vyberali podľa pravidiel pre výskum. Tvrdí, že tá sa stanovuje presne na základe rovnakých pravidiel, ako pri výbere cien jednotlivých tovarov a služieb, či inom štatistickom zisťovaní.

Štatistici budúcnosť prognózovať nechceli. Tvrdia, že v súvislosti s Košicami existujú prognózy mestského, či regionálneho významu, a to do roku 2025. Prezradiť ich nechceli, keďže podľa nich sa to môže ešte všetko rôzne zmeniť.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 780
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 936
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 660
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 971
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 717
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 459
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 863
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 478
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 320
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 165
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.
Premiér Igor Matovič.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Igor Matovič.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop