Košický spisovateľ Michal Repovský vydal Kroniku dejín Slovenska

Na pultoch kníhkupectiev sa v týchto dňoch objavila ďalšia kniha, ktorej autorom je Košičan. Ide o Kroniku dejín Slovenska spisovateľa Michala Repovského. Je v tzv. tvrdej väzbe a má takmer 673 strán.

Na pultoch kníhkupectiev sa v týchto dňoch objavila ďalšia kniha, ktorej autorom je Košičan. Ide o Kroniku dejín Slovenska spisovateľa Michala Repovského. Je v tvrdej väzbe a má takmer 673 strán.

M. Repovský je spisovateľ na dôchodku, ktorý doteraz vydal okolo 14 kníh. Najprv bol stredoškolským učiteľom slovenského jazyka a literatúry na Ekonomickej škole (teraz je to Obchodná akadémia) na Solovjevovej (terajšej Watsonovej ulici). Po 12 učiteľských rokoch nasledovalo druhých 12 v Helmintologickom ústave SAV a posledných 13 v službách Domova mládeže na Medickej ulici. Rok ako vychovávateľ, 12 ako riaditeľ.

Najnovšia kniha M. Repovského je určená nielen milovníkom histórie, ale aj ľuďom, ktorí by sa radi ľahko a zrozumiteľne dozvedeli všetko podstatné o minulosti svojho národa. "Obsahom knihy je história Slovákov od čias, kedy prišli naši predkovia na toto územie, teda od prelomu 5. a 6.storočia, až do 1. januára 1993, kedy vznikla súčasná Slovenská republika," predstavuje kroniku jej autor. "Kniha má 33 kapitol a obsahuje dôležité historické udalosti, zoradené chronologicky. Teda počnúc Samovou a Veľkomoravskou ríšou, Cyrilom a Metodom, prijatím kresťanstva, vznikom písma a podobne. Mimochodom, dovtedy sa mnohé informácie o Slovanoch čerpali z lietaratúry národov, ktoré už písmo mali, napríklad Grékov alebo Rimanov."

Ďalšia šasť kroniky mapuje vpád Tatárov, ale hlavne príchod maďarských kočovných kmeňov od východu. Usadili sa na rovinatej časti, no kedže tie kmene boli výbojné, na severe po rozpade Veľkomoravskej ríše obsadili i jej časť, teda aj oblasť dnešného Slovenska. "Dostali sme sa do nového Uhorského štátu, pod ktorý patrili viaceré národy, teda nielen maďarské. V kronike má svoje miesto aj Rakúsko-Uhorsko až do roku 1867, kedy došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Uhorsko sa vtedy oddelilo a Slováci sa dostali pod maďarský vplyv. Ten trval až do roku 1918, kedy vznikla Československá republika." V kronike nasleduje Slovenský štát, opäť Československá republika, neskôr socialistická a všetky zmeny, ktoré nastali po revolúcii v roku 1989 až do januára 1993.

Informácie čerpal autor zo svojich vedomostí a z vyše 60 kníh. Aj v tejto súvislosti nás preto zaujímalo, čím sa kronika M. Repovského líši od iných už vydaných kroník. "Líši sa hlavne tým, že obsahuje všeličo iné," tvrdí autor. "Napríklad medailóny našich historických dejateľov, vrátene literárnych, včlenil som tam základné kapitoly o vývine nášho jazyka a spomenul by som aj encyklopedické prvky a rôzne zaujímavosti. Napríklad o oltári v Dóme sv. Alžbety, či bratislavskom Dóme sv. Martina, ktorý bol takmer 300 rokov korunovačným kostolom uhorských kráľov."

Ako M. Repovský prezradil, práca na kronike mu zabrala štyri a pol roka. Teraz si plánuje oddýchnuť a potom sa pustí do úplne inej oblasti. "Mám rozpracovanú knihu rozprávok zo súčasnosti pre deti od 5 do 8 rokov. Budú ladené moderne, z našej doby. Viac neprezradím," dodal spisovateľ s úsmevom.

Kroniku môže získať ten z čitateľov večerníka, ktorý nalepí kupón na lístok, do štvrtka do 10. hodiny ho pošle alebo doručí na adresu redakcie a bude mať šťastie pri žrebovaní. Jeho meno zverejníme v piatok.